Neexistuje totiž žiadna spoločná európska politika návratu do krajín ich pôvodu a navyše ich počet postupne rastie.
Rakúsko a Česko z toho dôvodu ešte minulý týždeň pristúpili ku kontrolám na hraniciach, pri ktorých zdôrazňujú, že nejde o zatváranie hraníc, ale o dočasné opatrenia. Hoci mali pôvodne trvať desať dní, vlády okolitých štátov priznávajú, že to bude na dlhšie.
Policajti dnes na hraničných priechodoch môžu bez dôvodu zastaviť akýkoľvek dopravný prostriedok a vykonať jeho prehliadku či nahliadnuť do batožiny. „Trpíme sekundárnou migráciou,“ vyhlásil minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) na pondelkovom stretnutí ministrov vnútra visegrádskej štvorky (V4) v Bratislave v súvislosti s migráciou a hraničnými kontrolami. Mikulec rozprával o tom, že krajiny západného Balkánu by mali sprísniť vízovú povinnosť a chce požadovať od Európskej únie, aby zabezpečila ľahšie vracanie nelegálnych migrantov do krajín pôvodu.
„Potrebujeme mať nástroje a s kolegami budeme spoločne tlačiť na Európsku komisiu, aby riešila readmisné dohody s tretími krajinami. Pretože ak nebudú fungovať, potom nebudú efektívne ani bilaterálne readmisné dohody. Potrebujeme, aby sme migrantov, ak ich zachytíme v ktorejkoľvek našej krajine, vedeli efektívne vrátiť do krajiny, odkiaľ prišli," priblížil Mikulec spoločné snahy V4.
Čítajte viac Na hraniciach Česka so Slovenskom zadržali od štvrtka už vyše 300 utečencovVstupná brána z Turecka
Aj Slovensko podľa vzoru okolitých štátov pristúpilo k zvýšeniu kontrol na hraničných priechodoch. Na ilustráciu, len v piatok tak zadržali 222 ľudí. Podľa Mikulca približne v „80 percentách, prichádzajú do Európy nelegálni migranti zo Srbska“.
Ak sú migranti zadržaní na území Slovenska, ich kroky smerujú do detenčných centier, kde môžu požiadať o azyl. Jedným z nich je napríklad zariadenie v Gabčíkove. V rámci azylového konania daný človek vysvetľuje, prečo by mu alebo jej malo Slovensko tento štatút udeliť. „Náš migračný úrad a ďalšie príslušné inštitúcie jeho alebo jej tvrdenia overujú a následne sa rozhodne, či mu alebo jej azyl udelia. Ak žiadateľ alebo žiadateľka s rozhodnutím nesúhlasí, má možnosť sa proti nemu odvolať. Počas čakania sú ľudia umiestnení v na to určených strediskách a čakajú na konanie. Podmienkou však je, že napríklad nesmú pracovať, čo je pomerne frustrujúce a ľudia môžu takto stratiť napríklad pracovné návyky," vysvetlil Peter Ivanič z organizácie Človek v ohrození.
Zároveň upozornil, že často používaný pojem „ilegálny migrant“ v podstate neexistuje. „Existuje nelegálne prekročenie hraníc, ale nie nelegálny migrant, teda človek. Podobne ako nie je nelegálny šofér, ale osoba, ktorá šoférovala bez vodičského oprávnenia. Migranti vo všeobecnosti sú ľudia, ktorí prichádzajú legálne aj nelegálne, je to všeobecný, všeobjímajúci pojem," podotkol. V prípade, že migrant požiada o azyl, tak sa stáva utečenecom alebo utečenkyňou.
V občianskej vojne v Sýrii, ktorá sa začala brutálnym potlačením protivládnych protestov v roku 2011, zahynulo takmer pol milióna ľudí a približne polovica predvojnového obyvateľstva krajiny musela opustiť svoje domovy.
Turecko na svojom území poskytuje útočisko približne 3,7 milióna Sýrčanov, a teda vôbec najpočetnejšej komunite utečencov na svete. Zhoršujúce sa nálady verejnosti však viedli tureckú vládu k tomu, aby začala uvažovať, ako ich poslať nazad do vlasti alebo preč z krajiny. V susednom Bulharsku tak prudko rastie počet nelegálnych migrantov z Turecka. Len tento rok ich zaznamenali rekordných 85-tisíc, čo je dvakrát viac ako v roku 2021.
„Dnes migrácia opäť naberá na obrátkach, existuje viacero priechodov a migranti opakovane skúšajú svoje šťastie," podotkol švajčiarsky minister spravodlivosti Sophie Duval. Pripomína, že počas pandémie boli hranice uzatvorené a cesta do strednej Európy podliehala viacerým kontrolám, nielen cestovných dokladov, no aj vakcinačných preukazov.
