„Z príbehov, ktoré som počul od slovenských novinárov, som šokovaný. Situácia u vás je porovnateľná s tou v Holandsku. Dúfam, že moja návšteva prispeje k tomu, aby mohli vaši novinári bezpečne vykonávať svoju prácu, pretože žurnalistika je základným kameňom demokracie a právneho štátu,“ uviedol Wim Hoonhout, vedúci tímu a koordinátor mechanizmu ochrany novinárov z holandskej polície.
Ako zahraniční experti priblížili, holandskí novinári majú podobné skúsenosti ako slovenskí. Tiež mali v minulosti veľké problémy s agresívnymi útokmi a organizovaným zločinom.
„Aj v Holandsku vlani zavraždili investigatívneho novinára Petra de Vriesa a do činenia máme i s on-line vyhrážaním či fyzickým násilím. No hovoriť treba nielen o veľkých prípadoch, ale aj o novinároch v regiónoch, pretože tam ich ľudia poznajú a vedia, kde bývajú, takže sú veľmi zraniteľní,“ vysvetlil Peter ter Velde, projektový koordinátor holandskej platformy PersVeilig (Bezpečnosť tlače).
Čítajte viac Omyly Igora Matoviča. Už sa sťažuje ako Fico či Trump
Holanďania sa ochranou novinárov začali zaoberať pred niekoľkými rokmi. V roku 2017 si spravili prieskum, z ktorého vyplynulo, že s nejakými formami agresie sa stretlo až 62 percent žurnalistov. Pritom sa zistilo, že veľa z nich také incidenty ani neoznamovalo. Tamojšie úrady preto podnikli kroky, aby situáciu zlepšili. Po dohode s novinármi a ich zamestnávateľmi podpísali bezpečnostný protokol, kde sa vydavatelia zaviazali, že budú ohlasovať všetky vyhrážky a útoky voči svojim pracovníkom.
Aj samotné redakcie prijali postupy, ako v takých prípadoch reagovať, a pre zamestnancov zabezpečili potrebné školenia. Výsledkom bolo, že novinári v Holandsku získali špeciálne postavenie – zaradili ich do rovnako ohrozenej skupiny, v akej sú sudcovia, prokurátori či advokáti. Prokuratúra ich chráni tak, že pre páchateľov, ktorí sa voči nim dopustia trestných činov, navrhuje dvakrát tvrdšie tresty, ako sa im udeľovali predtým.
V roku 2019 zároveň vznikla platforma PersVeilig, ktorá už vyškolila vyše 700 novinárov. V prípade ohrozenia majú k dispozícii nonstop linku, kam môžu nahlasovať všetky incidenty, ale aj advokáta a ďalšiu pomoc. Situácia v praxi sa zatiaľ síce nezlepšila – podľa prieskumu z minulého roka má s rôznymi formami agresie skúsenosť až 81 percent žurnalistov, no ako Velde upozornil, vyžaduje si to čas. „Je to dlhá cesta a vy ste ešte len na začiatku,“ odkázal Slovensku.
Štátny tajomník ministerstva kultúry Radoslav Kutaš informoval, že v tejto veci pôsobia ako sprostredkovatelia a mediátori. Aby sa aj u nás dospelo k zmene, budú sa zbierať dáta a zisťovať, čo všetko novinári vnímajú ako ohrozenie. Potom chcú dotazníkmi osloviť vydavateľov a spolupracovať s ďalšími rezortmi, pomáhať budú naďalej i odborníci z Holandska.