Menšinovú vládu čaká smutný koniec: Spolupráca s fašistami alebo predčasné voľby, tvrdí politológ

Po ministrovi hospodárstva Richardovi Sulíkovi aj ostatní nominanti SaS kvôli zotrvaniu Igora Matoviča odchádzajú z vlády. Koaličná kríza sa skončila, tá politická však pokračuje. Začína sa bitka o interpretáciu kto za rozpad štvorkoalície môže. No a otázniky zatiaľ zostávajú aj nad tým ako chcú zvyšné koaličné strany ďalej vládnuť.

05.09.2022 19:37
debata (69)

Bez mien nových ministrov, bez dostatočného počtu poslancov v parlamente a bez liberálov. Letná vládna kríza dosiahla svoj vrchol.

Do poslednej chvíle sa čakalo, akým ťahom v boji o záchranu vlády prekvapí líder hnutia OĽaNO a minister financií Igor Matovič. Všetko totiž mohol zvrátiť svojou demisiou. Lenže to sa nestalo a namiesto neho vypadávajú z hry ministerka spravodlivosti Mária Kolíková, minister školstva Branislav Gröhling (obaja SaS) a aj nominant liberálov, minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Svoju rezignáciu podal prezidentke Zuzane Čaputovej už minulý týždeň aj minister hospodárstva v demisii Richard Sulík (SaS).

Vypočujte si podcast k téme s politológom Radoslavom Štefančíkom:

Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.

Premiér Heger po dvoch mesiacoch priznal, že jeho vláda bude vzhľadom na demisie ministrov zo SaS menšinová. S menami nástupcov odchádzajúcich ministrov plánuje najprv oboznámiť prezidentku Čaputovú. Na budúci týždeň by ich mohla spoznať aj verejnosť. „Mojou preferenciou je, aby sme obsadili rezorty odborníkmi,“ povedal Heger s tým, že je na tom v koalícii zhoda.

Otázne však zostáva, akí odborníci budú chcieť fungovať v menšinovej vláde. Najväčšou prioritou schvaľovania v parlamente budú zákony v súvislosti s energetickou krízou. „Predpokladám, že z tohto pohľadu bude aj podpora v parlamente väčšinová, lebo to bude pomoc ľuďom,“ poznamenal predseda vlády. „Skončí sa to predčasnými voľbami,“ priznal minister obrany Jaroslav Naď (OĽaNO). Dodal, že rozpad koalície bude znamenať návrat „mafie“ a príchod fašistov. Stabilná vláda bola podľa neho štvorkoalícia s 95 poslancami. Dnes po odchode SaS má koalície v parlamente 70 poslancov.

Parlamentná politika v teórii náročná nie je. Buď má koalícia dostatok hlasov na presadzovanie svojich zákonov, alebo je nefunkčná. Pri presadzovaní sa o tom presvedčil aj predkladateľ prorodinného balíčka Matovič. Bagrom sa mu vtedy podarilo pretlačiť prezidentkino veto pomocou hlasov fašistov. Podobne ako vtedy, ani dnes sa nemôže pri hlasovaní spoliehať na hlasy od liberálov. Preto podľa politológa Radoslava Štefančíka bude musieť koalícia s hlasmi fašistov obchodovať.

„Podľa mňa je to základný predpoklad na to, aby mohla vláda Eduarda Hegera fungovať. Inak im nebudú prechádzať návrhy zákonov. Väčšina návrhov zákonov v parlamente sa prijíma jednoduchou väčšinou, ale už to, že sa poslanci za ĽS NS nezúčastnia schôdze, čím znížia kvórum, bude skrytá spolupráca medzi Hegerovou vládou a krajnou pravicou,“ ozrejmil Štefančík. Spresnil tiež, že aj menšinová vláda na fungovanie potrebuje väčšinu v parlamente. Viac si vypočujte v podcaste denníka Pravda.

© Autorské práva vyhradené

69 debata chyba
Viac na túto tému: #koaličná kríza #menšinová vláda