Odborníci hovoria, že rešpekt k ľudským právam a toleranciu treba budovať v občanoch odmalička. „Za celých tých 30 rokov sme ako spoločnosť zanedbali výchovu k ľudským právam, vzdelávanie o diskriminácii a demokracii. Každý a každá sme zodpovední za to, čo sa v tejto krajine deje. Od politikov až po posledného človeka. Toto sa ale za celý ten čas nedostalo ani do vzdelávania a v podstate takto nefungujú ani naše inštitúcie. My aj ďalšie neziskové organizácie sme napriek tomu toto vzdelávanie robili a robíme doteraz,“ hodnotí riaditeľka organizácie Občan, demokracia a zodpovednosť Šarlota Pufflerová.
Čítajte viac Tisíce ľudí sa zišli, aby odsúdili nenávisť voči LGBTI komunite. Prezidentka sa ospravedlnila
Kriticky vníma, že ani ľuďom, ktorí tento štát reprezentujú, nie je jasná ich zodpovednosť. „V dlhodobom horizonte tu potom často máme v rôznych inštitúciách, v parlamente či vo vláde ľudí nekompetentných v otázkach ľudských práv. Absolútne nám v tejto oblasti chýba vzdelávanie. V tomto vidím najväčší nedostatok. Veď ani na právnických fakultách sa dodnes neučia ľudské práva tak, ako by bolo treba,“ zhodnotila Pufflerová.
„Dôležité je nebyť ľahostajný,“ povedala Mirka Mittelmannová z Ligy za ľudské práva, ktorá sa dlhodobo venuje práci najmä s komunitou cudzincov.
„Treba mať vždy na pamäti, že keď niekto podnecuje k nenávisti, či už voči Rómom, Židom alebo LGBTI komunite, nesmieme byť ticho. Našou povinnosťou ako právnikov je poukazovať na to, že aj títo ľudia by mali mať rovnaké práva ako ostatní, ale, žiaľ, nemajú. V roku 2022 treba stále pripomínať, že všetci sme si rovní a mali byť sme začať vo veľkom normálnu verejnú debatu o tom, že veľa ľudí stále nemá rovnaký prístup k právam ako ostatní,“ vyzvala Mittelmannová.
Čítajte viac „Tepláreň, dobrá strelnica“, po Zámockej zaplavili web nechutné odkazy. Polícia vyzýva ľudí
Stop nenávistným prejavom
Teroristický útok mladého neonacistu na LGBTI komunitu ukázal, kam až môže viesť nenávisť voči určitej skupine ľudí. Tento skutok však môže znamenať aj novú šancu. Vo väčšiu otvorenosť diskusie dúfa sociológ Michal Vašečka. „Neviem, ako dlho to vydrží, to si povedať netrúfam, ale je to šanca,“ povedal Vašečka v rozhovore pre denník Pravda.
Čítajte viac Vražda v Teplárni: Vyšetrujú zodpovednosť ďalších osôb. Mlčanie rodiny otvára otázky
Vzhľadom na hodnotové orientácie, ktoré ako sociológ na Slovensku vidí, aj vzhľadom na postoj verejnosti k LGBTI komunite, verí, že sa hrany trochu obrúsia, rétorika sa na nejaký čas upokojí, ale či to bude viesť k zlomu, nevie. Upozornil, že trendy sú skôr dlhodobo veľmi opačné. Poukazuje pritom na výsledky prieskumu verejnej mienky Eurobarometer z roku 2019.
S tvrdením, že gejovia, lesby alebo bisexuáli by mali mať rovnaké práva ako heterosexuáli, v prieskume súhlasilo 76 percent opýtaných občanov EÚ. Oproti roku 2015 došlo k nárastu podpory tohto čísla o päť percentuálnych bodov.
