Nad parlamentom sa sťahujú chmáry rezignácie. Čo čaká poslancov po prázdninách?

V utorok sa ukáže, ako sa odchod SaS z vlády odrazí na fungovaní parlamentu. Poslancov čakajú staršie zákony, ktoré boli odložené, viacero vládnych a množstvo poslaneckých zákonov, ale aj schvaľovanie návrhov s medzinárodným presahom. Či bude parlament vôbec funkčný, je naďalej otázne. Veľkú akcieschopnosť mu nepriznávajú ani samotní predstavitelia koalície.

13.09.2022 06:00
Parlament / NR SR / Foto: ,
Ilustračné foto.
debata (32)

Zostávajúcej trojkoalícii OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí prisľúbil predseda SaS Richard Sulík hladký odchod, pretože údajne nechce, aby bola krajina odchodom ich strany z koalície paralyzovaná. Zdôraznil, že liberáli so svojimi 21 poslancami nebudú blokovať parlament a septembrovú schôdzu otvoria.

„Menšinová vláda nie je na Slovensku až taká neobvyklá. Beriem to ako príležitosť, aby návrhy v parlamente dostali širší politický konsenzus,“ nádejá sa optimisticky podpredsedníčka vlády a šéfka strany Za ľudí Veronika Remišová. Poukazuje pritom aj na druhú vládu Mikuláša Dzurindu, ktorá takto fungovala dva roky. Stranu SaS Remišová podľa vlastných slov naďalej berie ako spojenca.

dzurinda heger Čítajte viac Dzurinda mesiace fungoval v menšinovej vláde. Hegerovi ponúka návod na prežitie

Najväčšou prioritou schvaľovania v parlamente budú zákony súvisiace s energetickou krízou, ktorá občanov zasiahne už túto zimu a najmä od nového roka. „Predpokladám, že z tohto pohľadu bude aj podpora v parlamente väčšinová, lebo to bude pomoc ľuďom,“ poznamenal predseda vlády Eduard Heger ešte pred týždňom.

Žiadny rozpor v otázkach kompenzácií nárastu cien energií nepredpokladá ani Remišová. Jej strana Za ľudí je za energetické šeky pre domácnosti a podporu zraniteľných domácností. Ubezpečila, že na riešeniach v súvislosti s energetickou krízou sa pracuje tak, aby domácnosti budúci rok netrpeli.

Minister práce Milan Krajniak zo Sme rodina zasa avizoval, že na septembrovú schôdzu parlamentu príde vláda s právnym riešením, ktoré umožní zastropovať ceny elektriny na Slovensku. Sľubuje ich zastropovať nielen pre bežné domácnosti, ale aj pre školy, nemocnice a zariadenia sociálnych služieb. „A, samozrejme, aj pre firmy a zamestnávateľov, aby sme udržali ľuďom prácu,“ zdôraznil Krajniak.

Igor Matovič Čítajte aj Koalícia sa rozpadá. Kto o čo hrá?

Hegerov predpoklad väčšinovej podpory zákonov z oblasti energetiky však bude platiť, len ak sa koalícia bude schopná dohodnúť s SaS. „Predložíme cestovnú mapu k energetike. Návrhy, ktoré budú jej súčasťou, podporíme. Na ničom inom si naši partneri nemôžu byť istí, pokiaľ niečo chcú, musia s nami vyjednávať,“ ozrejmil Sulík a opäť pripomenul, že z SaS sa stáva opozičná strana.

Kultúrne vojny

Koalícia by mala byť schopná dohodnúť sa na zákonoch, na ktoré sú naviazané peniaze z plánu obnovy. Najbližšia žiadosť o platbu vo výške 815 miliónov eur čaká Slovensko túto jeseň, ďalšia, v rovnakej hodnote, na jar. V prípade druhej žiadosti je ale nevyhnutné schválenie zákona o sociálnej inšpekcii, ktorý je momentálne v Národnej rade v druhom čítaní. Pokiaľ sa ho nepodarí schváliť, Slovensko si nevie požiadať o druhú platbu.

Veľmi dôležité je prijať rozpočet na budúci rok, pretože inak by štát nemohol splniť sľubované zvyšovanie platov. Sulík ale upozornil, že návrh štátneho rozpočtu na budúci rok nepodporia. Stane sa tak len v prípade, že v návrhu dôjde k výrazným zmenám.

Video
Čaká nás chaos, ktorý prichádza v najhoršej možnej dobe

Sulík deklaroval, že podporia aj vládne návrhy, ale zatiaľ len v prvom čítaní. Medzi vládnymi návrhmi schválenými v lete je napríklad návrh, ktorý reaguje na možné riziká pri dodávke plynu z tretích krajín ako aj na iniciatívu Európskej komisie, ktorá bola pripravená s cieľom zvýšiť bezpečnosť dodávok plynu.

Na jednej z posledných schôdzí pred rozpadom koalície vláda schválila aj veľkú reformu II. piliera. Novela dôchodkového zákona, vypracovaná aj na základe Plánu obnovy a odolnosti, prináša zefektívnenie starobného dôchodkového sporenia. Veľká časť ľudí v II. pilieri by sa tak mala posunúť z bezpečnejších garantovaných fondov do rizikovejších.

Sulík tiež prisľúbil, že podporia vstup Švédska a Fínska do NATO. Jeden z lídrov opozície a predseda strany Hlas Peter Pellegrini ale očakáva, že potom už bude parlament nefunkčný. „Schválime dohody so Švédskom a Fínskom, lebo to je o zahraničnej reputácii. Ale potom to bude veľká trma-vrma. Budú vznikať ad hoc koalície a otvoria sa kultúrne vojny,“ povedal predseda Hlasu v relácii RTVS O 5 minút 12.

Anna Záborská Čítajte rozhovor Záborská: Zákon o pomoci tehotným ženám kvôli SaS zatiaľ nepredložím

Toto riziko si uvedomuje aj podpredsedníčka vlády Remišová, ktorá tiež vyjadrila presvedčenie, že kultúrno-etické otázky by sa v aktuálnom období nemali vôbec otvárať. Anna Záborská z klubu OĽaNO sa preto rozhodla vyjsť tejto požiadavke v ústrety. Deklarovala, že na septembrovú schôdze parlamentu pre odpor SaS nepredloží návrh zákona o pomoci tehotným ženám.

„Hoci ide o pomoc tehotným ženám a nie o žiadne obmedzovanie interrupcií, vieme, že strana SaS s tým má problém, a tak sme si povedali, že ide o spoločné dobro a je dôležitejšie pripraviť krajinu na riešenie energetickej a cenovej krízy. Žiaľ, zdá sa mi, že sme v takomto zodpovednom prístupe dosť ojedinelí,“ povedala v rozhovore pre denník Pravda.

Napriek hrozbe nových konfliktov sa v parlamente mala otvoriť rozprava o zákaze umiestňovania vlajok s ideologickým pozadím na budovy štátnych inštitúcií, ktorý navrhol György Gyimesi (OĽaNO). Záborská avizovala, že predloží návrh zákazu maloobchodného predaja v nedeľu či uznesenie o rešpektovaní práva na náboženskú slobodu a presvedčenie. Strana SaS zasa predložila do parlamentu návrh na právnu úpravu spolužitia partnerov rovnakého pohlavia, teda takzvaný inštitút partnerského spolužitia.

© Autorské práva vyhradené

32 debata chyba
Viac na túto tému: #koaličná kríza #menšinová vláda