Grilovanie kandidátov na ombudsmana: Padli ostré slová i nemiestne výroky

Post verejného ochrancu práv nie je obsadený viac ako sedem mesiacov. Je otázne, či sa ho podarí zvoliť na aktuálnej schôdzi parlamentu. Poslanci ľudskoprávneho výboru i politici to citlivo vnímajú aj v spojitosti s tragickou streľbou na Zámockej ulici v Bratislave. Okrem toho sa ombudsmanovi na stole kopia podnety od občanov. Výbor vypočul troch kandidátov. Sú nimi Róbert Dobrovodský, Maroš Matiaško a Marián Török.

17.10.2022 18:50
Kandidáti na verejného ochrancu práv, zľava... Foto: ,
Kandidáti na verejného ochrancu práv, zľava Marián Török, Maroš Matiaško, Róbert Dobrovodský
debata (4)

Verejné vypočutie trvalo niečo vyše dvoch hodín. Na výbore chýbali poslanci Smeru a Jaroslava Vaňová (OĽaNO). Výbor si na úvod minútou ticha uctili obete minulotýždňového teroristického útoku. Počas vypočúvania rezonovala najmä téme streľby na Zámockej, ktorú medzičasom prekvalifikovali na obzvlášť závažný zločin teroristického ú­toku.

Politicky neutrálny ombudsman v teréne

Chcem byť ombudsmanom v teréne, povedal v úvode kandidát Dobrovodský. Podporili poslanci naprieč politickým spektrom, čo vníma ako signál, že verejný ochranca práv má byť vo svojich vyjadreniach neutrálny. Jedným z jeho podporovateľov bol aj Tomáš Taraba. „Osobne si nemyslím, že je dobre, aby sme sa to ako kandidáti komentovali, aby sme kádrovali a vyjadrovali sa k politickým stranám a poslancom. Mali by sme sa zdržať privátnych názorov a nemali by sme sa vyjadrovať k našim podporovateľom,“ reagoval Dobrovodský. „K pánovi Tarabovi nemám osobitný vzťah,“ povedal.

Rovnako odmietol komentovať aj vyjadrenia politikov na adresu streľby na Zámockej. Ak by bol v čase ohavného činu verejným ochrancom práv, posudzoval by políciu a pýtal sa, či spravili dosť, aby ochránili ohrozené skupiny. „Ako verejná autorita by som tento trestný čin odsúdil. Je to neprijateľné a ak sa dokáže, že to bolo z osobitného nenávistného motívu, je to o to horšie,“ poznamenal. Škôl by sa by sa pýtal na mechanizmus a sociálno-patologické javy. Práve v týchto časoch sa do centra pozornosti dostáva problematika práv a ochrany komunity LGBTI+. V parlamente je návrhy na zavedenie inštitútu partnerského spolužitia. Čo si o tom myslí? „Aktuálna judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) nabáda štáty, aby svojimi vnútroštátnymi zmenami vytvárali priestor pre vedenie súkromného aj rodinného života osôb rovnakého alebo opačného pohlavia, čo znamená, že Európsky súd pre ľudské práva nabáda štáty, aby viedli k rovnoprávnosti,“ povedal pre Pravdu. Slovensko patrí k jednej z posledných krajín, kde páry rovnakého alebo odlišného pohlavia, ktoré nežijú v manželstve, nemajú zakotvený ani základný balík práv.

Prijatie práv sexuálnych menšín je podľa neho z ľudskoprávneho hľadiska predovšetkým úlohou parlamentu. „Je úlohou Národnej rady (NR SR), ako bude regulovať práva na rešpektovanie rodinného a súkromného života. Ľudské práva sú to, na čom sa NR SR zhodne, že sú to ľudské práva. Dôležitá je aj judikatúra ESĽP, ktorá má nateraz konzervatívny prístup a necháva to na členské štáty,“ uviedol.

