Riešenie migrácie? Je ľahšie prispieť na lepší život, než budovať ploty

Šéf migračného úradu Ján Orlovský upozorňuje, že migrácia bude narastať a snaha o hermetické uzavretie Európskej únie nie je najlepším a vonkoncom nie uskutočniteľným riešením.

30.09.2022 06:00
Ján Orlovský Foto: ,
Riaditeľ Migračného úradu ministerstva vnútra Ján Orlovský počas zasadnutia Ústredného krízového štábu na hoteli Bôrik 30. augusta 2022 v Bratislave.
debata (131)

Na našom území za posledné tri mesiace policajti zadržali 65 prevádzačov a vyše 2 100 utečencov, o 300 percent viac ako vlani. Prečo sa to deje?

Je za tým kombinácia faktorov. Jednak sa uvoľnili reštrikcie súvisiace s covidom, teda aj kontroly na hraniciach. Keď si predstavíme schengenský priestor ako vonkajšiu hranicu okolo Európskej únie, je to priestor bohatých krajín, kde majú ekonomický život rádovo lepší ako v krajinách, z ktorých tí migranti pochádzajú. Môžete tie komunity vidieť aj u nás, za závorami honosné vily bohatých ľudí, ktorí nechcú, aby sa “tí druhí” k nim dostali, podobne populárne je to v Spojených štátoch, ale rozširuje sa to aj v Európe. A takisto si viete predstaviť aj Schengen. Komunitu bohatších ľudí a krajín, ktoré sú na tom lepšie a chránia sa “závorou” pred ľuďmi zvonka. Je úplne prirodzené, že tí chudobnejší sa snažia dostať dnu. Takto máte na výber dve opatrenia. Buď im umožníte nejakým spôsobom sa tam dostávať pravidelne, aby nemuseli chodiť tajne, umožníte im požiadať o vstup, aby sa svojou prácou tiež mohli podieľať na tvorbe a zároveň získavaní tohto bohatstva.

Aká je druhá možnosť?

Druhou možnosťou je, že vybudujete nepriestrelnú hranicu okolo týchto krajín a nebude možné sa dostať dovnútra. Takýto systém však, samozrejme, vzhľadom na geografiu, moria a hory, nie je reálne možný vybudovať. Viete niečo chrániť na cestách, no máte aj takzvané zelené hranice, ktoré sú priechodné. Druhým faktorom je zmena vízovej politiky niektorých krajín južne od Slovenska, teda viete sa ľahšie dostať aj z Ázie, aj z Afriky do srdca Európy, a tým sa veľmi skrátila aj cesta do Schengenu, do Európskej únie a znížilo sa riziko. Je to teda prirodzený dôsledok.

Podcast si môžete vypočuť aj cez obľúbené aplikácie.

Môžete uviesť príklad?

Dnes viete letieť na turistické vízum z Burundi do Belehradu za tisíc eur. Nemusíte ísť teda pešo naprieč polovicou Európy a Afriky. Pristanete v hlavnom meste Srbska a odtiaľ vás čakajú už asi len štyri hranice, aby ste sa dostali do Nemecka či inej svojej zasľúbenej zeme, kam chcete ísť.

Akú úlohu v tom teda zohrávajú víza?

Ak ste krajinou v blízkosti schengenského priestoru a rozhodnete sa, že budete vydávať určitý typ víz vo veľmi uvoľnenom režime, napríklad nebudete žiadateľov príliš preverovať, ale dáte si podmienku, že záujemcovia musia uhradiť 50 alebo 100 eur a automaticky dostanú nálepku do pasu. Potom stačí ešte otvoriť priamu leteckú linku do danej krajiny mimo Schengenu a ľudia môžu jednoducho prichádzať. Bieloruský Minsk takto zneužil príležitosť voči Poľsku a Litve, keď otvorili trasu z Iraku priamym letom a z Minska to mali migranti len kúsok. Prejsť rovnakú trasu prevádzačským systémom je veľmi drahé a zdĺhavé. Ak vám má prevádzač garantovať, že z Kábulu vás prepraví do Mníchova, vypýta si za to 20-tisíc eur. Ak však viete prísť z Kábulu na turistické vízum napríklad do Belehradu, do Mníchova vám ostane 500 až 600 kilometrov, čo je taký dvojtýždňový pochod pešo. Ak máte to šťastie, že vám niekto ukáže cestu, kade prejsť, alebo zabezpečí aj sprievod, cena bude omnoho nižšia ako pôvodných 20-tisíc, bude to okolo 2–3-tisíc. Vyššia dostupnosť tak prirodzene zvyšuje aj tlak na cieľové destinácie.

Chránime však hranice? Česko a po ňom aj Rakúsko zaviedli kontroly na hraniciach so Slovenskom, zdôvodňujú to práve neobvykle vysokým nárastom nelegálnych migrantov.

