Cynické, trápne, len výhovorky… Aj takéto názory sa ozývajú z radov koaličných politikov kvôli nemennému postoju liberálov. Poslanci opäť neboli pri hlasovaní o novele zákona o štátnom rozpočte na tento rok uznášaniaschopní.
Problémom je forma návrhu
Predseda poslaneckého klubu OĽaNO Michal Šipoš postoju SaS nerozumie a pred novinármi ukázal pozmeňovací návrh s podrobne rozpísanými položkami, na ktoré sa má suma 1,5 miliardy minúť. „Bohužiaľ, dnes sa SaS opäť pridala k Robertovi Ficovi, Petrovi Pellegrinimu, Milanovi Mazurekovi a Miroslavovi Sujovi a zablokovali dôležité zákony. Je nám ľúto, že takto musia ľudia na Slovensku trpieť,“ povedal. Sám pritom nehlasoval, lebo mu podľa jeho slov nefungovalo hlasovacie zariadenie.
Čítajte rozhovor Politológ Lenč: Parlament bol uznášaniaschopný, no nebol ochotný ani schopný
Liberáli zopakovali, že problémom je forma, v akej dodatok o navýšení štátneho rozpočtu vláda už druhýkrát schválila. „Problém sme mali s tým, že na výdavkovej strane nebolo napísané nič, iba Všeobecná pokladničná správa, to znamená bianko šek pre atómovky Igora Matoviča.“ Požiadavkou SaS ostáva, aby vláda schválila nový návrh s bodmi, na čo konkrétne chcú peniaze minúť. „Vláda je podriadená Národnej rade, nie naopak,“ zdôraznil šéf liberálov.
S pozmeňovacím návrhom bývalá koaličná strana nesúhlasí kvôli nevypočítateľnosti ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO). „Už sme mnohokrát zažili, ako je to s Igorom Matovičom, čo to je, keď niečo povie, a potom sa to ešte štyrikrát zmení,“ dodal Sulík. Podľa Šipoša však ide len o výhovorky a SaS stále trpí boliestkami kvôli odchodu z vlády. S týmto názorom súhlasí aj šéf klubu hnutia Sme rodina Peter Pčolinský.
Predsedníčka strany Za ľudí Veronika Remišová uviedla, že v situácii, v ktorej sa Slovensko aktuálne nachádza, neexistuje nič cynickejšie, ako si urobiť z občana rukojemníka. Podľa jej straníckeho kolegu Juraja Šeligu táto situácia už nie je ani vtipná a liberáli takouto obštrukciou ubližujú ľuďom. Doplnil však, že pokiaľ potrebujú nový návrh, tak ho dostanú. „Ak ho potrebujú mať v zelenom papieri previazané mašličkou, úplne v poriadku. Myslím si, že je to trápna obštrukcia,“ reagoval. Vypracovanie nového návrhu pripustil aj Kollár.
Zvyšok opozície využíva situáciu
Zvyšok opozície medzitým túto situáciu využíva na to, aby tlačil na predčasné voľby. Šéf Smeru sa už začiatkom týždňa snažil o dohodu medzi opozičnými a mimoparlamentnými stranami a koalíciou. Svoju podporu koaličným návrhom zákonov priamo podmienil predčasnými voľbami v prvej polovici roka 2023. OĽaNO takéto „kšefty“ odmietlo.
Líder mimoparlamentnej strany Hlas Peter Pellegrini chce iniciovať rokovania o jednotnom postupe opozície, aby dosiahol neutralitu a prišla aj strana SaS. Pellegrini zároveň odmietol, že by išlo o preteky so Smerom. Iniciatíva prišla najmä preto, že viacerí by mohli Fica odmietať.
Ako ďalej?
Šéfka poslaneckého klubu liberálov Anna Zemanová sa na adresu možných rokovaní vyjadrila neurčito. „Osobne nevidím dôvod, prečo by sa opozícia mala spájať. V opozícii sa ocitnete, spája sa koalícia,“ uviedla. SaS žiadne stretnutia iniciovať neplánuje, no prípadné rozhovory nevylúčila. V hre je niekoľko scenárov, ako môže paralýza parlamentu dopadnúť.
1. SaS dostane nový návrh, menšinová vláda bude pokračovať
Prvým možným scenárom je dohoda. Vládni predstavitelia by museli súhlasiť s tým, že do parlamentu predložia nový návrh o novele rozpočtu, kde sa výdavky presne špecifikujú. Odstránil by sa tým problém, ktorý má SaS. Schôdza by sa otvorila a parlament by mohol pokračovať v schvaľovaní ďalšej pomoci pre ľudí.
O vypracovaní nového návrhu hovoril Juraj Šeliga aj Boris Kollár. Za predpokladu, že vláda príde s návrhom, ktorý bude vyhovovať opozičným predstavám, poslanci SaS budú za takýto návrh hlasovať. Čo sa týka ostatných členov opozície, ich postoj jasný nie je. Na otvorenie schôdze by mala stačiť podpora zo strany SaS. Malo by ísť o najpravdepodobnejší scenár.
2. Obštrukcie a rozpustenie parlamentu
V prípade, že sa Národnú radu SR (NR SR) nepodarí pre obštrukcie odblokovať na schôdzi, ktorá sa má začať už na budúci utorok, nasledovali by ďalšie pokusy o jej sfunkčnenie. Na to, aby parlament pokračoval v činnosti a bol uznášaniaschopný, je podľa Ústavy SR potrebná nadpolovičná väčšina všetkých jej poslancov, teda 76. Koalícia má aktuálne k dispozícii 73 hlasov. Za OĽaNO je to 47 hlasov, Sme rodina poskytuje podporu 20 poslancov. Otázny však ostáva postoj Patricka Linharta, ktorý vypovedal koaličnú zmluvu. Ďalej sú to traja poslanci za stranu Za ľudí a traja nezaradení poslanci Ján Mičovský, Katarína Hatráková a Martin Čepček.
Ak by teda parlament nebol uznášaniaschopný, mohol by sa o podporu pokúšať aj naďalej. Ak ju nenájde, zasadanie môže uznesením prerušiť, no musel by si ho predtým odhlasovať. Dĺžka prerušenia však podľa Ústavy nesmie presiahnuť štyri mesiace v roku, v tom prípade by prezidentka mohla, ale nemusela parlament rozpustiť. Podobne je to aj v prípade, keď by NR SR nebola dlhšie ako tri mesiace spôsobilá uznášať sa, hoci jej zasadanie nebolo prerušené a hoci bola v tom čase opakovane zvolávaná na schôdzu.
Parlamentné počty
Koalícia (70)
- OĽaNO – 47 poslancov
- Sme rodina – 20 poslancov (otázny Patrick Linhart)
- nezaradení (Za ľudí) – 3 poslanci
Bývalá koalícia (26, potenciála podpora podľa situácie)
- SaS – 21 poslancov (otázny Martin Klus)
- nezaradení – 5 poslanci (Ján Mičovský, Katarína Hatráková, Marián Čepček, Tomáš Valášek a Miroslav Kollár)
Opozícia (54)
- Smer-SD – 27 poslancov
- nezaradení (Hlas-SD) – 11 poslancov
- nezaradení (ĽS¤NS) – 7 poslancov
- nezaradení (Republika) – 5 poslancov
- nezaradení okolo Tarabu – 3 poslanci (Tomáš Taraba, Štefan Kuffa, Filip Kuffa)
- nezaradená Slavěna Vorobelová (nahradníčka Mariana Kotlebu, ale nie je v strane)
3. Predčasné voľby
Ak by hrozilo rozpustenie parlamentu, opozícia by tlačila na predčasné voľby ešte viac. V tomto prípade by zrejme poslanci hľadali spôsob, ako ich čo najskôr uskutočniť. Pellegrini aj Fico sa už teraz snažia o dohodu medzi opozičnými aj mimoparlamentnými stranami. Možností, ako dospieť k predčasným voľbám, je viac, no nie všetky sú realizovateľné. V parlamente je aktuálne už len jeden návrh na skrátenie volebného obdobia, a to z pera Tomáša Tarabu. Keďže podobný návrh Miloša Svrčeka už podľa Kollára vetoval líder OĽaNO Matovič, Sme rodina tento návrh stiahne.
