Kolíkovej reforma súdnej mapy sa pre nepripravenosť odkladá

Karasova predchodkyňa na čele rezortu spravodlivosti Mária Kolíková (SaS) nepripravenosť svojej reformy odmieta. „Ministerka po sebe zanechala tak vážne nedostatky pri implementácii reformy, že ministrovi Karasovi ani nič iné ako odloženie účinnosti ani neostávalo,“ oponuje jej predseda ústavnoprávneho parlamentného výboru Milan Vetrák (OĽaNO).

„Súčasný stav personálnych a organizačno-technických príprav objektívne nie je v takom stave, aby sme reformu mohli s čistým svedomím spustiť od januára. V hre je totiž základné právo ľudí na efektívny prístup k súdnej ochrane. Vytvorenie dodatočného časového priestoru v trvaní päť mesiacov je nevyhnutné na naplnenie cieľov reformy a na vytvorenie predpokladov pre postupné zlepšovanie výkonu súdnej moci. V tomto je jasná zhoda aj na politickej úrovni,“ hovorí minister spravodlivosti Viliam Karas.

Navrhne preto zmenu zákona, ktorou sa vytvorí dodatočný časový priestor na implementáciu novej súdnej mapy v trvaní päť mesiacov. Justičná reforma by tak nadobudla účinnosť 1. júna 2023. Vytvorenie dodatočného časového priestoru je nevyhnutné na lepšiu prípravu celej reformy, a zníženie rizík, ktoré by inak mohli ohroziť dobré ciele reformy.

Čítajte viac Slovensku hrozí justičný armagedon? Nový minister spravodlivosti žiada odklad súdnej mapy

Karas už v minulosti vyjadril obavy z ochromenia súdnych procesov a neželaného zdržania. Toto znepokojenie pramení aj z nedostatočnej komunikácie a otvorenej diskusie Kolíkovej, na ktoré sa sťažovalo celé justičné prostredie.

„Žiadne z týchto varovaní sudcov neberiem na ľahkú váhu a skutočne aj z toho, čo som navnímal počas prvých dní na ministerstve, vidím, že tie riziká sú reálne. Napriek tomu mám záujem sa s touto vecou popasovať a spraviť všetko preto, aby sa reforma neskončila fiaskom. Aj na tomto mieste preto zopakujem, že k reforme súdnej mapy budem pristupovať dobromyseľne. Budem robiť všetko preto, aby bola úspešná a aby neboli ohrozené práva ľudí pri domáhaní sa spravodlivosti na súdoch,“ ubezpečil Karas nedávnom v rozhovore pre Pravdu.

Čítajte viac Nový minister Karas odmieta väzby na zbrojárov. Mám v tomto úplne čisté svedomie

Podľa Kolíkovej je všetko v poriadku

Exministerka spravodlivosti Kolíková nepripravenosť zavedenia legislatívnych zmien odmieta. V reakcii na Karasov plán vyjadrila presvedčenie, že súdna reforma bola pripravená tak, aby od 1. januára 2023 mohla byť rozbehnutá na súdoch. Nad odkladom reformy vyjadrila poľutovanie. Pripustila len, že problém môže byť pri správnych súdoch.

„Samozrejme, každá takáto veľká reforma sa stretne na začiatku s ťažkosťami a rozumiem aj tomu, že ak by som sa spýtala sudcov, či ju chcú odložiť, tak by mi určite povedali áno, čo je prirodzená obava zo zmeny,“ vyhlásila Kolíková.

„Osobitne pri správnych súdoch rozumiem, že tu bolo potrebné urobiť ešte niektoré opatrenia, keďže nedošlo k takému nábehu sudcov na nový súd, preto som aj ministrovi spravodlivosti navrhla, ako to riešiť,“ poznamenala s tým, že v riešení sa nezhodli.

Predseda ústavnoprávneho výboru parlamentu Milan Vetrák (OĽaNO) ale Kolíkovej ubezpečenia nevníma ako náležité.

„Ministerka po sebe zanechala tak vážne nedostatky pri implementácii reformy, že ministrovi Karasovi ani nič iné ako odloženie účinnosti ani neostávalo. Nehovorí sa mi to ľahko ale je to tak. Od 1. januára sme mali spustiť všetky tri nové prvostupňové správne súdy, ale kým v Banskej Bystrici a v Košiciach sa to ako tak darí, v Bratislave ešte na konci leta bolo zo 44 sudcov len jeden. Jednoducho to nie je zabezpečené tak, aby sa to mohlo spustiť. A to je len správne súdnictvo, pričom obdobné problémy sú aj pri realizácii súdnej mapy,“ povedal pre Pravdu Vetrák.

