Sviatok je v liturgickom kalendári zaznamenaný ako záväzná spomienka. Len na Slovensku ako v jedinej krajine na svete je ustanovený za slávnosť. Vyplýva to z dávnej tradície uctievania Matky Božej, najmä Sedembolestnej Panny Márie, ku ktorej sa veriaci na Slovensku po stáročia utiekali najmä v ťažkých časoch.
Tradičnou súčasťou sviatku je aj národná púť v Šaštíne. V roku 2021 sa na svätej omši na otvorenom priestranstve pri Národnej svätyni v Šaštíne zúčastnil aj Svätý Otec František. Išlo o jeho zavŕšenie apoštolskej cesty na Slovensku, ktorá trvala od 12. do 15. septembra.
Veriaci si počas tohto dňa pripomínajú sedem bolestí Matky Božej, a to Simeonovo proroctvo o osude jej syna v jeruzalemskom chráme na 40. deň po narodení Božieho syna, útek Márie a Jozefa s malým Ježiškom do Egypta pred kráľom Herodesom, hľadanie 12-ročného Ježiša v chráme v Jeruzaleme, stretnutie Márie so synom na krížovej ceste. Piatou bolesťou bol pohľad Márie na pribíjanie a zomieranie Ježiša na kríži, šiestou bolo prijatie mŕtveho Ježiša do matkinho náručia a siedmou uloženie Ježiša do hrobu.
Symbolom, prostredníctvom ktorého slovenskí veriaci vyjadrujú úctu Sedembolestnej Panne Márii, sa stala šaštínska pieta – socha sediacej Matky Božej s mŕtvym Kristom v náručí. Úcta k Sedembolestnej Panne Márii nadobudla na Slovensku takú intenzitu, že pápež Pius XI. pri príležitosti 200. výročia ustanovenia sviatku Sedembolestnej za celocirkevný sviatok (v roku 1722) vydal úradný dokument o vyhlásení Sedembolestnej Panny Márie za patrónku Slovenska, ako i Slovákov žijúcich v zahraničí.
V roku 1964 pápež Pavol VI. vyhlásil slovenskú Národnú svätyňu v Šaštíne za baziliku (basilica minor). Šaštínsky chrám sa tak stal prvou bazilikou na Slovensku.