Musíme si povedať, že do Európskej únie prichádza legálnym spôsobom vyše dvoch miliónov ľudí ročne. Oproti tisícom, ktorí prichádzajú ilegálne. Dá sa to pomenovať ako problém, no musíme potom hovoriť aj o otázke, ako ho riešiť. Buď tým, že ako bohatá krajina budeme prispievať štátom, odkiaľ migranti prichádzajú, alebo zabezpečíme, aby vonkajší Schengen bol nepriestrelný. Rozhodne je však podľa mňa jednoduchšie prispievať na zlepšovanie života okolo nás, než budovať sedemmetrové ploty.

Video
Zavedenie dočasných kontrol na hraniciach medzi Rakúskom a Slovenskom z dôvodu zvýšenej migrácie

Vidíme napríklad, ako pozitívne z toho čerpá Nemecko, keďže mnohé krajiny majú problém s demografiou.

Tam sú dva elementy. Jedným je pozitívna časť migrácie, o ktorej sa málo hovorí, ak vôbec. A tá druhá časť prináša svoje výzvy, problémy, nedostatky, napätia. Spoločnosť obvykle žije v homogénnom nastavení, a keď do nej prinášate nejaký prvok, môže vzniknúť aj odpor. Vidíme to vo Švédsku, v Taliansku, krajinách, kde tie počty ľudí, ktorí prišli v krátkom čase, spoločnosť nedokáže absorbovať. Či už z hľadiska ekonomického, spoločenského, kultúrneho a podobne. Takže pokiaľ začnete robiť to, že prichádzajúcu spoločnosť či komunitu oddelíte od tej väčšinovej a nedáte príležitosť tomu, aby sa navzájom poznávali, vznikne odcudzenie, napätie, konflikt.

Ako je na tom Slovensko? Nie sme cieľovou krajinou, takže by sme si z prichádzajúcich reálne mohli vyberať.

Aj počty migrantov by sa dali zvládať, keby boli rozložené medzi jednotlivé mestá. V obci s tisíckou obyvateľov by sa 30 cudzincov len tak stratilo ako voda v koši, to skutočne nie je problém. Aj keby ich na Slovensko prišlo 50 alebo 100, bez problémov to zvládneme. Videli sme to aj pri príchode Ukrajincov, drvivá väčšina tých, čo zostali, sa zaradila. Samozrejme, je aj argument, že ľudia z Afriky či Ázie by boli jednoducho menej prehliadnuteľní v našej bielej slovenskej mase. Zároveň si však myslím, že keďže nie sme atraktívnym štátom výškou platov, sociálnym systémom a podobne, ako krajina by sme prisťahovalcov mali vyhľadávať. Aj u nás populácia starne a okrem toho kozmopolitná výmena názorov, kultúr a skúseností je pre ľudí užitočná.

poslanec Juraj Krúpa (SaS) Čítajte viac Krúpa zvolal mimoriadny výbor ku kontrolám na hraniciach s Českom

Sú výhrady ľudí voči migrantom teda skôr len počiatočný strach?

Našou výhodou je, že na rozdiel od Nemecka, Francúzska, Spojeného kráľovstva, Rakúska nemáme dostatočnú ekonomickú atraktivitu. Vieme teda prijímať ľudí zo zahraničia podľa vlastných možností a schopností. Tie sú však určite vyššie ako nula, ktorú momentálne prezentuje a podsúva väčšina populistických politikov so slovami, že nikoho nepotrebujeme. Nie je to pravda. Už teraz v našich firmách a fabrikách pracujú ľudia až z Mongolska, aby firmy stíhali takpovediac zadania toho ekonomického systému.

Kto sú tí ľudia, čo do Európy utekajú?

Nie sú to len ľudia z utečeneckých táborov zo Sýrie alebo z Afganistanu. Tí boli, samozrejme, súčasťou srbskej spoločnosti dlhý čas, pretože krajina držala uzavreté hranice, prebiehali prísnejšie covidové kontroly, mnohí ľudia tak zostali zaseknutí buď tam, alebo v Bulharsku, alebo niekde inde na okraji Schengenu. Ale teraz sa reštrikcie uvoľnili, prišli noví ľudia z Ázie či Afriky, tlak je väčší. A opäť máme aj systém readmisií a odovzdávania si ľudí navzájom, ale hovorí sa aj o tom, že by sme ich nemali takýmto spôsobom traumatizovať opakovane. Keď vieme, že prišli z Grécka, mali by sa vrátiť do Grécka a podobne. Lenže tu prichádza komplikácia, že aj oni sa s tým tlakom musia nejako vyrovnať. Keď už teda niekoho posielame späť, musíme mu pomôcť v cieľovej destinácii to zvládnuť. Predstavte si vyťaženie slovenských kapacít na ubytovanie, stravu, pomoc Ukrajincom. Nemôžeme väčší tlak vyvinúť na iný štát, ktorý sa náhodou ocitne v strategickej ceste migračnej trasy, a očakávať, že to sám zvládne. Ak chceme, aby ľudia necestovali v takýchto počtoch, buď otvoríme legálne trasy, alebo zavedieme opatrenia, v dôsledku ktorých cez hranicu neprejde vôbec nikto. Ale tam musíme pomôcť všetkým, čo takto ostanú zaseknutí.

© Autorské práva vyhradené

131 debata chyba
Viac na túto tému: #hranice #hraničné kontroly #migrácia