„Teraz sme mali byť spolu v Teplárni, no stojíme tu a krváca mi srdce, vyhlásil v piatok podvečer Roman Samotný, majiteľ podniku Tepláreň, na Pochode za odsúdenie nenávisti voči LGBTI+ komunite. „Vrah chladnokrvne popravil dvoch mojich blízkych a postrelil moju kamarátku,“ pokračoval Samotný.
Dvere priestoru, ktorý bol pre mnohých členov komunity a ich blízkych často viac domovom, ako kaviarňou či barom, sú od stredajšej vraždy zatvorené. Chodník, kde sa preliala krv Juraja, Matúša a Radky, ktorá streľbu prežila so zranením, dnes zapĺňajú vence, sviečky a odkazy. Komunita na nich spomína s láskou.
Čítajte viac Prevádzkarka Teplárne po vražde dvoch mladých ľudí: Skrývať, ani báť sa nebudeme
„Juraja a Matúša si pamätám, odkedy som v Teplárni pracovala. Obaja to boli mimoriadne zlatí chalani. Keď videli, že niekto potrebuje pomoc, okamžite konali. Krásni, veselí ľudia, plní radosti, nedalo sa s nimi sedieť viac ako desať minút, aby sa človek nezasmial,” opisuje prevádzkarka podniku Ivana Fodorová.
Foto: Instagram
Matúš zažíval prelomový rok
Spolubývajúcemu Dávidovi Vallnerovi Matúš prirástol k srdcu ako mladší brat. „Posledný rok pre mňa slovo „domov“ znamenalo aj, že sa s Matúšom ideme niekam do mesta najesť; alebo si otvoríme pivo a sadneme pred telku; alebo sa mi spoza pleca posmieva, keď sa mi niečo nedarilo vo videohrách; alebo vyrazíme na párty spraviť si trochu hanbu, na akú sa po víkende hneď zabúda,” hovorí.
Matúš bol bisexuál, študoval čínsky jazyk na Komenského univerzite a tento rok písal bakalárku. Podľa priateľov mal rád anime, počúval techno a hyperpop.
VIDEO: Ľudia zapálili sviečky na mieste streľby.
„Keď som ho stretával v Teplárni, ako je za barom a prichádzajú ľudia, videl som, ako ho má každý rád. Všetci ho objímali, bol takým slniečkom. Mal svojský, veľmi vtipný humor,” pripája sa k opisu Matúša ďalší z jeho blízkych, Martin Kliment.
„Je to strašná škoda. Odišiel práve v čase, keď zažíval zlomový rok. V pozitívnom zmysle. Zažil prvý Pride, videl som, ako sa z neho postupne stáva spokojnejší, naplnený človek. Hovoril, ako sa nadýchol, mal veľké ambície, záujem toho veľa spraviť, stihnúť. S hrdosťou mi rozprával, ako si upratuje v živote, akú z toho má radosť a obrovskú chuť žiť. Bol to mladý, odvážny človek s veľkými plánmi,” pokračuje Martin.
S Matúšom sa spoznali pred rokom na jar. „Bolo to v Teplárni. V lete tohto roka, počas týždňa Dúhového Pridu Bratislava, sme sa začali stretávať intenzívnejšie. Trvalo to do septembra, vtedy sme si dali pauzu,” hovorí Martin. Do osudného dňa na Zámockej sa už nevideli. „Plánoval som v jeden deň prísť a prekvapiť ho. Zistiť si, kedy bude pracovať v Teplárni, prísť tam skôr, okolo šiestej, keď tam ešte nikto nebude… už to nevyšlo,” konštatuje so smútkom.
Podľa Dávida zvykli vtipkovať, že ho raz „mladší brat“ Matúš bude ako seniora tlačiť na invalidnom vozíku. „Ja som si nevedel predstaviť budúcnosť, v ktorej by nebol aspoň na druhej strane obrazovky telefónu. Nie je vôbec spravodlivé, že som ho prežil ja. Sám neviem, či existuje druhý život alebo onen svet; ak áno, ostáva mi dúfať, že sa tam stretneme znovu. Možno tentokrát zoberie pod krídla on mňa," dodáva.
