Nedokázali sme spraviť ani malý krok: Komunita LGBTI+ nebude mať nič, odborníci kritizujú

Strach z prijatia inakosti napokon pri hlasovaní prevážil volanie po solidarite s LGBTI+ ľuďmi, do ktorej sa po minulotýždňovom teroristickom útoku pred Teplárňou zapájali aj najvyšší verejní činitelia. „Otvorenie brány do pekla“ sa stalo väčšou hrozbou, než zabíjanie kvôli láske.

Ľudsko-právne je to veľmi nemilé

Na Slovensku je táto téma roky v úzadí, a to napriek tomu, že sa ňou mnohí pred voľbami oháňajú. Ani po nenávistnom teroristickom čine, po ktorom prišli o život dvaja mladí ľudia patriaci do LGBTI+ komunity, poslanci nepodporili prijatie základného balíka práv. A to nielen pre páry opačného, ale aj rovnakého pohlavia. Slovensko tak stále patrí k jednej zo šiestich krajín (Bulharsko, Litva, Poľsko, Rumunsko a Lotyšsko), ktoré nemajú zavedené žiadne práva pre túto menšinu. „Nebudú mať ani minimálny balík. Nebudú mať nič. Možno veľmi dlho,“ povedala po hlasovaní poslankyňa SaS Vladimíra Marcinková. Šéf liberálov Richard Sulík dokonca odkázal, že v budúcnosti bude súčasťou len takej koalície, ktorá zavedie registrované partnerstvá.

Čítajte rozhovor Politológ: Ak torzo koalície považuje rovnoprávnosť ľudí za nadprácu, treba ich čo najrýchlejšie vymeniť

„Láskavo povedané je to, že spomenutý návrh neprešiel ani prvým čítaním, ľudsko-právne veľmi nemilé. Spoločenský kontext takého rozhodnutia parlamentu vie vnímať každý, takže právny komentár tu nie je potrebný,“ povedala pre Pravdu Lucia Berdisová, ktorá sa venuje ústavnému právu, pôsobí na Ústave štátu a práva SAV a je členkou Výboru pre práva LGBTI osôb.

Nie je to žiadna nadpráca

OĽaNO malo pri hlasovaní voľnú ruku. Liberálnejšie krídlo tento návrh nakoniec podporilo, za však bolo len 17 poslancov. Piati poslanci za OĽaNO pôsobiaci v strane Kresťanská únia vopred avizovali, že návrh nepodporia. Väčšina klubu OĽaNO bola presvedčená, že návrh SaS ide nad rámec programového vyhlásenia vlády (PVV), v ktorom sa hovorí len o zlepšení legislatívy v oblasti majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Hnutie, ktorému šéfuje Igor Matovič, si podľa vyhlásenia spred hlasovania vraj aj naďalej stojí za týmito záväzkami. Návrh nepodporil ani jeden poslanec hnutia Sme rodina a nehlasovala zaň ani strana Smer.

Politológ Radoslav Štefančík pre Pravdu zhodnotil, že ide o dôkaz, že reči politikov, ako im je ľúto dvoch zastrelených ľudí, sú len povinným rétorickým cvičením, nie úprimným vyjadrením ľútosti. Obavám politikov zo zavedenia registrovaných partnerstiev nerozumie. „Tento druh politikov vo väčšine Európy vymrel ešte v minulom storočí a Slovensko je jednou z mála rezervácií, kde podobne uvažujúci ľudia ešte stále rozhodujú o veciach verejných,“ povedal. Aktuálne podľa neho nie je v parlamente vytvorená taká atmosféra na to, aby podobný návrh prešiel. „Ak by aj ultrakonzervatívni poslanci urobili nejaký ústupok, urobia to len pod tlakom atmosféry, ktorá po tejto vražde na Slovensku vznikla,“ zhodnotil.

O nadprácu podľa neho nešlo, keďže návrh aj PVV boli tvorené v čase, kedy si nikto nevedel predstaviť, že sa staneme svedkami nenávistného činu – vraždy kvôli sexuálnej orientácii. „Ak torzo vládnej koalície považuje rovnoprávnosť ľudí na Slovensku za nadprácu, máme vo vláde zlých a nesprávnych ľudí. A treba ich čo najrýchlejšie vymeniť,“ dodal.

Nerozumiem, z akej legislatívy Kollárov záver vyplýva

Predseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár mal obavy už cez víkend a zrkadlom sa stalo (ne)hlasovanie jeho poslancov. Povedal síce, že je potrebné baviť sa o LGBTI+ komunite ako o normálnych ľuďoch, no pri podpore registrovaných partnerstiev, o ktoré v návrhu nešlo, váhal. „Existuje platná európska legislatíva, na základe ktorej ak by sme odsúhlasili registrované partnerstvá, mohli by nás žalovať ako krajinu. To by sme s vysokou pravdepodobnosťou prehrali a museli by sme prijať aj zákon o sobášoch. Tak ako sa to stalo Rakúšanom,“ povedal.

zväčšiť Foto: Pravda, Robert Hüttner

Juraj Blanár, Boris Kollár, Marián Viskupič, Juraj Krúpa, Anna Zemanová, Vladimíra Marcinková, Jana Bittó Cigániková Poslanci počas 72. schôdze

Berdisová uviedla, že nerozumie, z akej legislatívy alebo z akej rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP) či Súdneho dvora Európskej únie takýto záver vyplýva. „Na doplnenie treba povedať, že z rozhodnutí ESĽP (naposledy napríklad Fedotová a ďalší proti Ruskej federácii) vyplýva, že štáty Rady Európy, teda aj my, majú, slovami súdu, zaplniť medzeru medzi faktickým stavom, teda sociálnou realitou spolužitia párov rovnakého pohlavia, a stavom právnym,“ uviedla.