Táto podpora sa však výrazne líši v tej-ktorej krajine. Kým vo Švédsku rovnaké práva pre sexuálne menšiny podporuje 98 percent ľudí, súhlas s takýmto tvrdením vyjadrilo iba 31 percent Slovákov. Je to najmenej zo všetkých krajín EÚ.
Lepšie skončilo aj Rumunsko, Bulharsko, Maďarsko či Poľsko. V historicky a kultúrne blízkom Česku podporu pre rovnaké práva bez ohľadu na sexuálnu orientáciu vyjadrilo 57 percent opýtaných.
Čítajte aj Nech činy z ľudskosti prebijú (zlo)činy z nenávisti
V porovnaní s predchádzajúcim barometrom z roku 2015 si Slovensko v otázke zrovnoprávnenia sexuálnych menšín dokonca pohoršilo o päť percentuálnych bodov. „Treba si otvorene povedať, že sme v hybridnej vojne. V posledných rokoch sa tu rozdúchavala nenávisť a rozdeľovala spoločnosť. Toto sa tu dialo úplne systematicky a nerobili to len extrémistické skupiny, ale aj politici,“ upozornila Pufflerová.
Základným problémom pre LGBTI komunitu na Slovensku sú podľa Martina Macka z Iniciatívy Inakosť nielen predsudky, ale aj absencia právneho uznania ich partnerstiev.
„Týmto štát do spoločnosti vysiela signál, že táto skupina nie je rovnoprávna a nezaslúži si rovnaké postavenie ako ostatní. To je aj jedným zo základov homofóbie v spoločnosti. Stále navyše pretrvávajú predsudky o tejto komunite, ako aj predsudky založené na rodových stereotypoch o ideálnom mužovi a ideálnej žene,“ poznamenal Macko.
„V tejto situácii a po tejto tragickej udalosti je dôležité, aby sa spoločnosť proti tomu jasne vymedzila a povedala, že aj LGBTI ľudia sú súčasťou našej spoločnosti. Že sú to naši priatelia, rodinní príslušníci, kolegovia v práci a keďže sú rovnoprávnou súčasťou spoločnosti, zaslúžia si aj rovnaké právne postavenie,“ zdôraznil Macko. Reakcie na neospravedlniteľný útok sú podľa neho voči komunite zatiaľ najmä pozitívne.
Legislatíva je aj nie je
Ústava aj všetky medzinárodné dohody podľa Pufflerovej dávajú dostatočný právny rámec a možnosti na ochranu ľudských práv menšín.
„Treba ich ale aj dodržiavať a uplatňovať. Demokraciu máme, ale musí byť aj v živote, nie len na papieri. Nestačí, že niečo je len v zákone, musí sa to ľuďom dostať aj do života a musí tomu zodpovedať nastavenie verejných politík, či už sa to týka zdravotníctva, školstva, trhu práce a sociálnej sféry. A to sa nestalo, lebo to nebola priorita,“ poznamenala Pufflerová.
V politike však pretrvávajú snahy o vylúčenie niektorých komunít, povedal sociológ, bývalý splnomocnenec vlády pre rómske komunity a príslušník maďarskej menšiny Ábel Ravasz.
„Za posledné mesiace sa na Slovensku, ale aj v širšom regióne, napríklad v Maďarsku, tematizuje otázka sexuálnych menšín s rétorikou vylúčenia. V parlamente sme mali iba prednedávnom zákaz dúhových vlajok, teraz vraj smeruje do parlamentu návrh, ktorý by mal obmedziť propagáciu homosexuality a gendrovej politiky. Toto sú veľmi nebezpečné veci, a som strašne sklamaný, že muselo dôjsť až k vraždám, aby sme to konečne začali riešiť,“ priblížil Ravasz.
Čítajte viac Prestaňte už strašiť s registrovaným partnerstvom!
