Sú to pritom už viac ako dva týždne, čo sa trojkoalícia nedokáže dohodnúť na novom ministrovi školstva. Neschopnosť nájsť kandidáta na čelo tohto rezortu už otvorene kritizovala aj prezidentka Zuzana Čaputová. Dočasné poverenie riadiť tento rezort od nej dostal premiér Eduard Heger.
Naďalej má v koalícii platiť aj dohoda, že strany prezidentke spoločne navrhnú vymenovať za ministra nestraníka. Chcú tým docieliť, aby všetci noví ministri neboli členmi žiadnej politickej strany, ako to je i v prípade Rastislava Káčera (minister zahraničných vecí a európskych záležitostí), Karela Hirmana (hospodárstvo) a Viliama Karasa (spravodlivosť). Heger ešte minulý týždeň v utorok prisľúbil, že meno Gröhlingovho nástupcu oznámi v najbližších dňoch.
Hľadanie nového ministra však nekomplikuje len náročnosť úlohy, keďže vláda stratila v parlamente väčšinu a bez opozície sa jej nepodarí presadiť svoje zákony. Do výberu vstúpili aj ideologické spory. „V reálnej slovenskej politike už sedem rokov presadzujem podporu rodiny, chránim konzervatívne orientovaných ľudí a kresťanov pred šikanovaním zo strany progresívnych a liberálnych médií a elít,“ vyhlásil Kollár. Informáciu o tom priniesol Konzervatívny dennník Postoj.
Aby Kollár dokázal svoje tvrdenie, povedal, že presadzuje nominácie konzervatívnych odborníkov na výkonné funkcie a uviedol aj príklad. „Včera (nedeľa 18. septembra, pozn. red.) sme napríklad na Úrade vlády vyberali nového ministra školstva a mojou podmienkou je, aby to bol konzervatívne orientovaný odborník. Asi všetci tušíte prečo,“ vyhlásil predseda parlamentu a predseda hnutia Sme rodina.
Poraziť netolerantných progresívcov!
Kollár tieto svoje myšlienky vyslovil na Konzervatívnom summite v starej budove Národnej rady. Hlavným organizátorom podujatia je Inštitút Ladislava Hanusa a spoluorganizátorom je Inštitút rodina, pričom hlavnými témami 2. ročníka sú vojna na Ukrajine, konzervatívna vízia Európy a Slovenska, ako aj rodinná politika a s ňou súvisiace výzvy, ako je demografia, inflácia či energetická kríza.
Medzi pozvanými rečníkmi je aj premiér Eduard Heger (OĽaNO), poľský premiér Mateusz Morawiecki, ministerka spravodlivosti Maďarska Judit Varga, ako aj český profesor medzinárodných vzťahov, bývalý námestník ministerstva zahraničných vecí ČR a niekdajší veľvyslanec vo Francúzsku Petr Drulák.
Čítajte aj Žeby Matovič povolil návrat Sulíka? Blázninec a prerazené dno bizarnosti
„Ak chceme uspieť proti progresivizmu, nesmieme hľadať, čo nás odlišuje, ale to, čo nás spája. Hľadajme spojencov, hľadajme priateľov. Lebo naším spoločným cieľom je poraziť v demokratických voľbách netolerantných progresívcov. Chcem poraziť progresívcov, lebo chcem na Slovensku, ale i v Európe slobodu a úctu k tradíciám, na ktorých naša spoločnosť a civilizácia vyrástla,“ vysvetľoval ďalej Kollár.
Na toto jeho vyhlásenie zareagoval aj predseda strany Progresívne Slovensko Michal Šimečka. Kollárovi zas pripomenul, že cieľom politikov by mala byť najmä pomoc ľuďom.
„Boris Kollár tvrdí, že jeho cieľom vo voľbách je poraziť progresívcov. OK. Naším cieľom je zas pomôcť ľuďom na Slovensku v ťažkých ekonomických časoch, zabezpečiť im moderné nemocnice, kvalitné školy pre ich deti, ľudské práva pre všetkých, zdravé životné prostredie a príslušnosť k civilizovanej Európe,“ uviedol na sociálnej sieti Šimečka.
Kollárove slová sa však dotkli aj exministra školstva Branislava Gröhlinga z SaS. Podľa neho je zvláštne, keď je hneď prvou podmienkou na ministra školstva to, aby bol konzervatívec.
„Nikoho nezaujímajú jeho reformy, vízia, potrebné opatrenia, podmienky na investície z plánu obnovy alebo to, či vníma akútne problémy v školstve?“ pýta sa Gröhling, podľa ktorého sú problémy školstva niekde úplne inde.
„Minister školstva by sa nemal vyberať podľa politického presvedčenia, ale podľa toho, ako mu záleží na vzdelaní detí. A školstvo má napredovať, nie lipnúť na tom, ako onálepkujeme politického kandidáta,“ odkázal exminister školstva.
„Nezohnali nominanta na ministerstvo školstva. Teraz to vyzerá, že si navzájom blokujú kandidátov a špekulujú. Medzičasom školám stále chýbajú peniaze na energie, ktoré sme žiadali, modernizačný dlh sa nerieši a investície z plánu obnovy stoja. Hlavne, že ich trápi, či neexistujúci minister bude konzervatívec,“ dodal kriticky Gröhling.