Novela štátneho rozpočtu je vo hviezdach: SaS má výhrady, Matovič s Hegerom by mali viac zabojovať

Napriek tomu, že to mala byť téma dňa, ministri sa na stredajšom rokovaní vlády otázkou verejných financií veľmi nezaoberali. Vládou však opäť prešiel návrh na skrátenie legislatívneho konania o novele štátneho rozpočtu. Či však druhýkrát prejde parlamentom, to je zatiaľ otázne. Strana SaS má stále výhrady, no jedno je isté. Premiér Eduard Heger a minister financií Igor Matovič (obaja OĽaNO) by mohli vynaložiť oveľa väčšiu snahu, aby rokovania o politickej podpore dopadli úspešne.

06.10.2022 05:40
Igor Matovič a Eduard Heger Foto: ,
Vľavo minister financií Igor Matovič a premiér Eduard Heger
debata (4)

Návrh na zrýchlené konanie by mal byť poslancom doručený už vo štvrtok. Heger verí, že parlament mu mimoriadnu finančnú injekciu vo výške 1,5 miliardy schváli. Zatiaľ nejde o budúcoročný štátny rozpočet ako celok. Ten bude predstavený po 15. októbri. Matoviča síce mrzí, že novela na prvýkrát v parlamente neprešla, no taká je podľa neho po odchode liberálov realita. Oba tábory ukazujú prstom na toho druhého, zatiaľ čo pomoc ľuďom v čase energetickej krízy stojí.

VIDEO Matovič: Bohužiaľ, taká je realita menšinovej vlády

Bianko šeky a atómovky

V utorok v pléne návrh na zrýchlené konanie podporil len klub OĽaNO, Sme rodina, za bola aj trojica nezaradených poslancov Tomáš Taraba a Štefan a Filip Kuffovci, bývalí členovia OĽaNO Ján Mičovský a Marián Čepček a takisto aj nezaradení poslanci zo Za ľudí. Za bol aj jeden poslanec Smeru Stanislav Kubánek. Na to, aby novela prešla, chýbal jeden hlas. V sále bolo 144 poslancov, za hlasovalo spolu 72 poslancov, potrebných bolo 73 hlasov. Rozhodnúť mohol hlas Petra Pčolinského, ktorému však nefungovalo hlasovacie zariadenie.

kollár Čítajte viac Ak neprejde rozpočet, Kollár končí: V provizóriu vládnuť nebudeme

SaS zrejme ani pri druhom pokuse vlády tento návrh nepodporí. Výhrady totiž podľa šéfa finančného výboru Mariána Viskupiča stále pretrvávajú. Nerozumie tomu, prečo vláda schválila materiál v rovnakom znení a nepočkala. „Mala dať vláda návrh na skrátené konanie v momente, keď bude vedieť, čo bude s verejnými zdrojmi, ktorých sa museli ľudia vzdať a ako budú použité. Možno by to zas prešlo 130 hlasmi, lebo všetci vnímame, že je kríza a treba pomáhať, ale nie čiernou dierou, nie bianko šekom a nie jadrovými zbraňami Igora Matoviča,“ uviedol.

„My to čítame tak, že v parlamente vládne Boris Kollár. Prejde to, čo si dohodne. Keď sa nedohodne s OĽaNO, tak sa dohodne so Smerom a tarabovcami. Čo sa týka hlasovania klubu, rozhodovania, musí to byť v súlade s programom SaS,” povedala šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová.

Peter Pčolinský (Sme rodina). Foto: Robert Hüttner
Peter Pčolinský Peter Pčolinský (Sme rodina).

Okrem pokazeného zariadenia a nespokojných liberálov by mohla v hlasovaní zohrať úlohu aj nová platforma v rámci OĽaNO, v ktorej sa združilo deväť nespokojných rebelov z Matovičovho hnutia. Podľa politológa z Vysokej školy medzinárodného podnikania v Prešove Tomáša Koziaka však táto skupinka zrejme nezohrá väčšiu úlohu. „To bol skôr vztýčený prst Igorovi Matovičovi kvôli jeho správaniu. V tomto prípade tú koalíciu podržia. Či to prejde, alebo nie, pri menšinovej vláde, keď vznikajú ku každému zákonu rôzne koalície, je to takmer ako veštenie z gule a navyše je to tesné,” povedal pre Pravdu s tým, že možností je veľa.

Prístup premiéra a ministra financií je podľa neho pri takej kľúčovej veci relatívne vlažný. „Je to dôležitá záležitosť a v princípe platí, že pokiaľ má vláda menšinový formát, o to dôležitejšie sú politické dohody s tými, ktorí by boli ochotní to podporiť. V tomto prípade sa vyslovene vyžaduje väčšia aktivita,” povedal Koziak.