Čítajte viac Snahy o predčasné voľby silnejú: Parlament opäť nebol uznášaniaschopný, Kollár stráca nervy
Oba však rátajú len s možnosťou referenda. S tým nesúhlasí SaS. Šéf hnutia Sme rodina už povedal, že za Tarabov návrh budú hlasovať, no plánujú k nemu predložiť pozmeňovací návrh, aby sa viac posunul k ich pôvodnému, čím si prakticky vytvára zadné dvierka. Novela by mala obsahovať aj to, že skrátiť volebné obdobie by sa nedalo v prvý a posledný rok volebného obdobia. Predčasné voľby by sa teda museli konať do konca februára. Ak návrh Tarabu neprejde, nebude môcť nikto pol roka návrh v rovnakej veci predložiť.
Skloňuje sa aj možnosť odvolania predsedu vlády Eduarda Hegera. Ak by padol, podľa ústavy by to znamenalo pád celej vlády. Za vyslovenie nedôvery predsedovi vlády by podľa poslanca Juraja Krúpu liberáli hlasovali. A ak Kollár buchne po stole, lebo parlament nebude fungovať, nie je vylúčené, že by hlasovalo aj hnutie Sme rodina. Svoje podmienky predstavil tiež Smer. Na to, aby podporili štátny rozpočet, musí vláda garantovať konanie predčasných volieb, s čím OĽaNO nesúhlasí. Takáto dohoda s koalíciou je preto nepravdepodobná.
4. Referendum
Poslednou možnosťou je ešte vyhlásenie referenda prezidentkou. Zuzana Čaputová už v polovici septembra oznámila, že na základe vyzbieraných podpisov ho vypíše s minimálne jednou otázkou, a tou je, či ľudia súhlasia s tým, že predčasné skončenie volebného obdobia NR SR je možné uskutočniť referendom alebo na základe uznesenia parlamentu. Referendum iniciovala strana Smer a obsahovalo dve otázky. Druhú posudzuje Ústavný súd.
Kupovanie času
Politológ Juraj Marušiak si myslí, že ide o kupovanie času. „Zo Šeligových slov vyplýva, že už aj v koalícii si uvedomujú, že bez nadpolovičnej väčšiny sa vládnuť nedá. Zároveň sa zrejme OĽaNO spolieha na možný konflikt vnútri SaS, ako sa črtá v prípade Martina Klusa, keď by sa časť poslancov rozhodla podporovať koalíciu,“ povedal pre Pravdu. K predčasným voľbám sa dá podľa neho ideálne dopracovať rozhodnutím parlamentu o samorozpustení po prijatí príslušnej legislatívnej úpravy alebo po troch mesiacoch nečinnosti. „V prvom prípade by musel Boris Kollár definitívne „buchnúť po stole“ a to by znamenalo koniec spolupráce s OĽaNO. Prezidentka môže parlament rozpustiť až po troch mesiacoch neuznášaniaschopnosti. Otázka je, čo budeme považovať za tri mesiace, keďže by muselo ísť o tri mesiace kontinuálne,“ dodal.
Premiér: Je čas na rokovanie
Je čas na rokovanie demokratických síl o tom, ako zabrániť predčasným voľbám a previesť spoločne Slovensko cez najväčšiu energetickú krízu od druhej svetovej vojny. Vyhlásil to premiér Eduard Heger (OĽaNO) na sociálnej sieti. „Je v tom symbolika, že práve dnes dostal Richard Sulík (SaS) pozvanie od Roberta Fica (Smer-SD) na bilaterálne rokovanie o predčasných voľbách a spoločnom postupe proti tejto vláde. Priznám sa, že pre demokrata nemôže byť nič odpudivejšie, ako pozvanie od tohto človeka za jeden stôl. Nech nám, demokratom, je dnešný dátum výstrahou, čo sa stane, ak to nezvládneme. Cena bude príliš vysoká,“ uviedol premiér.
Pripomenul, že takto pred jedenástimi rokmi padla vláda Ivety Radičovej. Hovorí o memente, že zlyhanie demokratických síl by zaviedlo krajinu do „obdobia temna“. Orgánom spravodlivosti by sa podľa jeho slov opäť zviazali ruky, bolo by ohrozené naše geopolitické smerovanie a opäť by narástla korupcia.