Otvorenie parlamentu ukázalo jasný smer - predčasné voľby

Septembrovú schôdzu parlamentu sa konečne podarilo otvoriť. Národná rada na to potrebovala až tri pokusy. Národná rada ukázala ambíciu vyriešiť nefunkčnosť parlamentu a situáciu s menšinovou vládou zmenou ústavy, ktorá by umožnila skrátiť volebné obdobie parlamentu.

, 20.09.2022 17:12
parlament národná rada nrsr Foto: ,
Ilustračná foto
debata (50)

Proti je už len expremiér a víťaz volieb Igor Matovič. Ostatné strany riešia už len spôsob, ako predčasné voľby dosiahnuť. „Kľúčové bude hlasovanie o ústavnom zákone, teda či budú môcť byť predčasné voľby alebo nie. Myslím si, že o predčasné voľby má už záujem väčšina parlamentu,“ poznamenal politológ Tomáš Koziak.

Trojkoalícia OĽaNO, Sme rodina a Za ľudí minulú stredu zistila, ako bude vyzerať vládnutie v menšinovom kabinete a že bude záležať na každom hlase. Liberáli po tom, čo OĽaNO nesplnilo ich personálne ultimátum na odchod ministra financií Igora Matoviča z vlády, naplno ukázali svoju silu. Minulý týždeň opozícia posilnená o 21 poslancov SaS na začiatku riadnej schôdze Národnej rady vytiahla hlasovacie kartičky a neprezentovala sa, čím zablokovala parlament.

Tento utorok sa prezentovalo už 117 poslancov. Aj to sa však podarilo aj vďaka tomu, že predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) po požiadavke opozičného Smeru na začiatok schôdze zaradil návrh na doplnenie ústavy o možnosť skrátiť volebné obdobie Národnej rady ústavným zákonom alebo referendom. Tento návrh získal v podvečernom hlasovaní v prvom čítaní až 97 hlasov. Proti bolo len 27 poslancov, 22 sa ich v hlasovaní zdržalo a jeden poslanec nehlasoval.

Naopak, neprešiel návrh predsedníčky klubu SaS Anny Zemanovej, aby sa niektoré body z dielne SaS prerokovali v úvode schôdze. Podľa predsedu liberálov Richarda Sulíka to nesvedčí o ochote koalície hľadať dohodu. Konštatujeme, že naši bývalí partneri nemajú záujem o dohodu s nami, berieme na vedomie, my sa zariadime,“ spresnil exminister hospodárstva.

O fungovaní menšinovej vlády rokovala koalícia s SaS minulý piatok, kedy padla aj dohoda o otvorení schôdze. „Vyzvali sme našich parterov, aby nám oni predložili body, na ktorých im záleží, aby sme mohli nájsť dohodu,“ zosumarizoval Sulík piatkové stretnutie SaS zo zvyškom koalície. „Pri niektorých zákonoch bude ešte rokovanie pokračovať,“ poznamenal podpredseda strany Za ľudí Juraj Šeliga.

Po obede sa tiež hlasovaním ukončila mimoriadna schôdza s návrhom na vyslovenie nedôvery ministrovi vnútra Romanovi Mikulcovi (OĽANO). Celkovo už siedmy pokus o Mikulcovo odvolanie ale spomedzi 145 poslancov podporilo len 58. Kým celá pôvodná opozícia hlasovala za jeho odvolanie jednotne, strany Sme rodina a SaS sa len zdržali.

Predčasné voľby do Ústavy

Nefunkčnosť súčasnej vlády sa snaží opozícia využiť prijatím ústavného zákona o predčasných voľbách, ktorý predložila dvojica poslancov hnutia Sme rodina Miloš Svrček a Petra Hajšelová. Ich návrh hovorí, že pokiaľ by referendum bolo úspešné, volebné obdobie by sa skončilo dňom uvedeným v referendovej otázke. Nová legislatíva by sa mala vzťahovať aj na aktuálne volebné obdobie.

Tento zákon plánuje podporiť celá opozícia. „Tú moc ľuďom musíme nechať,“ vyhlásil predseda Hlasu Peter Pellegrini. Na presadenie zmeny ústavy však bude potrebné získať podporu až 90 zákonodarcov. To znamená, že by ho museli okrem opozície podporiť aj Sme rodina a SaS.

Líder liberál síce vyhlásil, že SaS v prvom čítaní návrh na zmenu Ústavy o predčasných voľbách podporí, následne však príde s vlastným pozmeňovacím návrhom. Skrátenie volebného obdobia by sa podľa SaS nemalo dosahovať referendom.