Matovič sa okrem iného vyjadril aj k možnosti, že ako celok sa neschváli ani štátny rozpočet na rok 2023. Podľa financmajstra to nie je dôvod na demisiu a Slovensko bude pokračovať v rozpočtovom provizóriu. To podľa politológa síce nie je v poriadku, no nebolo by to prvýkrát, keď by sme sa v ňom ocitli. „Vyslovene dôvod na demisiu to nie je. Je to však vztýčený prst nad ministrom v zmysle, či je schopný zastávať svoj post dobre, alebo nie,” dodal.

Bohužiaľ, to je osud menšinovej vlády

Liberáli sa pri hlasovaní zdržali a zdá sa, že sa zdržia aj pri druhom vládnom pokuse. Podľa ministra financií je to, bohužiaľ, osud menšinovej vlády. „Je to rozhodnutie našich kolegov z SaS, ktorí sa rozhodli opustiť koalíciu, opustiť vládu a vydať nás napospas takýmto náhodám, že niekedy zákon prejde a niekedy nie. V tomto prípade neprešla mimoriadne dôležitá novela zákona o štátnom rozpočte. Mrzí ma to, ale je to realita a budeme bojovať. Určite sa nevzdáme,” povedal Matovič po rokovaní vlády.

Šéf finančného výboru kritizuje aj to, že návrh predstavil minister práce Milan Krajniak, a nie Igor Matovič. Problémom pre liberálov je najmä to, že nie je jasné, na čo presne peniaze pôjdu. „Peniaze idú do Všeobecnej pokladničnej správy, nad ktorou má plnú právomoc minister financií, a nie je jasné, na čo pôjdu. Sú to verejné zdroje. My by sme za to boli jedine vtedy, keď bude jasné, na čo budú použité. Tak, ako je jasné, že tých 207 miliónov je použitých na dôchodky,” uviedol Viskupič.

Zámer musí byť jasný

Rezort financií upozornil aj na to, že parlament schválil návrh na skrátené konanie v prípade zákona o 13. dôchodku, no na jeho vyplatenie treba novelizovať aj zákon o štátnom rozpočte na rok 2022.

Viskupič si však nemyslí, že sa vláda ponáhľa práve kvôli tomu. „Ten je možné vyplatiť bez akejkoľvek zmeny rozpočtu. Z úradníckeho pohľadu je jednoduchšie zdroje navýšiť, to súhlasím, ale nie je to nijak prepojené Tých 207 miliónov je možné vyplatiť bez akejkoľvek zmeny rozpočtu,” dodal.

Poslanci Národnej rady za SaS Foto: Ivan Majerský, Pravda
300530194 614492840222996 266815523127403735 n Poslanci Národnej rady za SaS

Poslanec za SaS Peter Cmorej kritizuje aj to, že dôchodky by bolo možné vyplatiť, keby Matovič financie nerozhádzal. „Ak minister financií hovorí, že nemá peniaze pre dôchodcov, tak ich nemá preto, lebo ich minul na svoje nápady,” uviedol. Kabinet Eduarda Hegera pritom žiadosť o zrýchlené konanie zdôvodnil tým, že bez urýchlenej novelizácie môže dôjsť k značným hospodárskym škodám.

Podľa analytika INESS Radovana Ďuranu nie je prekvapujúce, že vláda sa opäť pokúsi o zrýchlené konanie. „Z pohľadu transparentnosti verejných financií by bolo na mieste, aby vláda špecifikovala zámery a výdavky a vyjadriť by sa mohla aj rozpočtová rada. Poslanci by tak mali výrazne viac informácií na rozhodovanie,” povedal pre Pravdu.

Analytik spoločnosti Finlord Boris Tomčiak si myslí, že vláda nemá inú možnosť, len podnikať mimoriadne a jednorazové kroky. „V tomto roku, keď prudko rastú ceny, nemá vláda inú možnosť, len mimoriadne dôchodky zvýšiť. S podobnými krokmi prichádzajú i iné štáty. Samozrejme, navýšenie štátnych výdavkov znamená, že sa zvýši dlh a bude nutné zvyšovať príjmy do štátneho rozpočtu,” uviedol pre Pravdu.

Pre štát je podľa neho dlhodobým riešením podporovať v ekonomike odvetvia s vysokou pridanou hodnotou, a teda i schopnosťou odvádzať viac na daniach a odvodoch. „A, samozrejme, je nutné motivovať ľudí k tomu, aby si v produktívnom veku vytvárali rezervy na penziu,” skonštatoval.

Z novely zákona o štátnom rozpočte vyplýva, že štátny rozpočet má mať v tomto roku príjmy 21,471 miliardy eur a výdavky vo výške 26,945 miliardy eur. Ministerstvo financií tak oproti pôvodne schválenému rozpočtu zvýšilo príjmy aj výdavky približne o 1,5 miliardy eur.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #štátny rozpočet #novela #Igor Matovič #Eduard Heger
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy