Už na dnešnej schôdzi sa môže celý proces urýchliť. Poslancov čaká ďalší pokus o otvorenie schôdze, na ktorej sa má schvaľovať dodatok k štátnemu rozpočtu. Opozícia schôdzu v piatok zablokovala, dôvodom boli nejasnosti v tom, na čo avizovaných 1,5 miliardy vlastne pôjde. Nestačili ani návrhy, ktoré predstavili niektorí z predstaviteľov koalície.
Aktualizované 9:20 Parlament nebol uznášaniaschopný ani dnes. O štátnom rozpočte tak budú hlasovať opäť o týždeň v utorok 18. októbra. Parlament je blokovaný od minulého piatku. Spolu to bude 10 dní.
Čítajte viac Heger: Je čas na rokovanie demokratických síl o zabránení predčasným voľbám. Fico a Pellegrini chcú jednotný postup opozície
Rozhodujúca schôdza
Hnutie OĽaNO medzitým vyzvalo poslancov strany SaS, aby umožnili prerokovanie novely štátneho rozpočtu, ktorej cieľom je mimoriadna pomoc dôchodcom či domácnostiam a firmám s energiami. „Vyhoveli sme žiadosti strany SaS a dnes sme im poslali pozmeňujúci návrh, ktorý presne špecifikuje použitie dodatočných prostriedkov z novely štátneho rozpočtu,“ povedal predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš. Pozmeňujúci návrh poslali v pondelok večer o šiestej.
Čítajte viac Premiér: Vláda pracuje, podporu poslancov získava. Predčasné voľby sú nezodpovedné
Podľa šéfa parlamentu Borisa Kollára sa schôdzu nepodarí otvoriť ani v utorok, preto ju chce presunúť o týždeň. „Preradím ju pred ďalšiu riadnu schôdzu, dovtedy budeme rokovať. Určite budem zvolávať okrúhle stoly naprieč celý politickým spektrom, určite to budem chcieť otvoriť,“ povedal v nedeľnej diskusnej relácii Ta3 V politike s tým, že už rokoval s poslancami okolo Tomáša Tarabu (nezaradený), ktorý je podľa neho ochotný to za určitých okolností podporiť. Rokovať plánuje aj s Ficom či šéfom mimoparlamentného Hlasu Petrom Pellegrinim.
VIDEO: Kollár: Keby táto vláda nebola schopná doručiť pomoc ľuďom, tak treba ísť do predčasných volieb.
Ak však budú poslanci schôdzu blokovať a štátny rozpočet neprejde, predčasné voľby by mohli byť aj s pomocou Kollára reálnejšie. OĽaNO sa podľa šéfa poslaneckého klubu Michala Šipoša bude snažiť urobiť všetko pre to, aby rozpočet prešiel, vrátane rokovaní s SaS.
Snaha opozície o predčasné voľby trvá prakticky od začiatku volebného obdobia, ale v posledných týždňoch je čoraz intenzívnejšia. V parlamente sú k predčasným voľbám dva návrhy. Jeden z dielne poslanca hnutia Sme rodina Milana Svrčeka a druhý z dielne nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu. Oba prešli do druhého čítania. Pri Svrčekovom návrhu je možnosť, že OĽaNO využije veto.
„Našťastie prešiel aj Tarabov zákon,“ uviedol Kollár a svoj výrok následne vysvetlil. OĽaNO podľa neho nechce, aby bol tento zákon prijatý, no zatiaľ ho nevetovali. „V druhom čítaní mi ho však vetovať môžu. Tým pádom by som musel ten návrh stiahnuť. Preto je dobré, že prešiel ten istý návrh pánovi Tarabovi a my za ten návrh zahlasujeme,“ vyhlásil Kollár.
Pomoc ľuďom a schválenie štátneho rozpočtu a jeho dodatku je pre neho alfou a omegou. „Keď nám neprejde štátny rozpočet, prečo by sme mali len kúriť a svietiť. Poďme rýchlo do predčasných volieb,“ vyhlásil. Taraba zároveň požiadal Kollára, aby hlasovanie o ústavnom zákone o predčasných voľbách bol prvým bodom programu októbrovej schôdze.
Odvolávať by sa mohol aj premiér
Tarabovmu zákonu by však chýbala podpora liberálov, ktorí s ním o jeho návrhu rokovať nebudú. Taraba sa snahy o predčasné voľby nevzdáva a v pláne má zbierať podpisy na zvolanie mimoriadnej schôdze o odovolaní predsedu vlády Eduarda Hegera. Prípadnému návrhu už vyjadril podporu Juraj Krúpa (SaS). „Možno sa na klube ešte rozhodneme, že sa toho nezúčastníme, ale zatiaľ platí to, čo som povedal. Buď sa Matovič zbalí a odíde, alebo jednoducho nemáme dôvod držať túto vládu,“ uviedol Krúpa pre Pravdu.