„Referendum nebude nástrojom pre skrátenie volebného obdobia,“ spresnila exministerka spravodlivosti Mária Kolíková (SaS). Zdôraznila však, že obdobný nástroj je potrebný „ak je patová situácia“.„Mali by sme ísť českou cestou, kde existuje možnosť samorozpustenia parlamentu,“ ozrejmila Kolíková. Český model podľa nej ráta s možnosťou, že by si zákonodarcovia 3/5 väčšinou odhlasovali rozpustenie kabinetu.

Matovič však následne SaS vyzval, aby držala s koalíciou a nepodporila zmenu Ústavy, ktorá umožní skrátenie volebného obdobia parlamentu ústavným zákonom alebo referendom. V opačnom prípade podľa neho svojím hlasovaním dosiahne, že sa k moci dostane mafia, zlodeji a extrémisti, ktorí vydajú Slovensko na východ smerom k Rusku.

„Dúfam, že nebudete chcieť až takto ublížiť krajine. Ak náhodu teraz tento návrh prejde, tak verím, že na konci to finálne rozhodnutie urobíte tak, ako ste sľubovali, že budete držať túto vládu a dobojujeme to do volieb,“ oslovil Matovič poslancov za SaS.

Líder OĽaNO Igor Matovič povedal, že ústavný zákon z dielne Sme rodina podporia výmenou za zmenu § 363 Trestného poriadku.

„Nebudeme to vetovať a oni nám na druhej strane nebudú vetovať návrh na zmenu paragrafu 363. S týmto ideme do prvých čítaní,“ povedal v utorok Matovič.

Avizoval však tam zákon aj skončí. „V druhom čítaní už uvidíme a predpokladám, že oni aj my vytasíme veto,“ dodal minister financií.

Opozícii sa však plánovaný pozmeňovací návrh SaS nepáči a trvá na tom, aby bolo možné skrátiť volebné obdobie Národnej rady aj prostredníctvom referenda. Aj preto Pellegrini povedal, že SaS zatiaľ neukázala, ako sa zachová v opozícii a či nebude len akýmsi „mačkopsom“. Poukázal pritom aj na hlasovanie o odvolaní Mikulca.

Nepredvídateľní

Na programe aktuálnej schôdze parlamentu je takmer 140 bodov. Poslanci by mali prerokovať napríklad prístup Švédska a Fínska do NATO i zmluvu o pridružení Slovenska k Európskej vesmírnej agentúre. SaS a OĽaNO predložili viacero ekonomických zákonov.

SaS chce napríklad zmeniť spôsob výpočtu registračného poplatku za motorové vozidlá, znížiť daň z pridanej hodnoty (DPH) na motorové palivá, pre gastroprevádzky, ale tiež zvýšiť odvod z výťažku niektorých internetových hazardných hier či zaviesť daň z plynovodov.

OĽaNO rovnako navrhuje nové zdanenie plynovodov. S cieľom zabezpečiť dodatočné zdroje na financovanie základných verejných funkcií štátu predložilo napríklad zvýšenie spotrebnej dane z liehu či rozšírenie rozsahu regulovaných subjektov, ktorých sa dotýka osobitný odvod z podnikania. Predložených je aj niekoľko návrhov na zmenu paragrafu 363 Trestného poriadku.

Politológ Tomáš Koziak z Vysokej školy medzinárodného podnikania v Prešove hovorí, že riadne fungovanie parlamentu určite očakávať nemožno.

„Je vôbec ťažké predpokladať, čo parlament dokáže a nedokáže prijať. Všetko bude závisieť od toho, ako budú vládnej strany schopné presviedčať opozíciu k podpore. A to samozrejme nebude zadarmo. Smer, Hlas aj extrémisti ale jasne povedali, že chcú ísť do predčasných volieb. Preto to vláde nebudú uľahčovať a urobia všetko preto, aby ukázali nefunkčnosť vlády,“ poznamenal Koziak.

„Kľúčové bude hlasovanie o ústavnom zákone, teda či budú môcť byť predčasné voľby alebo nie. Toto bude určite najdôležitejší moment tohto rokovania parlamentu,“ zdôraznil politológ. „Myslím si, že o predčasné voľby má už záujem väčšina parlamentu. Keď Boris Kollár uvidí, že tento parlament je nefunkčný, tiež sa prikloní k predčasným voľbám. Jemu to môže vyhovovať, keďže bude drahou nevestou pre akúkoľvek koalíciu. Očakávam, že toto hlasovanie bude najdôležitejší moment a v tejto situácii si myslím, že ideme skôr k predčasným voľbám než k dovládnutie menšinovej vlády,“ uzavrel Koziak.

© Autorské práva vyhradené

50 debata chyba
Viac na túto tému: #parlament #tomáš koziak #referendum o predčasných voľbách #vládna kríza 2022 #predčasné voľby na Slovensku
Flowers