Minimálne deklarovaná snaha jednotlivých členov vládnej koalície o dosiahnutie dohody na pokračovaní vlády naráža nielen na egá lídrov týchto strán, ale aj na ustavičnú snahu o získavanie si voliča v nikdy neustávajúcej predvolebnej kampani.
„Vo všeobecnosti platí, že volebná kampaň sa začína dňom volieb. Strany, či už sa ocitli v opozícii, alebo sa tam časom dostali, alebo sú aj v koalícii, sú istým spôsobom, teda správaním, vo volebnej kampani. Nie nadarmo sa hovorí, že najväčším nepriateľom nie je opozícia, ale koaličný partner, lebo sa bijú o toho istého voliča,“ vysvetľuje politológ Jozef Lenč.
„Nie je nič prekvapujúce, že sa nachádzame v takejto kvázi predvolebnej kampani. Strany sa snažia využiť čas na zlepšenie svojho obrazu v očiach svojich voličov, verejnosti, médií aj iných politických strán. Všetky kroky, ktoré robia, vyjadrenia, ktoré majú, či stanoviská, ktoré deklarujú, sú zamerané práve na túto rovinu. To, samozrejme, nezvyšuje pravdepodobnosť dohody, obzvlášť, ak tvrdohlavo lipnú na svojich postojoch,“ zdôraznil politológ.
Nielen koaličným stranám, ale aj opozícii ukázal isté zrkadlo prieskum verejnej mienky agentúry Ako pre televíziu JOJ, ktorý sa na vzorke tisíc respondentov konal v dňoch 15. až 18. augusta. Naďalej vedie strana Hlas, pred Smerom a SaS. V súčasnosti najsilnejšej strane OĽaNO v prieskume pripadlo až piate miesto za mimoparlamentným Progresívnym Slovenskom.
Čítajte aj Odchod sulíkovcov rozhýbe vládu aj parlament. Kto kreslo stratí a kto získa?
OĽaNO a premiér Eduard Heger musia preto robiť všetko pre čo najdlhšie prežitie tejto vlády a zachovanie mocenských pozícií. Podľa prieskumu totiž namiesto volebných 25,02 percenta v súčasnosti majú podporu len 8,4 percenta. Z víťaza volieb by tak bola len piata najsilnejšia strana a namiesto 53 pôvodných mandátov v parlamente by ich mala len zhruba 15.
„Matovič si tiež predčasné voľby neželá, lebo by do nich šiel značne oslabený. Kto predčasné voľby určite nechce, je Remišová, pretože toto by bola zjavne jej labutia pieseň v politike. Jediný, komu by vzhľadom na percentá v prieskumoch vyhovovali, je Sulík. Bude však záležať na tom, ako dôjde ku koncu koalície a či opäť neskončí s nálepkou rozbíjača ďalšej vlády,“ poznamenal politológ Tomáš Koziak.
Menšinová vláda
SaS oproti volebnému zisku 6,22 percenta sa v posledných prieskumoch pohybuje nad úrovňou 14 percent. Paradoxne práve v auguste jej padli preferencie na 13,1-percentnú podporu, čo môže súvisieť s tým, že až polovica voličov SaS si praje jej zotrvanie vo vládnej štvorkoalícii.
„SaS dnes neuvažuje ako 6-percentná strana, ale ako tretia najsilnejšia strana v parlamente. Snaží sa to vyjadriť aj vo svojej mocenskej pozícii a zároveň si uchovať aj rastúcu podporu voličov. Každý hrá o to, aby bolo zachované, čo má, alebo aby mal ešte viac,“ vysvetlil Lenč.
Slovensko, zdá sa, neodvratne speje k menšinovej vláde, pričom SaS už vopred upozorňuje, že jej podpora nebude lacná. Pomaly odchádzajúci štátny tajomník ministerstva spravodlivosti za SaS Ondrej Dostál povedal, že po návrate do parlamentu bude SaS tvrdou opozíciou a vládne návrhy podporí len výnimočne.
Pre menšinovú vládu bude preto kľúčové práve fungovanie parlamentu a ľudia, u ktorých bude vláda hľadať podporu. Ani v opozícii totiž nemajú všetci svoje mandáty také isté. Najmä extrémistická ĽS NS po odštiepení sa hnutia Republika smeruje s 2,1 percenta do zabudnutia.