Čítajte viac Chaos okolo predčasných volieb: SaS s Tarabom rokovať nebude, rozhodnú zákulisné dohody
Podľa neho v parlamente prechádzajú návrhy Smeru, Tarabu i ďalších, ale návrhy zákonov z dielne SaS neprechádzajú. „Všetko, čo sa robí, je to, že sa obchádza SaS a len sa na ňu z úst Igora Matoviča špiní. To je všetko, čo dokázali urobiť a budú to robiť až do posledného súdneho dňa, lebo nič iné nevedia. Preto nevidím dôvod, aby sme hlasovali proti odvolaniu tejto vlády,“ dodal.
K zvolaniu mimoriadnej schôdze je potrebných 30 hlasov. Taraba sa pri zvolaní schôdze spolieha na podpisy poslancov opozičného Smeru, no jej líder na to teraz nevidí dôvod. K jej zvolaniu by tak nemuselo dôjsť. „V tomto okamihu nevidím veľký zmysel v tom, aby sme sa išli baviť o téme odvolávania vlády, lebo je evidentné že opozícia nedisponuje 76 hlasmi, takže by to bolo zbytočné,“ uviedol s tým, že SaS si podľa neho na seba nevezme tretie povalenie vlády.
Liberáli to takto nevnímajú. „Ficovi vyhovuje tento marazmus z dielne Matoviča. Čím dlhšie toto potrvá, tým lepšie pre neho. Osobne si myslím, že tento strašiak akéhosi povalenia vlády v tejto situácii neplatí, pretože je to špecifická situácia. Som presvedčený, že 90 percent obyvateľstva to pochopí a pochopí, že problém nie je SaS. Z tohto obavy nemáme,“ povedal Krúpa.
Čítajte viac Klus nevylučuje odchod z SaS
Parlamentná matematika je v tomto pomerne jasná. Za predpokladu, že by sa táto schôdza konala a SaS by naplnila svoje slová a za odvolanie Hegera by hlasoval Smer, jedenásť nezaradených poslancov okolo Petra Pellegriniho, sedem poslancov ĽSNS a päť poslancov Republiky, opozícii by chýbal do potrebnej 76-ky len jeden hlas.
Do hry však môže vstúpiť aj vzdor poslanca SaS Martina Klusa. Ten v HN televízii uviedol, že ak nebude mať pri hlasovaní o nedôvere premiérovi voľnú ruku, môže sa stať že vyvodí zodpovednosť. Nesúhlasil ani s odchodom SaS do opozície. „Je to jeden z možných scenárov,“ povedal.
Blokovanie a písomné dohody
Premiér Eduard Heger odsudzuje zneužívanie predčasných volieb ako záchranné koleso pre zločincov. Blokovanie schôdzí parlamentu zároveň vníma ako politický tlak na vyhlásenie predčasných volieb. „Opoziční poslanci veľmi dobre vedia, že bežných ľudí čakajú náročné chvíle, ak im nepodáme ruku. Sú to práve oni, ktorí potrebujú podporu v NR SR a vy sa im otáčate chrbtom,“ uviedol a dodal, že sa otáčajú chrbtom občanom skrz vidinu vlastného prospechu. „Verím, že na najbližšej schôdzi si uvedomíte svoju zodpovednosť voči nim,“ oslovil Heger opozíciu. Tá sa podľa neho nevie dočkať momentu, keď sa opäť dostane do vlády.
Šéf Smeru Robert Fico rokoval s predstaviteľmi opozície o dohode o predčasných parlamentných voľbách, ktoré majú byť podmienkou pre podporu vládnych návrhov zákonov. V rozhovoroch o dohode mieni pokračovať. Zdôraznil, že ak má prevziať opozícia akúkoľvek mieru zodpovednosti za vládnutie, musí za to vládna koalícia zaplatiť politickú daň. „Touto politickou daňou sú predčasné parlamentné voľby,“ dodal.
Doplnil, že jediné, čo sú pripravení podporiť, je súhrn opatrení proti zdražovaniu nielen potravín, ale aj energií, a rovnako súhrn opatrení, ktoré budú garantovať dostatok energií pre firmy a celú slovenskú spoločnosť za primeranú cenu.
Smer navrhuje uzatvoriť písomnú dohodu, pod ktorú by sa podpísali predsedovia troch vládnych i opozičných strán. Hnutie OĽaNO ešte v nedeľu prípadné diskusie o dohode odmietlo. Rovnako odmietlo aj „kšefty“ predsedu najsilnejšej opozičnej strany v parlamente. Cieľom Smeru podľa hnutia nie je pomoc ľuďom, ale zabezpečenie si osobnej ochrany pred zákonom.
Slovensko čaká aj na vypísanie referenda
V neposlednom rade čaká Slovensko aj na vypísanie referenda o predčasných voľbách, na ktoré zbieral podpisy Smer. Prezidentka Zuzana Čaputová už avizovala, že referendum s otázkou číslo dva vypíše. O prvej, ktorá je podľa nej sporná, teraz rozhoduje Ústavný súd.
Otázka, ktorá v referende určite bude, je práve o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR, či už referendom, alebo rozhodnutím parlamentu, a o vypísaní predčasných volieb. Prezidentka však mala pochybnosti pri otázke číslo jeden, ktorá sa týka požiadavky, aby vláda podala demisiu.