Celý august preto Úrad vlády navštevovali na vyjednávaniach zástupcovia z radov zdravotníckych profesií aj odborári. Žiadali plnenie svojich podmienok a hrozili výpoveďami. Ministri im termíny rokovaní presúvali a opakovali, že zdravotníctvo je pre vládu prioritou. Historické zvýšenie miezd však ohlásili až koncom leta. Ako prvé prišli na rad sestry. Minister financií Igor Matovič (OĽaNO) im dal ponuku s ktorou bol podľa vlastných slov spokojný.
„Dali sme urobiť rýchly prieskum, pričom sme dostali vyše dvetisíc odpovedí a 80 percent sestier nesúhlasí s návrhom,“ reagovala na ponuku štátu Iveta Lazorová, prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek.
Premiér Heger diplomaticky dodal, že detaily sa doladia počas pripomienkovania pripravovaného zákona a doriešenie problému nechali na ministerstvo zdravotníctva. Trvalo to až do minulého piatka, no napokon sa ministerstvo financií a rezort zdravotníctva dohodli.
V utorok minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) zvolal neformálne stretnutie rezortu s novinármi, kde predstavil „historicky najvyššie zvyšovanie platov zdravotníkov“. Cena pre štátnu kasu? Každoročne vyše 200 miliónov eur.
Napríklad sestra špecialistka si prilepší od 200 do 440 eur. „Vláda bude o návrhu rokovať v stredu,“ ohlásil minister Lengvarský s tým, že chce potom rokovať aj s opozíciou. Celkovo sa majú upraviť platy 25 zdravotníckym profesiám. Najzásadnejšie je podľa ministra Lengvarského, že sa zvyšuje plat lekára po škole, teda bez špecializácie. Absolventom by tak mal plat narásť o 269 eur. Lekári bez špecializácie by hneď pri nástupe do nemocnice mali dostať 1695 eur. Teraz pri nástupe dostanú 1416 eur. Vláda bude v stredu rokovať o platoch zdravotníkov a následne bude parlament návrh schvaľovať v zrýchlenom konaní.
Zdravotníci však ministra upozorňujú, že aj napriek koeficientom budú stále zarábať menej, ako zarábajú ich kolegovia v Česku.
„V nominálnej mzde to pri Česku vyjde viac, ale to by sme sa potom mohli porovnávať aj s Luxemburskom,“ priznal Lengvarský v rozhovore pre denník Pravda. Jedným dychom však dodal, že susedia dávajú do verejného zdravotného poistenia miliardu eur navyše.
„Keby sme mali desať rokov po sebe miliardu ročne pre zdravotníctvo navyše, celý sektor by vyzeral inak. Aj my by sme mali každý rok svoj „plán obnovy“. Nebol by nedostatok personálu a možno by sestry, ak použijem hyperbolu, z Česka chodili k nám,“ upozornil. Dodal, že na ministerstve preto pracujú aj na navýšení rozpočtu na budúci rok. Či sa im to podarí, však ukáže len čas. Prvý nástrel rozpočtu by mal byť známy 15. októbra. Ten zdravotnícky však bude musieť prihliadať na to, že lekári a sestry v ambulanciách nemajú platy upravené zákonom. Preto chce minister na ambulancie v rozpočte vyčleniť vyššiu sumu. Priznal, že budú mať okrem iného problémy s vysokými cenami energií. Ako by sa mal rozpočet pre ambulancie zvýšiť, minister nepovedal.
Čítajte viac Lengvarský pre Pravdu: Odchod SaS ohrozí zvyšovanie platov zdravotníkov. Konflikt s Matovičom nemám
Rozhodujúci bude rozpočet
Zdravotníkom by tak platy mali narásť o 6,9 až do 39,5 percenta. Praktická sestra s 20 rokmi praxe by mala mať minimálne 1271 eur, zdravotnícky laborant tiež s 20 rokmi praxe by mal zarobiť aspoň 1344 eur. Následne sa budú tieto platy každoročne valorizovať na základe priemernej mzdy. Súčasťou návrhu je aj zvyšovanie platov podľa počtu odpracovaných rokov, do tých by sa podľa ministra mala započítať aj prax v zahraničí alebo obdobie materskej či rodičovskej dovolenky. Napríklad sanitár s 20-ročnou praxou by mal po zvýšení základnú mzdu 1089 eur, čo je podľa rezortu zdravotníctva oproti dnešnému stavu zvýšenie o 342 eur. Ide o zvýšenie podľa automatu, ktorý platí už dnes, a k tomu extra navýšenie, ktoré navrhuje ministerstvo.