Hnutie Republika by sa zas do parlamentu s 5,3-percentnou podporou dostalo len veľmi tesne, ak vôbec. Podľa Lenča bude záležať na tom, do akej miery bude časť opozície ochotná spolupracovať so stranami v koalícii či riskovať predčasné voľby.
„Takéto subjekty v opozícii sú nielen tzv. štyria Kuffovci, teda národná strana Život pod vedením Tomáša Tarabu, ale aj strana Kotlebovci ĽS NS, ktoré sú ďaleko za päťpercentnou hranicou na vstup do parlamentu. Rozhodujúce bude aj to, akým spôsobom sa opozícia zachová, do akej miery bude schopná riskovať a dospieť tak k situácii, z ktorej potenciálne môže vyjsť horšie ako dnes. Dnes totiž kritizuje vládu a na tom získava podporu,“ poznamenal Lenč.
Čítajte viac Sulík sa stretol s Ficom. Nerozumné a zbytočné, hodnotí politológ. Je to legitimizácia Fica, tvrdí Šeliga
„Scenárov je stále viacero. Buď sa rozhodnú hľadať v menšinovej vláde kompromisy ako bývalí koaliční partneri, s demokratickou časťou opozície alebo aj s krajnou pravicou. To, aký scenár využije menšinová vláda, načrtne aj to, akým spôsobom a ako dlho bude táto vláda existovať,“ dodal Lenč.
Ďalšie referendum
Aj predseda Smeru Robert Fico už avizoval, že ani on nechce menšinovej vláde pomáhať z problémov, napríklad nepodaním návrhu na Matovičovo odvolanie z funkcie ministra. Naopak, Smer trvá na tom, že padnúť musí nielen Matovič, ale celá vláda. Dosiahnuť to chce vo všeľudovom hlasovaní – v referende.
Len týždeň pred vypršaním ultimáta strany SaS a jej odchodom z vlády opozičná strana Smer v Prezidentskom paláci opäť odovzdala hlave štátu petičné hárky s podpismi občanov, ktorí žiadajú referendum o demisii vlády a skrátení funkčného obdobia súčasného parlamentu.
Takúto požiadavku od polovice júna, keď sa začalo so zberom podpisov, podporilo podľa predstaviteľov Smeru 406 039 občanov. „Občania dali najavo, že si želajú čo najrýchlejšie konanie predčasných parlamentných volieb a zmenu vlády.
Prezidentka už raz zmarila referendum. Dnes si bude musieť vybrať, či si vyberie Slovensko, zmenu a demokraciu, alebo si vyberie lídra hnutia OĽaNO Igora Matoviča,“ vyhlásil Fico.
Čítajte viac Opozícia odovzdala prezidentke 406-tisíc podpisov za vyhlásenie referenda. Chce predčasné voľby
Referendum by mohla prezidentka Zuzana Čaputová podľa Fica vyhlásiť na 29. októbra. V stanovenom termíne sa totiž budú konať prvýkrát aj dvoje regionálne voľby. Hlava štátu však už pred časom avizovala, že aj s otázkou o bezodkladnej demisii vlády by sa obrátila na Ústavný súd. Takáto otázka podľa nej vykazuje znaky neústavnosti. Definitívne rozhodnutie však Čaputová ešte neoznámila.
Ficovo odhodlanie vidieť nielen v úsilí o propagovanie referenda za predčasné voľby. Okrem politických má totiž aj existenčné problémy – je obvinený zo založenie zločineckej skupiny, za čo mu môže hroziť až 20-ročný trest.
„Treba počítať s tým, že ak táto vláda bude menšinová, najmä predseda Smeru Robert Fico urobí všetko pre predčasné voľby, ktoré existenčne potrebuje. Je to vidieť aj na Borisovi Kollárovi, ktorý svoje vyjadrenia o predčasných voľbách stále stupňuje. On je v tejto chvíli v najlepšej pozícii, lebo bude drahou nevestou pre akúkoľvek vládu v akomkoľvek čase,“ upozornil Koziak.