Foto: Instagram
Juraj pomáhal pozornosťou a úsmevom
„Mal som to šťastie, že som nebol v čase vraždy na Slovensku, inak by som zrejme pracoval v Teplárni a sedel vedľa nich na našej terase…" pripája sa aj Niko Čižmar, ktorý tiež pracoval v Teplárni a s Matúšom a Jurajom boli priatelia.
„Vždy, keď som kráčal hore strmým kopcom po Zámockej ulici, vedel som, že ako prvú uvidím Jurajovu tvár. Často sa za mnou rozbehol, aby ma objal. Juraj pre mňa znamenal veľa, bral som ho ako súčasť mojej vybranej rodiny a ako spriaznenú dušu," pokračuje v rozprávaní Niko. Na prvé stretnutia s Jurajom v priestoroch Teplárne spomína s rozpačitosťou, keď opisuje, ako sa s ním spočiatku hanbil komunikovať, pretože to, aký bol vždy krásny a upravený ho znepokojovalo.
Juraj pracoval v obchode s oblečením, mal na starosti výzor obchodu a výkladu. Tiež mal rád anime a k-pop, počúval aj Beyoncé. Prevádzkarka Ivana dopĺňa, ako si Juraj často v podniku vymýšľal vlastné drinky, najradšej pil pivo zmiešané so spritom, borovičkou a fernetom. „Obaja s Matúšom aj rovnako radi tancovali. Juraj úplne pravidelne, roztancoval sa aj sám v Teplárni, stačilo mu, že mal dobrú náladu, alebo sa mu páčila pesnička," dopĺňa Ivana.
Okrem radostných tém priatelia s Jurajom spomínajú aj na náročnejšie obdobia. Niko opisuje, ako spoznal Juraja v období, keď prechádzal vlastným “coming-outom” ako nebinárna osoba, teda s podobnou identitou, ako Juraj. Ten Niko svojou skúsenosťou pomohol, keď okolie začínalo akceptovať, že o sebe hovorí v mužskom rode.
„Vo vnútri bol milý a láskavý človek, čo sa o mňa staral, zaujímal sa a podporoval ma. Bol vždy prvou osobou, ktorá každého, kto má “missgenderol", opravil a následne nemal problém milo a trpezlivo vysvetliť danej osobe trans témy. Mal dar, že ak vám venoval pozornosť a usmial sa na vás, cítili ste sa ako najvýnimočnejšia osoba na svete,” dodáva Niko.
Prevádzkarka Teplárne uviedla, že sú v kontakte aj s Jurajovou mamou Danou. Tá v piatok ráno napísala odkaz na sociálnu sieť. Fotografiu sprevádzal text: „Chcem sa všetkým poďakovať za podporu v najhoršom období môjho života. Jurko môj milovaný už nikdy nebudem počuť od teba, Maminka moja najlepšia veľmi ťa ľúbim”.
Foto: Ivana Fodorová
Čo bude ďalej
Všetci blízki obetí sa zhodli, že strata Matúša a Juraja bola obrovskou ranou pre celú komunitu. Tepláreň bola pre ľudí bezpečným priestorom, miestom, kde sa často cítili slobodnejšie a lepšie ako doma.
„Čo sa týka podniku, nevieme, či v tom istom priestore znovu otvoríme,” dodáva na záver Ivana a zdôrazňuje, že za finálnym rozhodnutím nie je strach, ale rešpekt voči Jurajovi a Matúšovi. „Dokonca aj Radka sa vyjadrovala, že chce, aby Tepláreň pokračovala, že v momente, keď k tomu dôjde, bude prvá, kto prejde dverami.
„Strach nás nezastaví, pretože ani oni sa nikdy nebáli. Chodili sme na protesty, na pochody, nebáli sme sa, nebojíme sa ani teraz a báť sa nebudeme. A aj keby tam ten strach bol, nebudeme sa skrývať," uzavrela.