Všetko však stojí a padá na schválení budúcoročného rozpočtu a ministerstvo stále nevyriešilo hromadné výpovede nemocničných lekárov, ktoré organizuje Lekárske odborové združenie – celkovo hovoria o 3 500 lekároch, ktorí sú pripravení výpovede podať. Šéf združenia Peter Visolajský spresnil, že do konca septembra vyhodnotia, kto je do nátlakovej akcie ochotný ísť, a ak bude „počet výpovedí nepriestrelný“, podajú ich naraz v jeden deň. Následne začne plynúť výpovedná lehota.
Lekárske odborové združenie je od novembra v štrajkovej pohotovosti a od februára zastrešujú rokovania zdravotníkov na Úrade vlády. Celkovo majú na štát osem požiadaviek, no zatiaľ sa štát sústreďuje na otázku platov. Na požiadavky lekárskych odborárov rezort zatiaľ reaguje, že ich požiadavky sú nesplniteľné.
„Požiadavky Petra Visolajského však obsahujú nárasty platov lekárov až o 216,4 percenta pri lekároch bez špecializácie a až o 123,1 percenta pri lekároch so špecializáciou a s praxou 40 rokov,“ zdôraznil komunikačný odbor rezortu zdravotníctva.
Ďalej upozorňujú, že lekár so špecializáciou a 40-ročnou praxou by mal základný plat, teda bez príplatkov za nadčasy, služby cez víkendy a sviatky, 5 812,80 eura. „To je oproti súčasnosti o 3206,90 eura viac,“ spresnil rezort.
Pri lekárovi bez špecializácie a s praxou 40 rokov požaduje základný plat 4480,70 eura, teda o 3064,45 eura viac v porovnaní so súčasnosťou.
„Ministerský návrh na zvyšovanie platov všetkých zdravotníckych pracovníkov u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti je historicky najvyšší a takúto úroveň nedosahovali ani zvyšovania platov v čase rekordného hospodárskeho rastu,“ zdôrazňuje komunikačný odbor.
Kto z koho
Rezort zdravotníctva sa na nahnevaných lekárov snaží apelovať aj cez optimalizáciu siete nemocníc. Upozorňuje, že hromadnými výpoveďami ohrozia následnú kategorizáciu zariadení. „Ak budú lekári vo výpovediach, komu budeme tieto rozhodnutia dávať?“ pýta sa štátna tajomníčka ministerstva zdravotníctva Lenka Dunajová Družkovská. Kategorizácia siete nemocníc chce rozdeliť nemocnice na päť úrovní podľa ich špecializácie. Dôležité sú pri hodnotení faktory ako počet výkonov či práve personálne zabezpečenie.
Visolajský totiž tvrdí, že v zálohe má 3,5-tisíca lekárov, ktorí sú ochotní podať výpoveď. Ministerstvo zase kontruje, že tieto počty nie sú isté. Minister Lengvarský priznal, že nemocniciam poslali dotazníky a zisťujú si situáciu v nemocniciach.
„Po desiatich rokoch prichádza tlak, aby sme zmenili všetko, čo sa desať rokov zanedbávalo,“ podotkol Lengvarský. Spresnil, že proces zbierania výpovedí je podľa riaditeľov nemocníc tajný a zbierajú ich funkcionári Lekárskeho odborového združenia.
Rezort zdravotníctva tak začal otáčať pomyselnú komunikačnú loď. Upozorňuje, že medzi lekármi vraj koluje list, ktorý lekárov ubezpečuje, že ak výpoveď podajú, budú zastúpení právnou kanceláriou, ktorá lekárov zastupovala aj v roku 2011, a upozorňujú lekárov, že každá podaná výpoveď je samostatný akt a je nezvrátiteľná. Podobne komunikovala aj expremiérka Iveta Radičová, až kým po nej lekári plášte nehodili, nebol vyhlásený núdzový stav a na podmienky lekárov pristúpila.
Lengvarský verí, že návrh je dostatočný na stabilizáciu situácie v zdravotníctve. „Verím tomu, že ku kolapsu ani nedôjde. Budeme čakať na reálny počet prípadných výpovedí a pokiaľ k tomu dôjde, budeme pokračovať v rokovaní ďalej a budeme sa snažiť situáciu riešiť tak, aby pacient nebol ohrozený. Na to vyzývam aj kolegov,“ uviedol.
Rezort zároveň pripomína, že podniká aj ďalšie kroky na zlepšenie situácie v zdravotníctve. Poukazuje napríklad na zavádzanie DRG systému, spustenie reformy poistenia a liekovej reformy či aktivitu v súvislosti s plánom obnovy.