Island dokázal s alkoholom nemožné, Slovensko má problém: Štát zatiaľ nezakročí, aj keď len nedávno chcel

VIDEO: Nepoučiteľní? Po tragickej nehode v Bratislave s piatimi mŕtvymi a náraze opitého vodiča do mamy s dcérkou v Čadci, narazil ďalší opitý šofér v hlavnom meste do chodkyne. Náraz ju vymrštil do vzduchu, skončila v nemocnici.

Podľa Svetovej zdravotníckej organizácie (WHO) má škodlivé používanie alkoholu za následok smrť troch miliónov ľudí ročne. Existuje až 230 rôznych typov chorôb, kde alkohol zohráva významnú úlohu. Alkohol stojí okrem úmrtí za rozvratom mnohých rodín, vzťahov, je dôvodom agresívneho správania a má na svedomí stovky zdravotných problémov.

Napriek tomu je Slovensko jednou z krajín, kde tečie alkohol v litroch a niektorým vodičom nezabráni ani v tom, aby si sadli za volant. V roku 2018 bola priemerná celosvetová spotreba na úrovni 6,2 litra čistého alkoholu na osobu staršiu ako 15 rokov.

Viac ako 10 litrov alkoholu na osobu

Podľa údajov WHO Slováci spotrebovali v roku 2019 v priemere 10,3 litra alkoholu na osobu. V porovnaní s Českou republikou, Rakúskom, Poľskom či Maďarskom sme na tom síce lepšie, no stále sa nie je čím chváliť. Podľa údajov, ktoré denníku Pravda poskytlo policajné prezídium, bol u vodičov dychovou skúškou alkohol zistený v 7367 prípadoch, pričom nad jedno promile nadýchalo viac ako 3 200 vodičov.

Od roku 2015 ide s výnimkou rokov 2020 a 2021, kedy svet čelil pandémii a celková nehodovosť aj podobné incidenty kvôli obmedzenému pohybu klesli, o vzostupný trend. O dôvodoch, ktoré vedú vodičov k tomu, aby si sadli za volant pod vplyvom, sa dá diskutovať. Isté však je, že za svoje správanie pod vplyvom človek zodpovedný je, no v prvom rade je potrebné zmeniť systém.

„Zodpovednosť je aj na strane výrobcov a predajcov alkoholu. Vedú kampane a alkohol sa podsúva mladým ľuďom. Zo strany štátu nie sú prijímané účinné opatrenia, aby sa tomu zamedzilo, čo v iných krajinách existuje,“ povedal pre Pravdu šéf Centra pre liečbu drogových závislostí Ľubomír Okruhlica.

Čítajte viac Lekár Okruhlica: Alkohol na Slovensku propagujú aj politici s pohárikom v ruke

Štát musí zakročiť

WHO preto odporúča, aby sa obmedzil predaj alkoholu, aby sa zvýšila jeho cena, obmedzila sa reklama tak, aby nepôsobila na mladých a takisto zákaz sponzorovania športových a kultúrnych podujatí.

Podľa hlavného odborníka rezortu zdravotníctva je jednoznačne potrebné revidovať Národný akčný plán pre problémy s alkoholom, ktorý bol prijatý v decembri minulého roka na ďalších desať rokov. „Musí sa toho zúčastniť ministerstvo financií, lebo sme opakovane oslovovaní z Európskej komisie, ako je to so spotrebnými daňami na alkohol,“ uviedol.

Rezort zdravotníctva však pre Pravdu uviedol, že nateraz sa Národný akčný plán pre problémy s alkoholom meniť nebude, no ich vlastná iniciatíva nie je vylúčená. „V zmysle uznesenia vlády sa aktualizácia plánu vykoná v roku 2030/2031. Nakoľko z uznesenia vyplýva aj úloha pre iné rezorty predložiť ministrovi zdravotníctva informáciu o priebežnom plnení úloh vyplývajúcich z plánu za príslušný rezort do 31. marca 2026, existuje možnosť, že rezort zdravotníctva pristúpi k aktualizácii daného materiálu iniciatívne aj skôr,“ uviedli z tlačového odboru. Ďalšie kroky, ktorým sa rezort plánuje venovať, budú v súlade s odporúčania­mi WHO.

Podľa Okruhlicu patria k dvom základným problémom dostupnosť, čo sa miesta a ceny týka, a reklama. Akčný plán zohľadňuje aj možnosti a kompetencie na úrovni jednotlivých rezortov. „Takže vládou schválený dokument nám umožňuje venovať sa na základe princípu Zdravie vo všetkých politikách aj opatreniam týkajúcich sa dostupnosti alkoholu a obmedzovaním reklamy na alkohol,“ uviedol rezort.

Príkladom krajiny, v ktorej systémové zmeny pomohli, je napríklad Island. Po takmer dvadsiatich rokoch, kedy systémové zmeny platili, zaevidovali zníženie konzumácie alkoholu u mladistvých pod 18 rokov zo 42 % na 5 %. Mnohí považovali tento spôsob za radikálny, no založený na dôkazoch. Za týmto príbehom stojí americký profesor psychológie Harvey Milkman, ktorého prednáška zaujala tamojších odborníkov.

