Náhrada za Korčoka? Vládu podrží jedine špičkový diplomat a nie politik

Existuje iba jeden post v slovenskej vláde, ktorý sa dlhodobo nespája s jednoznačnou straníckou príslušnosťou. Ide o funkcia ministra zahraničných vecí. Výnimkou, ktorá trvala krátko, bolo obdobie, keď v kresle šéfa diplomacie sedel Mikuláš Dzurinda a Eduard Kukan, ktorý síce bol podpredsedom Dzurindovej SDKÚ, ale v prvom rade išlo o skúseného kariérneho diplomata.

25.08.2022 13:51
korčok Foto: ,
Šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok.
debata (78)

Rovnako to platilo o jeho nestraníckych nástupcoch Jánovi Kubišovi a Miroslavovi Lajčákovi. A vizitka diplomata s bohatými skúsenosťami patrí i nestraníkovi Ivanovi Korčokovi (nominantovi SaS), ktorý pravdepodobne podá demisiu, keď OĽaNO nesplní známe požiadavky SaS.

Táto história potvrdzuje, že záujmy Slovenska v zahraničí najlepšie obhajuje a presadzuje ten, kto sa cíti už dlhý čas v diplomacii doma ako ryba vo vode. Pre predpokladanú budúcu trojkoalíciu je to výzva, aby za Korčoka našla primeranú náhradu. Nie, aby funkciu po ňom prevzal politik, ktorý túži byť členom vlády, ale kvalitne riadiť rezort diplomacie nedokáže.

VIDEO: Čo urobí NATO s Čínou? Korčok: Vojenský potenciál Pekingu narástol

Video

Od špičkových diplomatov po ťažké improvizácie

Význam toho pre Slovensko, kto je na čele rezortu diplomacie, zdôrazňuje Pavol Demeš, niekdajší minister medzinárodných vzťahov SR a neskorší poradca prvého prezidenta SR Michala Kováča pre oblasť zahraničnej politiky. „Slovensko bude mať čoskoro 30 rokov a za toto obdobie si odskúšalo rôzne typy ministrov zahraničia – od špičkových diplomatov, až po ťažké improvizácie, akými boli Mečiarove nominácie Juraja Schenka a Zdenky Kramplovej. Straníkov i nestraníkov. Našťastie, najdlhšie stáli na čele ministerstva profesionálni diplomati, straníci i nestraníci (Pavol Hamžík, Ján Kubiš, Eduard Kukan, Miroslav Lajčák a v súčasnosti Ivan Korčok), ktorí rozumeli náročnému remeslu a vtlačili mu svoju pečať. Dobrý minister zahraničia musí mať dostatok medzinárodných skúseností, jazykovú výbavu, rešpekt politikov, komunikačné zručnosti a manažérske schopnosti. A samozrejme takt a vyjednávacie schopnosti," upozornil Demeš.

Denník Pravda sa opýtal Demeša na to, aké kvality potrebuje mať šéf slovenskej diplomacie zvlášť v čase, keď sa susedná Ukrajina bráni proti ruskej invázii. „Po pandémii covidu a najmä po imperiálno-militaristickom ťažení Ruska, s dopadom na celý medzinárodný poriadok s nepredvídateľnými dôsledkami, si Slovensko nemôže dovoliť improvizovať so šéfom svojej diplomacie. Súčasné vedenie ministerstva v osobe Ivana Korčoka a jeho dvoch štátnych tajomníkov Martina Klusa a Ingrid Brockovej ukázalo vysoký stupeň profesionality, vďaka ktorému si získali dôveru verejnosti i medzinárodného spoločenstva. Navyše Ivan Korčok patrí v rámci celej EÚ k najskúsenejším ministrom zahraničia – má za sebou veľvyslanecké posty v Berlíne, v Bruseli a vo Washingtone, a bol dvakrát štátnym tajomníkom. Bola by nesmierna škoda, ak by v dôsledku koaličného klbčenia musel predčasne svoj post opustiť," reagoval Demeš.

Jaroslav Naď, Čítajte viac Heger mená nových ministrov tají. Naď pripustil, že by prevzal rezort zahraničia

Nediplomati u šéfa Smeru nepochodili

Kukan sa v roku 1994 vrátil na Slovensko, aby slúžil vo vláde Jozefa Moravčíka, ktorá bola pri moci niekoľko mesiacov od marca do decembra 1994. Funkciu ministra prevzal ako topdiplomat: v New Yorku bol veľvyslancom pri OSN. Tento post mohol zastávať jedine profesionál, lebo samostatná SR sa ešte len etablovala na medzinárodnej scéne a pred mladým štátom stáli pred veľké zahraničné výzvy. A neskôr bolo pochopiteľné, že diplomaciou ostrieľaný Kukan sa stal súputníkom Dzurindu v jeho obidvoch vládach.

Keď sa prvýkrát dostal k moci Smer, v tejto strane sa našlo viacero záujemcov o funkciu šéfa diplomacie. Robert Fico však veľmi dobre vedel, že aj on potrebuje na tomto poste profesionála. Nepochodil u neho ani jeden z jeho najvernejších, ktorým bol Pavol Paška (už zosnulý expredseda NR SR). Aj Monika Beňová, europoslankyňa, u Fica neuspela.

