Zavretím škôl sa štát len zbaví zodpovednosti. Záťaž padne na rodičov, upozorňuje odborníčka

Vláda v rámci riešenia krízovej situácie v školstve okrem iného navrhuje zavrieť školy v piatky či predĺžiť vianočné prázdniny. Myslíte si, že toto riešenie by aspoň základným a stredným školám pomohlo?

Myslím, že nie. Tu treba naozaj poriadne zvážiť správnu stratégiu ďalšieho postupu. Zavrieť školy je to najrýchlejšie, čo vieme urobiť, aby sme sa zbavili zodpovednosti. Lenže školy treba udržať dnes tak dlho, ako sa len dá. Konečne sme v režime bez covidu v prezenčnej podobe. Každé dieťa musí mať prístup k takémuto vzdelávaniu v čo najväčšom rozsahu. Je jasné, že predĺžiť vianočné prázdniny o dva týždne alebo na celý mesiac január, nie je problém. Lenže čo spravíme potom? Nemôžeme porovnať uhoľné prázdniny s energetickými prázdninami v dnešnej dobe. Uhoľné prázdniny boli dva týždne a nebol covid. Teraz máme deti konečne po dvoch rokoch v školách na klasickom prezenčnom vzdelávaní.

Čítajte viac Prvý rozhovor s budúcim ministrom školstva Partilom: Viera moju prácu neovplyvní, som človek z praxe

Ako by ste to teda riešili?

U nás je vzdelávanie zakotvené v Ústave SR, kde máme uvedené, že vzdelávanie je povinné a za vzdelávanie nesie zodpovednosť štát. Pomôžme preto školám radšej priamo cez samosprávy. Keď ten problém len odsunieme a školy zatvoríme, zvýšime tým akurát výdavky rodičov a zaťažíme ich rozpočty, keď budú musieť zostávať s malými deťmi na OČR, alebo platiť opatrovanie. Zvýšia sa im náklady za elektrinu, budú musieť viac vyberať z peňaženky v čase, keď im kážeme šetriť. Je to začarovaný kruh, ktorý však môžu vyriešiť dodatočné zdroje z ministerstva financií. Tiež by sme mali brať do úvahy rozdiel po regiónoch, vykurovanie nie je rovnaké vždy a všade. Záleží aj od počasia, ktoré daný región má, niekde je chladnejšie už teraz a niekde ešte nie. Školy každopádne prekúrené nie sú.

Na všetkých úrovniach škôl sa však hovorí, že nesúhlasia s opätovným zavedením dištančného vzdelávania. Ako to vnímate, súhlasíte s nimi?

Súhlasím s ich nesúhlasom. Kto by už len chcel, po tak dlhom období, byť opäť doma? Nemôžeme si nahovárať, že to všade fungovalo rovnako, že sa všade učilo presne tak, ako sa malo. Rozdeľme to. Iné učenie bolo pre malé deti na prvom stupni, inak to vnímali druhostupniari a inak zas stredoškoláci. U malých detí veľa pomáhali rodičia na úkor svojich povinností, žiaci na druhom stupni to ako-tak zvládali a študenti na stredných školách veľakrát klamali a obišli systém, pretože oni už vedia, kde a ako to obísť.

Čítajte viac Minister školstva musí byť konzervatívec. Rozhodne postoj k sexualite?

Ako sú na tom kapacity samotných škôl?

Nie všade majú v poriadku techniku, nie všade rovnaké vybavenie škôl. Je to klam, veľa učiteľov dochádzalo za malými deťmi domov, aby aspoň ako-tak dodržali systém vzdelávania. My sme v Bratislave, no Bratislava nie je celé Slovensko. Veľké mestá sú na tom dobre, tie menšie omnoho horšie. Aj preto je môj názor jednoznačný, ostať v škole. Alebo je to prípad od prípadu, kde si to vyrieši individuálne samospráva podľa potrieb. Keďže základné školy patria pod mestá a obce, tie budú na tom najhoršie, sú to malé deti, ktoré potrebujú byť v škole.

Ak by sa predsa len zaviedlo, aký vplyv by to mohlo mať na vzdelávanie detí, keď si nedávno prešli dvomi rokmi dištančného vzdelávania počas pandémie?

Už teraz vidia pedagógovia, že je tu cítiť ich nedostatky. Deti nemajú vedomosti, ako by mali mať. Niektorým to vyhovuje, iným zas nie. Rodičia robili s deťmi úlohy, pridávalo to k ich ďalším povinnostiam. Jasné, že pedagóg urobil maximum, čo mohol. Ale povedzme si, my sme republika nastavená na vzdelávanie v škole, taký je náš systém. Sedíš v lavici a učíš sa. Aj keď existuje aj iná forma štúdia, ako školy, ktoré nie sú klasické. Mať návyky, je veľmi potrebný kontakt s kolektívom a pedagógom, pozrime sa, koľko detí nám dnes je závislých na PC, sú to dva roky, kde deti boli len pred počítačmi doma, koľko deti ma zhoršený zrak, deti sa nám prestali hýbať… To nie je dobre.

