Podľa politológa Jozefa Lenča parlament bol uznášaniaschopný, no opozícii chýbala ochota hlasovať a koalícii schopnosť dodať potrebný počet poslancov.
Parlament dnes opäť nebol uznášaniaschopný, schôdza sa presunula na utorok 18. október. Čo to v aktuálnej situácii znamená?
Skutočnosť dnes bola taká, že parlament bol uznášaniaschopný, no nebol ochotný (z pozície opozície) alebo schopný (z pozície koalície) hlasovať o vládnom návrhu zákona o dodatku štátneho rozpočtu na rok 2023. Bolo to zapríčinené nielen obštrukciou zo strany opozície, ale aj tým, že sa hlasovania nezúčastnilo päť poslancov Sme rodina, dvaja bývalí poslanci OĽaNO, ktorí obyčajne hlasujú s vládou (Mičovský a Čepček), poslanci okolo Tomáša Tarabu (3) a poslanec Kerekréti (aktuálne je v nemocnici, pozn. red.). Takže faktom je, že hoc si menšinová vláda vie nájsť väčšinu, sú situácie, kedy toho nie je schopná alebo ochotná – napríklad, že nechce či nevie vyhovieť požiadavke opozície. Celá táto situácia len podčiarkuje neprofesionalitu lídrov vládnej koalície tak na úrovni exekutívy, ako aj na úrovni zákonodarnej moci.
Čítajte viac Parlament je zablokovaný: V hre sú štyri scenáre, Kollár môže zamiešať kartami
Je podľa vás možná dohoda a pokračovanie menšinovej vlády? Vláda zrejme predstaví nový návrh zákona o dodatku k štátnemu rozpočtu (ako uviedol Šeliga po neúspešnej schôdzi), do ktorého by bol zapracovaný aj pozmeňovací návrh s podrobne rozpracovanými podmienkami, ako žiadala SaS i ostatné opozičné strany. V tom prípade by sa zrejme schôdza otvorila a menšinová vláda by pokračovala.
Samozrejme. Tie dohody sa vytvárajú denne, no často na báze ad hoc situácií alebo pri presadzovaní partikulárnych záujmov časti koalície a opozície, čo pochopiteľne nebudí dojem stability a neposilňuje dôveryhodnosť parlamentu. Ak sa konečne rozhodne Igor Matovič, že bude robiť aspoň sčasti zodpovednú politiku a predmetný návrh do NR SR doručí, tak je možné, že parlament (a s ním koalícia) bude na čas schopná fungovať.
Je reálne, že Kollár „buchne po stole“, povie si stačilo a bude tlačiť na predčasné voľby?
Boris Kollár sa tým rád prezentuje, resp. vyhráža, no zvyčajne zostane len pri planých sľuboch. Podstatou týchto deklaratívnych vyjadrení je len zvyšovanie vlastnej ceny na trhu a snaha zobchodovať ešte to, čo sa dá vo zvyšku času, ktorý vládnej koalícii a jemu v pozícii predsedu NR SR nateraz zostáva.
Aká je najpravdepodobnejšia cesta ako sa dopracovať k predčasným voľbám?
Zmena ústavy v NR SR, schválenie skrátenia volebného obdobia v zmysle nového znenia ústavy a následné vyhlásenie termínu volieb, ktorý by mohol byť najskôr niekedy na prelome apríla a mája 2023. Toto je cesta najjednoduchšia, no pravdepodobnosť je rovnako nízka ako pri iných zložitejších cestách k predčasným voľbám. Osobne si myslím, že v tomto čase nie je v parlamente dostatočný počet poslancov, ktorí by chceli predčasné voľby.
Myslíte si, že je reálna možnosť rozpustenia parlamentu prezidentkou kvôli tomu, že nebude dlhodobo uznášaniaschopný?
Ak sa poslancom podarí kontinuálne vydržať v stave neuznášaniaschopnosti do konca roka – to znamená, že nebudú de facto vo zvyšku roka nič robiť, čo je vysoko nepravdepodobné – tak potom bude mať prezidentka možnosť (nie povinnosť) rozpustiť začiatkom roka 2023 Národnú radu SR. V takomto prípade by sme ďalšie štyri mesiace boli nie len vo fatálne deštruktívnom rozpočtovom provizóriu, ale k tomu ešte aj vo volebnej kampani, ktorá by opätovne vrcholila na prelome apríla a mája 2023.