Čaputová: Ľudia by nemali ostať ticho, ak okolo seba vidia antisemitizmus
Ľudia by nemali ostať ticho, ak okolo seba vidia kroky antisemitizmu. Uviedla to prezidentka Zuzana Čaputová počas pietnej spomienky. Naše ústupky týmto snahám môžu podľa Čaputovej relativizovať zlo, ktorého dôsledkom rozumejú menšinové komunity, tvrdí prezidentka.
V súvislosti s udalosťami okolo holokaustu prezidentka skonštatovala, že slovné útoky, prenasledovanie a diskriminácia sa v najväčšej miere dotkli židov. „Mnohí, ktorí prežili koncentračné tábory, hľadali bezpečnejší a slobodnejší domov v zahraničí. Pripravili sme sa tak o množstvo lekárov, právnikov, vedcov, robotníkov, s ktorými sme mohli budovať a obnovovať náš spoločný štát“ povedala hlava štátu. Skonštatovala tiež, že preživší mnoho rokov po vojne pociťovali predsudky. Ich skúsenosť sa podľa Čaputovej prenáša aj niekoľko rokov po vojne na ďalšie generácie.
Čítajte viac Ocenili Slovákov, ktorí nezištne zachránili Židov
Prezidentka zdôraznila, že antisemitizmus nevznikol a nezanikol s vojnovým slovenským štátom. Antisemiti podľa nej prezentujú dejiny tendenčne, ale občanom so záujmom o pravdu núkajú iný príbeh. Upozornila, že do verejného života sa vrátili ľudia, ktorí fašistický režim neodsudzujú. Otvorene či v náznakoch ho ospravedlňujú, oslavujú a napodobňujú. Pre spoločnosť aj štát je nebezpečné tolerovať šírenie strachu a nenávisti, nevraživosť a pohŕdanie demokratickými princípmi našej ústavy. Poznamenala, že v súčasnosti na sebe nosia namiesto uniforiem saká a používajú uhladené frázy. „To z nikoho neurobí demokrata,“ podotkla.
Kollár: Dejiny nemožno popierať,holokaust spochybnil základy ľudskej civilizácie
Dejiny nemožno popierať a už vôbec nie holokaust, ktorý spochybnil základy ľudskej civilizácie a znamenal zlomovú udalosť v dejinách ľudstva. Vyhlásil to predseda Národnej rady (NR) SR Boris Kollár (Sme rodina) počas piatkovej pietnej spomienky na obete holokaustu. Šéf parlamentu odsúdil holokaust. Skonštatoval, že je to čierna škvrna aj na našej histórii. Vyzdvihol však odkaz 570 Slovákov, ktorí nesú titul Spravodlivý medzi národmi za pomoc židovským obyvateľom.
„Nikdy by sme nemali zabúdať na ľudskosť. Mala by byť zakorenená v našej podstate. Nikdy by sme nemali zabudnúť ani na bolestivé zverstvá minulosti. Mali by sme si ich ako národ neustále pripomínať. Nech sa viac neudejú v budúcnosti. Nemožno ani zabudnúť na spoločenskú zodpovednosť voči mladým ľuďom. Sú to práve oni, ktorí potrebujú poznať zlyhania minulosti, aby sa im vyvarovali v budúcnosti,“ uviedol Kollár.
Čítajte viac Čaputová: Rómsky holokaust je nepoznaný a málo zdokumentovaný
Predseda parlamentu pripomenul zverstvá holokaustu aj jeho historické okolnosti. Veľa sa o tom podľa vlastných slov dozvedel z rozprávania a skúseností svojej tety. Skonštatoval, že nielen nacistické Nemecko, ale aj ním okupované územia či satelitné štáty sa zapojili do takejto nezmyselnej diskriminácie a vraždenia. „Aj v radoch slovenských vládnych predstaviteľov sa našli takí, ktorí sa zapojili do realizácie nemeckého projektu konečného riešenia. To bude navždy čiernou škvrnou našej histórie. Našťastie, nie všetci odvrátili zrak. Mnohí, aj keď so strachom, židovskému obyvateľstvu pomohli,“ podčiarkol.
Kollár ocenil, že Slovenská národná rada v decembri 1990 prijala vyhlásenie, v ktorom sa prenasledovaným židom z čias druhej svetovej vojny ospravedlnila. „Po formálnej stránke sa tak uzavrela jedna kapitola smutných dejín našej spoločnej vlasti. Tou ďalšou kapitolou je dodržiavanie princípov právneho štátu, demokracie a ľudských práv,“ dodal.
Heger: Deň obetí holokaustu je špeciálny, holokaust je jazva na našej histórii
Deň obetí holokaustu a rasového násilia je veľmi dôležitý, holokaust je totiž jazva aj na našej histórii. Skonštatoval to premiér Eduard Heger (OĽaNO) počas pietnej spomienky. Apeloval na verejnosť, aby nezabúdala na históriu a nedopustila, aby sa niečo podobné vo svete opakovalo.
„Deviateho septembra 1941 vláda Slovenského štátu, žiaľ, schválila židovský kódex, ktorý siahol na práva vlastných občanov. Zbavil vlastných občanov základných práv, zotročil ich, poslal ich na smrť do koncentračných táborov. Toto je presne tá jazva, ktorú máme v našich dejinách,“ povedal premiér. Preto považuje tento deň za veľmi špecifický a smutný. Pripomenul, že súčasná vláda sa pred rokom židovskej obci ospravedlnila.
Čítajte viac Židovský kódex. Archívy ukazujú temnú minulosť
Vyzdvihol odkaz ľudí, ktorí nesú titul Spravodliví medzi národmi. Ocenil ich odvahu a odkaz aj pre súčasnosť. „Holokaust sa začal v ľudskej mysli. Začal sa myšlienkou pohŕdania druhými,“ zdôraznil. Kritizoval extrémizmus a vyzval k jeho zastaveniu. „Prijmime výzvu, ktorá znie z tohto miesta, odložme hnev. Prejavme lásku a obetu. Nedovoľme, aby holokaust v našich mysliach počal čo i len jednu myšlienku,“ uzavrel.
Uplynulo 81 rokov od prijatia tzv. Židovského kódexu
V piatok uplynulo 81 rokov od prijatia nariadenia číslo 198/1941 vlády vojnovej Slovenskej republiky (1939 – 1945) o právnom postavení Židov – tzv. Židovského kódexu. Práve preto sa 9. september stal pamätným dňom, keď si slovenská verejnosť pripomína Deň obetí holokaustu a rasového násilia.
Prvý transport slovenských Židov bol vypravený zo železničnej stanice v Poprade 25. marca 1942 o 20.20 h. Nasledujúci deň vystúpilo z vagónov 999 živých žien, ktoré boli podrobené selekcii na rampe v koncentračnom tábore Auschwitz-Birkenau. Podľa svedectiev väznenie z prvého transportu prežilo asi 20 mladých dievčat. V koncentračných táboroch v dôsledku transportovania zahynulo celkovo viac ako 70.000 židovských občanov zo Slovenska.