Bulharsko je najvýchodnejším členským štátom Európskej únie. Preto sa viacerí migranti z Turecka snažia dostať do západnej Európy práve cez bulharské hranice a ďalej pokračujú tzv. balkánskou cestou cez Srbsko. Podľa informácií európskej agentúry Frontex je Balkán mostom medzi Tureckom a Európskou úniou. Len v auguste zaznamenali 15-tisíc pokusov o prekročenie hranice, čo je o 141 percent viac ako vlani. Frontex upozorňuje, že migranti pochádzajú zo Sýrie, z Afganistanu a Turecka. Jedným z dôvodov, prečo sa otvorila balkánska cesta, je aj vojna na Ukrajine, pretože Rumunsko a Moldavsko posilnili svoje cezhraničné kontroly.
Riešia sa dôsledky, nie príčina
Minister Mikulec preto vyzval Frontex, aby nasadil svojich ľudí na vonkajších hraniciach Európskej únie. Český minister vnútra Vít Rakušan sa obracia na Európsku komisiu, aby prijala systémové riešenie a aby zodpovedala, ako sa budú nelegálni migranti vracať do svojich vlastí.
Zopakoval, že treba na Turecko vyvíjať tlak v súvislosti so stúpajúcim počtom sýrskych utečencov, pretože počet migrantov zo Sýrie v Česku stúpol o 1 200 percent. Podľa neho sa musia riešiť dôsledky a nie príčina, pričom rokovania s krajinami, ktoré sú za migrantov zodpovedné, musia byť priateľské a dôrazné, pričom pákou na vyjednávanie majú byť ich medzinárodné aktivity.Ministri V4 na stretnutí priznali, že súčasná migračná vlna je najväčšia od roku 2015. „Už tento rok sme zastavili a obrátili 100-tisíc nelegálnych migrantov,“ ozrejmil a pochválil sa plotom na južnej hranici so Srbskom maďarský minister Sándor Pintér. Doplnil, že údajne zadržali zhruba dvetisíc prevádzačov. „Dúfam, že konečne aj Brusel uzná, že je potrebné pričiniť sa o ochranu vonkajších hraníc,“ povedal Pintér.
No bezpečnostný analytik Radovan Bránik pre RTVS upozornil, že nie je to len úloha Bruselu. „Dosť významným spôsobom zlyháva Maďarská republika v ochrane vonkajšej schengenskej hranice. Ten reálny výkon na tej hranici nie je dostatočný a potom je už veľmi jednoduché prechádzať vnútornými schengenskými hranicami,“ spresnil Bránik.
„Myslím si, že pomôcť Maďarsku civilizovaným spôsobom, ale veľmi ofenzívne chrániť vonkajšiu hranicu únie alebo schengenské hranice je cestou k riešeniu, lebo potom my tu už riešime dôsledky,“ doplnil Bránik. Riešenie má priniesť väčšia ochrana vonkajších hraníc schengenského priestoru. Rakúsky minister Gerhard Kamer povedal, že aj Rakúsko vyšle svojich policajtov na posilnenie týchto hliadok. Maďarský minister Pintér dodal, že k tomuto úsiliu sa pridá aj maďarská armáda, ktorá na zabezpečenie hraníc vyčlení štyritisíc vojakov.
Profesor z Európskeho Univerzitného Inštitútu v Taliansku Filip Kostelka pre portál euronews skonštatoval, že v krajinách strednej Európy sa rozdielne hľadí na utečencov z Ukrajiny a na tých zo Sýrie, z Afganistanu či Turecka. Od začiatku Putinovej vojny prichýlilo Česko viac ako 439-tisíc utečencov z Ukrajiny a Slovensko zhruba stotisíc ľudí. „Kým väčšina populácie utečencov z Ukrajiny víta, voči tým zo Stredného východu sú nepriateľskí,“ zhodnotil profesor Kostelka.
Ivanič z organizácie Človek v ohrození zdôraznil, že čo sa týka rozdielu medzi ľuďmi utekajúcimi pred vojnou na Ukrajine a utečencami a utečenkami zo Sýrie, z pohľadu práva neexistuje, pretože obe skupiny majú právo požiadať o medzinárodnú ochranu.
Čo je Frontex?
Frontex pomáha krajinám Európskej únie a krajinám pridruženým k schengenskému priestoru riadiť ich vonkajšie hranice. Agentúra uľahčuje spoluprácu medzi pohraničnými orgánmi jednotlivých krajín EÚ a poskytuje technickú podporu a odborné znalosti. Podľa ministra vnútra Romana Mikulca (OĽaNO) by mala disponovať zhruba 1,5 tisíca príslušníkov. Frontex koordinuje námorné operácie, napríklad v Grécku, Taliansku a Španielsku, ale aj na vonkajších pozemných hraniciach, a to aj v Bulharsku, Rumunsku, Poľsku a na Slovensku. Jeho zamestnanci sú prítomní aj na mnohých medzinárodných letiskách v celej Európe. ZDROJ: EÚ