Monika Beňová Čítajte viac Beňová neplánuje v roku 2024 kandidovať na funkciu prezidentky

Šéf Smeru oslovil Jána Kubiša, bývalého generálneho tajomníka Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. V tom čase donedávna zastával šesť rokov jednu z najvýznamnejších funkcií v medzinárodných štruktúrach, čo sa podarí máloktorému diplomatovi z malej krajiny.

Fico porušil svoj sľub iba raz

Fico si vybral Kubiša v období zložitých slovensko-maďarských vzťahov. Čiže aj to bol dôvod, pre ktorý mu dal ponuku obsadiť post šéfa diplomacie. Kubiš prijal, no férovo upozornil Fica, že asi bude „dočasný minister": povedal mu, že keby sa mu naskytla príležitosť získať významnú funkciu v zahraničí, tak by ju využil. Neskôr sa to udialo, keď Kubiš odišiel do Ženevy, aby tam pôsobil ako výkonný tajomník Európskej hospodárskej komisie OSN.

Kubiš síce nevlastnil stranícky preukaz Smeru, ale postavenie vo vláde mal silné a zároveň chodieval, keď potreboval, na rokovanie užšieho vedenia strany. Lepšie povedané Fico dodržal to, čo si Kubiš stanovil ako hlavné podmienky toho, že bude riadiť diplomaciu. Po prvé, aby zahraničnú politiku štátu formuloval jeho rezort. Po druhé, aby personálna politika bola v rukách Kubiša, čím sa myslí hlavne obsadzovanie veľvyslaneckých postov.

UN Libya Čítajte viac Kubiš: Slovenská opozícia by mala dávať pozor, aby nepôsobila ako piata kolóna

Pravdou však tiež je, že Fico niektorými osobnými vyhláseniami robil problémy Kubišovi (najmä keď kritizoval USA ako spojenca Slovenska). V personálnej politike porušil sľub iba jedenkrát: keď Františka Kašického, odvolaného z funkcie ministra obrany, poslal do Bruselu za ambasádora pri NATO. Znamenalo to, že odtiaľ musel predčasne odísť skúsený diplomat Igor Slobodník.

Lajčákovi rovnako ako Kubišovi záležalo na tom, aby jeho ministerstvo malo takpovediac autonómne postavenie, a podľa toho si určil podmienky. Mimochodom, do funkcie sa dostal na odporúčanie svojho predchodcu.

Po posledných voľbách bola v hre i Remišová

Keď vznikala súčasná štvorkoalícia, jedným z prvých variantov bol ten, že rezort diplomacie pripadne strane Za ľudí. Jej odchádzajúci šéf a zakladateľ v jednej osobe Andrej Kiska počas debaty s jeho najbližšími spolustraníkmi ponúkol toto ministerstvo Veronike Remišovej. Považoval to za logické, lebo na kandidátskej listine v parlamentných voľbách bola na druhom mieste hneď za ním.

VIDEO: Valášek: Montovať autá nemôžeme donekonečna

Video

Remišová prejavila jednoznačný záujem, pretože diplomacia ju veľmi láka. Kiskov návrh vyznel nepríjemne z pohľadu Tomáša Valáška, niekdajšieho veľvyslanca pri NATO, ktorý bol, pochopiteľne, presvedčený, že sa oveľa viac hodí za ministra v porovnaní s Remišovou.

Napokon však diplomacia skončila v rukách SaS. Šéf liberálov bol dostatočne chápavý, aby vedel, že tento rezort musí riadiť špičkový diplomat. Zvažoval niekoľko zvučných mien (zároveň takých, čo sú zmýšľaním spriaznení s pravicou). Konečná voľba padla na Korčoka. Na skúseného diplomata, ktorý sa dlhodobo netají tým, že súhlasí s pravicovou politikou. Pri zahraničných záujmoch Slovenska však v jeho prípade, samozrejme, nemožno a ani sa logicky vôbec nedá hovoriť o nejakom straníckom tričku. Svojim spôsobom ako pred ním Kubiš a Lajčák vo vládach s ľavicovou dominanciou.

Našla by sa dôstojná náhrada medzi politikmi?

Ak sa naozaj štvorkoalícia zúži na trojkoalíciu, potom to vyzerá tak, že ani v jednej z vládnucich strán nie je nikto, kto by spĺňal veľmi náročné kritériá na ministra zahraničných vecí (ešte zvlášť v čase, keď na území susednej Ukrajiny prebieha vojna). Zopár možných kandidátov by sa hádam našlo pred nejakým časom, ale slovo minulosť nie je súčasnosť.

sulik, matovic Čítajte viac Kríza v koalícii povedie k predčasným voľbám. Menšinová vláda je utópiou, tvrdí politológ Koziak

Valášek odišiel zo Za ľudí, pôsobí ako nezaradený člen NR SR. Juraj Krúpa prešiel z OĽaNO do poslaneckého klubu SaS. (Krúpa sa dobre vyzná v zahranično-bezpečnostnej politike: pracoval na Stálom zastúpení SR pri NATO a bol riaditeľ programu o bezpečnosti a obrane v Slovenskom inštitúte pre bezpečnostnú politiku.)

A tak pri pohľade na to, kto by mohol prísť do úvahy ako nástupca Korčoka zo straníckych radov OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí, zjavne vychádza, že vládu Eduarda Hegera dokáže podržať v zahraničnej politike jedine skúsený diplomat.

© Autorské práva vyhradené

78 debata chyba
Viac na túto tému: #Ivan Korčok #minister zahraničných vecí #koaličná kríza