Prvá vec, ktorú by očakával, je sebareflexia politických elít a obmedzenie nenávistných výrokov voči menšinám. „Teraz je priestor pre ľudí, ktorí si proti menšinám robili kampane, aby sa zamysleli nad tým, čo môžu spôsobiť,“ zdôraznil Ravasz. Poukázal na to, že kým niekoľko rokov dozadu bola „maďarská karta“ veľmi živá, v súčasnosti sa situácia výrazne zlepšila.
Pripomenul, že rómska komunita je stále pod paľbou a napriek tomu, že na Slovensku nie je veľa migrantov, protimigrantská rétorika je tiež veľmi silná. „Súčasťou tohto diskurzu sa za posledné roky stali aj sexuálnej menšiny. Niektorí ľudia, najmä politici, si vyberajú ciele a potom proti nim robia nenávistnú kampaň. Komfort týchto ľudí to výrazne znižuje,“ priblížil.
Analógia s maďarskou menšinou
V dlhodobom horizonte je podľa Ravasza potrebné zrovnoprávnenie všetkých menšín. „Každá menšina má svoje špecifické problémy, ktoré treba riešiť. Keď dokážeme vyrovnať rozdiely, tieto menšiny sa stanú menej problematické. Maďarská menšina žije v rovnakých podmienkach ako Slováci na Slovensku, a tak to nikto nerieši. Ak nechceme napätie s rómskou menšinou, potrebuje sociálne opatrenia. Keď chceme menej napätia so sexuálnymi menšinami, treba zrovnoprávniť aj tieto skupiny, aby sa to už ďalej neriešilo ako problém a aby sme pokračovali ako spoločnosť spolu. Toto je jediná cesta,“ zdôraznil Ravasz.
Analógia s maďarskou menšinou sa pozdáva aj Mittelmannovej z Ligy za ľudské práva. „Neviem to s istotou povedať, ale mám tendenciu súhlasiť. Ak by sa menšiny zrovnoprávnili, viem si predstaviť, že ten scenár môže byť podobný ako pri maďarskej menšine,“ poznamenala.
Agendu menšín a ľudských práv zastrešuje v Národnej rade SR výbor pre ľudské práva. Na nedostatočnú toleranciu LGBTI komunity, ale aj Rómov sa sťažuje jeho podpredseda za OĽaNO Peter Pollák. Volá preto po tom, aby sa výbor stal oporou a akýmsi prostredníkom všetkých menšín na Slovensku na komunikáciu so štátnymi inštitúciami.
Čítajte viac Tragickú streľbu v Bratislave prekvalifikovali na teroristický útok
„Musíme práva týchto menšín posilniť. Rád ponúknem parlamentný výbor ako pôdu, kde by sa mohla táto problematika riešiť a následne by sa mohla pretaviť do legislatívy. Aj v hnutí OĽaNO sa už dlhšie hovorí o zlepšení práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti, aby mohli po sebe dediť či mali právo nahliadnuť do zdravotnej dokumentácie,“ povedal Pollák.
Pripomenul, že spomínaná problematika je súčasťou agendy ombudsmana. „Práve v týchto chvíľach je potrebný verejný ochranca práv, ktorý je akousi autoritou pre komunity a ľudí, ktorým sú odopreté ľudské práva. Táto pozícia je ale niekoľko mesiacov neobsadená, preto by sme mohli začať tým, že tento úrad dostane svojho predsedu,“ zdôraznil Pollák.
Zmenu k lepšiemu môže priniesť aj osobná skúsenosť s ľuďmi z menšinových komunít. . Problémom sú čoraz viac rozšírené konšpirácie a dezinformácie. „Ľudia si na základe toho formujú svoj názor. Keby však mali reálnu osobnú skúsenosť s utečencom alebo gejom, možno by zmenili názor, lebo by videli, že sú to ľudia ako my,“ dodala Mittelmannová z Ligy za ľudské práva.
Čítajte viac Bude slovenský vrah inšpiráciou pre teroristov? Odpovedá odborník na extrémizmus