„Osobne však mám taký právny názor, že z ústavnej požiadavky rovnosti vyplýva požiadavka plného zrovnoprávnenia právom rovnakého pohlavia s pármi odlišného pohlavia. Podobne, ako to identifikovali parlamenty alebo súdy viacerých štátov, napríklad Slovinský ústavný súd alebo Najvyšší súd spojených štátov. Rozumiem ale, že diskusia o tom, aký orgán, kedy a v akej miere má urobiť aké kroky je oprávnená,“ zhodnotila.

Už v súčasnosti sú tu podľa Berdisovej ľudsko-právne legitímne požiadavky na prijatie inštitútu pre páry rovnakého pohlavia, ktoré majú obsah obdobný až totožný s manželstvom. „Ak aj manželstvo pre páry rovnakého pohlavia nie je podľa súčasného znenia ústavy možné. Samozrejme, že by schválením spomenutého návrhu tento dopyt nezanikol. Takže dopyt po inej forme uznania spolužitia párov rovnakého pohlavia by tu bol aj potom, tak, ako je tu teraz. Prijatie iného inštitútu pre páry rovnakého pohlavia by však napokon opäť muselo byť schválené parlamentom,“ skonštatovala.

Poslankyňa SaS Jana Bittó Cigániková uviedla, že tento návrh by nikomu neublížil. „Len by pomohol. Tak ako nemá existencia inštitútu manželstva význam pre akože konzervatívca Borisa Kollára, nemá význam pre promiskuitných ľudí napríklad aj z komunity LGBTI+,“ uviedla. „Ale tým, ktorí sa rozhodli byť verní, milovať a podporovať jeden druhého bez ohľadu na to, kam patria, tak tým to uznajme. Podporujme ich v tom, dokážme legitimizovať tieto vzťahy,“ dodala. Šéf liberálov Richard Sulík dokonca odkázal, že v budúcnosti bude súčasťou len takej koalície, ktorá bude mať v koaličnej zmluve, respektíve v PVV uvedené, že po diskusii sa obratom zavedú registrované partnerstvá.

Ďalšia iniciatíva?

Podľa Denníka N sa však v koalícii hovorí, že sa pokúsia rýchlo vypracovať vlastný návrh, ktorý by určité životné situácie nezosobášeným párom uľahčoval. Iniciatívu už avizovali aj liberáli. „Nevzdáme to,“ povedal exminister školstva Branislav Gröhling. Návrh by mali samotní poslanci, nie rezort spravodlivosti pod vedením Viliama Karasa. OĽaNO na otázky redakcie Pravda k možnej iniciatíve nereagovali. Šéf spravodlivosti sa vyjadril, že zatiaľ ho nikto nepoveril prípravou podobného návrhu zákona. Z vlastnej iniciatívy však zvažuje nejaké kroky pri úprave majetkových práv. Podľa Karasa nemá ísť o technický návrh, treba najprv počúvať a potom tvoriť. Zároveň si dal vypracovať prehľad krokov, ktoré rezort v tejto veci spravil. „Je to obrovský kus roboty, čiže je z čoho vychádzať,“ poznamenal.

Na rezorte spravodlivosti funguje ako pomocný orgán výbor pre práva LGBTI osôb, ktorý v rámci svojej pôsobnosti vypracoval zoznam právne neupravených životných situácií nezosobášených párov. Práve na tento dokument sa odvoláva aj šéf iniciatívy Inakosť Martin Macko. „Je až 36 životných situácií, ktoré páry žijúce spolu bez manželstva nemajú pokryté. Otázka je, ako potom vyriešiť, bez oficiálnej a jednotnej registrácie páru, spôsob, akým budú v rôznych prípadoch dokazovať, že párom sú,“ uviedol. Podľa Berdisovej je najjednoduchší a najelegantnejší spôsob, ako spomenuté situácie riešiť, zaviesť inštitút manželstva aj pre páry rovnakého pohlavia alebo inštitút životného partnerstva.

Inakosť síce návrh strany SaS považovala za krok vpred, no v tejto podobe bol pre nich nedostatočný. „Vidíme však, že kritika je skôr smerovaná k tomu, že aj ten návrh bol príliš. To je pre nás sklamaním,“ povedal v rozhovore pre Pravdu s tým, že upraviť len majetkové práva nestačí.

Podľa Macka neobstojí ani argument o konzervatívnej a katolíckej spoločnosti. „V Európe, ale aj v celom svete, je mnoho aj silno katolíckych štátov. Všetky tieto krajiny dodnes vychádzajú v prieskumoch ako silnejšie religiózne, než Slovensko,“ uviedol. Prečo je to teda na Slovensku inak? „Dlho sme boli dlho súčasťou východného bloku. Neakceptovala sa inakosť, nerozvíjala sa občianska spoločnosť, nehovorilo sa o týchto témach. V tom má západ skutočne náskok 40 rokov,“ vysvetľuje šéf Inakosti. Macko zároveň plánuje zverejniť novú výzvu vláde aj parlamentu, v ktorej chce podrobne opísať ďalšie kroky.