Podcenená komunikácia

Súdna mapa je jedným z najväčších zásahov do praktického fungovania súdov v modernej histórii Slovenska. Jej podstata spočíva vo zväčšení súdnych obvodov a úprave príslušnosti jednotlivých súdov. Cieľom je zvýšiť efektivitu výkonu súdnej moci a zabezpečiť potrebné investície do špecializácie. Úspešná implementácia projektu je zároveň podmienkou pri získavaní prostriedkov z Plánu obnovy.

Karas podľa vlastných slov už návrh posunu účinnosti reformy prerokoval so všetkými relevantnými zástupcami súdnej moci, vrátane predsedov súdov a zástupcov Súdnej rady. Predstavitelia justície sa totiž dlhé mesiace sťažovali, že Karasova predchodkyňa vo funkcie Mária Kolíková (SaS) svoju reformu pretláčala na silu a bez koordinácie so zástupcami súdnej moci.

Čítajte viac Nový minister Karas: Skolabuje justícia kvôli súdnej mape? Tie riziká sú reálne

„Domnievam sa, že v celom procese súdnej mapy došlo k podceneniu partnerskej komunikácie so súdmi. Toto sa snažím naprávať. Preto som v každodennom kontakte so sudcami, získavam od nich podnety a vediem s nimi otvorený dialóg. Vychádzam totiž z toho, že žiadna významná reforma nebude mať úspech, ak nebude spojená s aspoň elementárnou akceptáciou odbornej verejnosti,“ dodal minister.

Rozhodnutiu o návrhu na päťmesačný odklad predchádzal podrobný audit všetkých procesov príprav: od personálneho zabezpečenia, financovania, prípravy budov, IT systémov, ako aj viacerých právnych otázok. Súčasťou navrhovaného riešenia bude okrem dokončenia zameškaných organizačných príprav aj vyjasnenie procesu preraďovania sudcov na novovzniknuté súdy a pracoviská, aby bol čo najviac rešpektovaný princíp dobrovoľnosti. „Našou povinnosťou je pripraviť také riešenie, ktoré bude čo najviac chrániť právo ľudí na prístup k spravodlivosti,“ dodal minister.

Rovnako zodpovedne boli vyhodnotené všetky súvislosti so záväzkami vo vzťahu k plánu obnovy. Vďaka dodatočnému časovému priestoru na poctivú implementáciu reformy budú môcť byť tieto záväzky riadne a včas splnené.

Štyri mestské súdy

Deklarované ciele reformy chcela ministerka pôvodne dosiahnuť znížením počtu okresných súdov z 54 na 30, vznikom dvojice mestských súdov v Bratislave a Košiciach ako aj nahradením ôsmich krajských súdov trojicou odvolacích súdov. Zavŕšením jej reformy by mal byť vznik troch odvolacích správnych súdov, nad ktorými má stáť nový, už pol roka fungujúci Najvyšší správny súd.

Napokon je všetko inak a po tlaku koaličných partnerov musela Kolíková pristúpiť ku mnohým kompromisom. Nezaniknú žiadne krajské súdy, nevzniknú dva mestské súdy a nezanikne ani väčšina malých okresných súdov.

Čítajte viac Súdna mapa stále mieša koaličné karty. Nikto sa nechce priznať, že ju brzdí

Podarilo sa tiež presadiť vznik samostatných správnych súdov so sídlami v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach, ktoré pôvodne chcela v Košiciach, Žiline a Nitre. Pri krajských súdoch prišlo vôbec k najväčšej zmene. Mali ostať tri – v Trnave, Žiline a v Prešove, napokon budú v Bratislave, v Banskej Bystrici a v Košiciach.

Výrazné zmeny neobišli ani dva plánované mestské súdy. V Košiciach, kde všetky sídlia v jednej budove, sa síce zlúčia, v Bratislave však namiesto jedného vzniknú až štyri mestské súdy špecializované podľa agendy – Mestský súd Bratislava I pre trestnoprávnu agendu, Mestský súd Bratislava II pre rodinnoprávnu agendu, Mestský súd Bratislava III pre obchodnoprávnu agendu a Mestský súd Bratislava IV pre občianskoprávnu agendu.

Tieto zmeny schvaľuje aj prezidentka Zuzana Čaputová, ktorá prácu Kolíkovej pri prijímaní jej demisie z vládneho kabinetu ocenila. „Očakávania verejnosti ste napĺňala zvýšením ochrany obetí trestných činov, lepším zaisťovaním majetku z trestnej činnosti a predovšetkým súdnou reformou, ktorá, hoci bola vnímaná kontroverzne, prinesie väčšiu špecializáciu súdov a dúfajme zlepší aj prístup k spravodlivosti. Osobitne chcem vyzdvihnúť zriadenie Najvyššieho správneho súdu,“ uviedla Čaputová 13. septembra v prejave po prijatí Kolíkovej demisie.