Dvihol by som dúhovú vlajku

„V mojom životnom príbehu sa zrkadlí hlboké presvedčenie, že myšlienka ľudských práv je správna,“ začal Matiaško. Svoju víziu predstavil v päťbodovom pláne. Chce sa venovať napríklad psychiatrickej starostlivosti, seniorom, problematickému prístupu k vode, ale aj posilneniu odbornosti kancelárie ombudsmana. „Mojou víziou je ombudsman pre všetkých bez ohľadu na rasu, vierovyznanie, sexuálnu orientáciu či politické presvedčenie,“ uviedol.

„Mojím snom je, aby sa Bratislava dostala na mapu ľudskoprávneho sveta,“ komentoval. Čo sa týka tragédie na Zámockej, jeho prvou emóciou bol obrovský smútok. „Neviem, aké slová by som presne použil, ale prvá emócia bol smútok, zlosť, v akej situácii sa naša spoločnosť nachádza. Určite by som bol človekom, ktorý by sa zúčastnil spomienkovej akcie,“ uviedol.

Ako hodnotí vyjadrenia reakcie politikov? „Budem hovoriť za seba ako občana. Vnímal som za veľmi dôležité, že premiér sa zúčastnil spomienkového pochodu. Bol to veľmi dôležitý symbol. Ako občan vítam každú reakciu na odporný zločin z nenávisti,“ uviedol pre Pravdu. Hranica medzi vyjadrením jasného postoja ombudsmana a neutralitou sa dá podľa Matiaška identifikovať práve závažnosťou zásahu do práv. „Čiže v momente, kedy je útok zameraný na základné hodnoty našej demokratickej spoločnosti. Ide o toleranciu a rešpekt k ostatným, na ktoré útočia zločiny z nenávisti. Niektorí právnici to označujú za akt terorizmu. Je to hranica, kedy sa každý reprezentant verejnej moci zo svojej pozície musí ozvať,“ skonštatoval.

Inštitút partnerského spolužitia je podľa neho veľmi potrebný. „Som za. Predpokladám, že bude prvým krokom, ktorý by, samozrejme, po diskusii mohol viesť k inštitútu registrovaného partnerstva. Iné to je v prípade manželstiev, tam je potrebné rešpektovať Ústavu SR,“ uviedol.

Ombudsman je blchou v štátnom kožuchu

Podľa tretieho kandidáta je ombudsman pomyselnou „blchou v štátnom kožuchu“. „Keď niekde hryzne, tam má štát vedieť, že je nejaký problém a zlyháva v systémových veciach,“ povedal v úvode Török. Ak by ako kandidát uspel, chcel by sa venovať naprávaniu historických krívd bývalého režimu, prieťahom v súdnych konaniach, kontrole funkčnosti hniezd záchrany, ale aj spolupráci s verejnými činiteľmi. Rovnako by bol za to, aby mal verejný ochranca práv konečne svoju budovu. '

Problémom našej spoločnosti je podľa Töröka to, že sa extremizujeme. „Zo slovných útokov sa začína stávať norma a ak sa to stane, začneme to akceptovať, možno bagatelizovať. Potom už je len málo krokov, aby sme zasiahli do ľudských práv. Príkladom je aj minulý týždeň, kedy bolo zasiahnuté do práva na život. Toto sa nesmie diať,“ uviedol. Problémom je podľa neho to, že sa k menšinám správame ako k občanom druhej kategórie.

O vražde ľudí z LGBTI komunity povedal, že by sa snažil komunikovať a zjemňovať hrany. Nevylúčil by ani zvolanie okrúhleho stola či prehodnotenie učebných osnov. „Do istej miery sa politici vyjadrili rázne, niektorí nie až tak. Je to vzhľadom na ich hodnoty. Dôležité je, že to odsúdili,“ uviedol. Čo sa týka partnerského spolužitia, je podľa neho v rukách parlamentu. „Slovensko má dlh vo vzťahu k sexuálnym menšinám. Každá jedna iniciatíva, či už je to tento minimálny štandard, ktorý má súčasná koalícia v programovom vyhlásení vlády, je žiaduca,“ skonštatoval.

© Autorské práva vyhradené

4 debata chyba
Viac na túto tému: #ombudsman #verejný ochranca práv #verejné vypočutie