Premiér Heger vyhlásil, že ministrami by sa mali stať odborníci a nie politickí nominanti. Ako možný nástupca Richarda Sulíka na stoličke ministra hospodárstva sa spomína energetický analytik Karel Hirman. Sám však nomináciu priznať nechcel a tvrdí, „že dostať ponuku je iné ako byť vymenovaný.“
Minister školstva v demisii Branislav Gröhling (SaS) v utorok ráno otvoril nový školský rok a následne podal demisiu. Poslanec Richard Vašečka (OĽaNO) pre portál aktuality.sk potvrdil, že je medzi vážnymi kandidátmi na post ministra školstva. „Nemám túžbu po funkcii ministra, ale nevyhýbam sa zodpovednosti a nevylučujem to. Osobne sa však prikláňam k tomu, aby tento post zastával nestranícky odborník nominovaný hnutím OĽaNO.“ Konečné slovo, kto zasadne do kresla ministra školstva, bude mať podľa Vašečku premiér. Ako o kandidátovi na ministra školstva sa vraj v koalícii hovorí o Danielovi Bútorovi. Bútora sa zúčastňoval na študentských aktivitách v novembri '89. Pracoval pre Rádio Slobodná Európa, neskôr sa stal riaditeľom slovenského oddelenia. Dnes je lektorom a koučom v oblasti leadershipu a riadenia projektov. Zatiaľ nie nie je jasné, ako odpovedal na ponuku.
Čítajte viac Dzurinda mesiace fungoval v menšinovej vláde. Hegerovi ponúka návod na prežitie
Denník N tvrdí, že ponuku stať sa ministrom zahraničných vecí dostal veľvyslanec Rastislav Káčer. Či ponuku vážne dostal sa redakcii Pravdy nepodarilo overiť, no podľa informácií Denníka N to tak s určitosťou je a zároveň je pomerne pravdepodobné, že sa stane ministrom.
No Káčer bol medzi veľvyslancami, ktorí sa v apríli roku 2021 pustili do expremiéra Igora Matoviča (OĽaNO). Prekážalo im ako potom čo Matovič doviezol neregistrovanú vakcínu Sputnik V spochybnil nezávislé inštitúcie a zaútočil na vlastnú zahraničnú službu. V minulosti sa viacerí odborníci presvedčili, že Matovičov hnev nepozná hraníc a financmajster je ochotný ísť do osobných invektív.
„Spochybniť nezávislé a odborné inštitúcie vlastného štátu, zaútočiť na vlastnú zahraničnú službu, spochybňovať autoritu vlastného ministra zahraničných vecí, ignorovať písané a nepísané pravidlá pri výkone ústavnej funkcie – toľkokrát, v takom krátkom čase a takej intenzite – je v pomeroch SR bezprecedentné,“ uvádzalo sa vo vyhlásení, pod ktoré sa podpísali slovenskí veľvyslanci Iveta Hricová, Radovan Javorčík, Rastislav Káčer, Andrea Elscheková Matisová, Peter Mišík, Michal Mlynár, Igor Slobodník a Miroslav Wlachovský.
Čítajte viac Kollár: Dohoda na menách ministrov ešte nie je, mali by to byť odborníci
Medzi možnými kandidátmi z radu odborníkov sa na post ministra spomína aj meno veľvyslanca Miroslava Wlachovského. Ten momentálne pracuje ako poradca premiéra pre zahraničnú politiku. Podľa informácií denníka Pravda však ponuku na vedenie rezortu zahraničných vecí nedostal.
Ponuku stať sa ministrom spravodlivosti dostal podľa Denníku N aj bývalý dlhoročný sudca Ľudovít Bradáč, ktorý už ako aktívny sudca nepracuje a v posledných rokoch sa venoval predovšetkým farmárčeniu na rodinnej usadlosti.