Island dokázal nemožné

Postupne vznikol plán „Mládež na Islande“ a zmenili sa kľúčové zákony, o ktorých hovorí aj Okruhlica. Tínedžeri od 13 do 16 rokov mohli byť v zime vonku len do desiatej, v lete maximálne do polnoci. Bolo nezákonné kupovať tabakové výrobky do 18 rokov a alkohol do 20 rokov, zakázala sa aj reklama na tabak a alkohol. Väčší dôraz sa problematike kládol aj na školách. Aj dostupnosť je oveľa horšia, ako u nás. Na Islande si alkohol kúpite len v štátnych obchodoch alebo v reštauráciách a baroch.

Štátne obchody sa pritom nachádzajú len v mestách a určite nečakajte, že na tieto obchody narazíte na každom rohu. Aj cena je niekoľkonásobne vyššia v porovnaní s našimi cenami. Iné je aj vnímanie, keďže pitie cez týždeň sa dokonca v niektorých menších mestách považuje za neslušné alebo dokonca za náznak alkoholizmu. Okrem toho na Islande posilnili aj financovanie organizovaného športu, hudby či umenia. Deti z nízkopríjmových rodín dostali finančnú pomoc, podporoval sa čas strávený s rodičmi.

OĽaNO vlastne zakročiť chcelo

Slovensko je v porovnaní s Islandom na úrovni okolo roku 2000, kedy sa v tejto krajine začala situácia s alkoholom u mladistvých meniť. Okrem iného je jedným z najlepších opatrení podľa rezortu zdravotníctva zvýšenie spotrebných daní z alkoholických nápojov. Tieto dane patria do kompetencie ministerstva financií. „Z príjmov z daní za alkohol nie je možné jednoznačne urobiť záver o spotrebe alkoholu, keďže sadzby sa v čase menili,“ skonštatoval pre Pravdu rezort.

Bude sa teda spotrebná daň v budúcnosti zvyšovať? „Akémukoľvek rozhodnutiu v prípade úpravy sadzieb spotrebných daní musí predchádzať politické rozhodnutie,“ uviedlo ministerstvo financií. Sadzby spotrebných daní z alkoholických nápojov (napr. lieh, pivo, víno) podliehajú legislatíve Európskej únie, ktorá harmonizuje zdaňovanie týchto výrobkov naprieč všetkými členskými štátmi.

Na prvý pohľad by sa zdalo, že na túto otázku neexistuje úplne jednoznačná odpoveď. Aspoň podľa aktuálnych odpovedí. Nebolo tomu však tak dávno, kedy sa dostala spotrebná daň z alkoholu do stredobodu politickej pozornosti. Šéf ústavnoprávneho výboru Milan Vetrák (OĽaNO) totiž do parlamentu predložil návrh na zvýšenie spotrebnej dane na alkohol o 30 % ešte v auguste.

O návrhu poslanci ešte nestihli rokovať. Vetrák vtedy priznal, že návrh ešte nebol predmetom medzirezortného pripomienkového konania. „Cieľom návrhu je zabezpečiť dodatočné finančné zdroje na financovanie základných verejných funkcií štátu, ako je napríklad vzdelávanie, či hmotné zabezpečenie zamestnancov verejného sektora,“ zdôvodnil Vetrák.

Spotrebné dane prišli na pretras aj začiatkom júna. Vyššie platy učiteľom za vyššie dane. Tak znel návrh ministra financií Igora Matoviča, ktorý na rokovanie vlády prišiel s novým zákonom. Brzdu totiž vtedy zatiahla strana SaS, ktorá návrh vetovala. Sulík, vtedy ešte člen koalície, bol pripravený baviť sa o zvýšení niektorých daní, vrátane alkoholovej, iba v prípade, ak iné dane klesnú. Argumentom liberálov bolo aj to, že všetky nové dane v konečnom dôsledku zaplatia samotní spotrebitelia vo vyšších cenách, nie „nejakí bohatí kapitalisti“.

Z hľadiska dostupnosti by bolo podľa Okruhlicu dobré zredukovať udeľovanie licencií na predaj alkoholu, aby si človek nemohol jednoducho povedané kúpiť fľašku na benzínovej pumpe alebo v najbližšej večierke. Aktuálne môže licenciu získať každý žiadateľ, ktorý chce byť držiteľom povolenia na predaj alkoholu, mať živnostenské oprávnenie na obchodnú živnosť. Môže ísť o fyzickú, ale aj právnickú osobu.

Je získanie licencie zložitý proces? Posúdenie náročnosti celého procesu závisí od schopností žiadateľa, no pre advokátov, ktorí sa danej problematike venujú opakovane, ide o jednoduchší úkon. „Ak sú splnené všetky zákonné podmienky, colný úrad nemá dôvod nevydať rozhodnutie,“ uviedla pre Pravdu Veronika Michalíková z advokátskej kancelárie AKMV. „Ak už má žiadateľ vydané povolenie, ďalšie prevádzkarne sa colnému úradu len oznamujú,“ dodala.