Preto môj názor – vráťme deti do škôl a neberme im výuku v školách. Ostaňme v školách, snažme sa tam vzdelávať. Doma je to pre rodičov záťaž. Pomôžme im spoločne, aby bolo vidno, že vzdelávanie má pre našu spoločnosť stále význam.

Čítajte viac Expertka na školstvo: Tri percentá platu navyše? Učitelia si zaslúžia aspoň 2-tisíc eur v hrubom

Vysoké školy sú na pokraji kolapsu. Tvrdí to Slovenská rektorská konferencia, ktorá uviedla tri požiadavky týkajúce sa nielen kompenzácie výpadkov spôsobených energetickou krízou, ale aj dofinancovanie výpadkov národných a európskych projektov a tiež žiada vrátiť výšku financovania VŠ minimálne na úroveň roka 2020. Ak sa tak nestane VŠ sa 17. novembra zatvoria. Aký vplyv by malo zatvorenie vysokých škôl pre študentov, pedagógov?

Financie sú základ všetkého. Keď chceme mať kvalitnú školu či fakultu, potrebujeme mať financie na dve veci: na kvalitné prístroje (nedá sa na Trabante súťažiť s BMW) a na vysoko kvalitných zamestnancov pedagógov (výskumníkov, pedagógov a ostatných zamestnancov). Bez týchto dvoch podmienok sa kvalitná pedagogika nedá robiť. A zavrieť vysoké školy? A to akože na základe čoho? Viem, že niektorí dekani VŠ nesúhlasia, no ja napriek tomu budem pokračovať v dôraze na udržanie výuky na školách. Študenti, ktorí chcú študovať a profesori, ktorí chcú učiť, budú chodiť do práce. Keď nie je krízová situácia, predsa nemôžu bez príčiny ostať doma (neplatené voľno?). Každopádne aj rozhodnutie o prezenčnej forme by malo v konečnom dôsledku ostať na dekanoch jednotlivých fakúlt.

A čo to financovanie?

Ja sa stále pýtam, prečo v susednom Česku sú vysoké školy krásne, darí sa im, a prečo u nás nie. Tri najlepšie hodnotené univerzity máme v Bratislave a tak nemôžu čerpať štrukturálne fondy. V Prahe, tiež hlavnom meste, takéto univerzity dotuje vláda zo štátneho rozpočtu.

Situáciu komplikuje aj čakanie na nového ministra školstva. Ako to vnímate, prečo je také ťažké nájsť odborníka? Je to nedostatkom kvalitných kandidátov na ministra, alebo nezáujmom o túto pozíciu?

Rezortu školstva každý rozumie a každý vie, čo treba robiť. Každý si myslí, že je odborník už len preto, že pracoval v škole a učil sa a sedel v lavici. Nie je to však pravda. Rezort školstva je veľmi náročný. Nie je to len o základných či stredných školách, je tu aj šport, veda, priamo riadené organizácie či financie celej republiky v oblasti školstva. Tomu treba rozumieť a mať prax a vedieť sa orientovať v legislatíve. V tomto rezorte by mal preto sedieť človek, ktorý si prešiel všetkým a najmä človek, ktorý tomu rozumie. Tak ako to povedal kedysi pán Baťa. Ak chcete vybudovať veľký podnik, vybudujte najprv seba.

Čo má pred sebou nový minister na stole? Je šanca, že sa do konca volebného obdobia ešte vôbec uskutočnia potrebné reformy? Aký to bude mať dopad na školstvo?

Myslím si, že je škoda, že sa všetko naraz pootváralo. Reforiem ako takých už bolo dosť. A stále je to horšie. Najviac tu chýba zdravý rozum, schopnosť učiť, počúvať, vnímať a mať pokoru a úctu voči pedagógom. Rezort školstva je prepletený cez viac ministerstiev. Sú to rezorty, ktoré súvisia so školstvom, teda práca, spravodlivosť, vnútro, školstvo a zobrať ľudí z praxe a počúvať. Teoretik, ktorý nikdy nebol v praxi, nevie, čo treba, aby to školstvo bolo kvalitné. Za našich študentov sme sa nikdy nemuseli hanbiť, ešte aj dnes sú to ľudia, ktorí nám robia meno v zahraničí. Byť slovenským študentom bola pýcha. Dnes nám veľa z nich odchádza preč, nie je to len o peniazoch. Zopakujem to aj na záver: Školstvo je ťažký rezort. Treba ho pochopiť a brať ho s láskou, porozumením a s úctou. Sú tam pedagógovia, ale aj deti nás všetkých. Opäť odcitujem Baťu: Robme hoc aj tú najobyčajnejšiu vec na svete, ale robme ju najlepšie na svete.