„Musíme obmedziť svoj pohyb v čase a priestore tak, aby sme s ním minimalizovali kontakt,“ zdôrazňuje Apfelová. Keďže ľudia sú v prírode aktívni počas dňa, zvieratá presúvajú svoju aktivitu podľa zoologičky na nočné hodiny. Kritickými časmi sú okrem samotnej noci aj úsvit a súmrak. „Za ranného či večerného šera začínajú zvieratá zo svojich úkrytov vychádzať. Chcú sa napojiť, nakŕmiť alebo potrebujú zmeniť prostredie, ktoré aktívne obývajú,“ vysvetľuje.
Druhou zásadou je dávať o sebe vedieť primeraným hlukom. „V prípade, že šumí dážď alebo niekde hučí potok, treba byť ešte ostražitejší. Rovnako ako my, ani zvieratá nepočujú nás,“ hovorí odborníčka. Využívať by sme preto mali naše ďalšie zmysly – zrak alebo čuch. Zbystriť by mal turista, ak zacíti zdochlinu či inú potravu, ktorá by mohla byť pre zver atraktívna. V neprehľadnom teréne odporúča niečo hlasnejšie povedať, zakašľať alebo zatlieskať, aby zvieratá vedeli odlíšiť človeka od bežného šumu lesa.
Čítajte viac Môže viesť bezradnosť k pytliactvu na medvede? Ťažko to zistiť
Ak sa na turistiku vydá človek sám, pomôcť môže potichu pustené rádio či roľnička. Charakteristický zvuk vydáva aj ťukanie turistických palíc. Požívanie delobuchov je podľa zoologičky diskutabilné. „V uplynulých rokoch sa dosť navýšili počty úlovkov raticovej zveri. Medveď je učenlivé zviera a naučil sa, že keď padne rana, tak s vysokou pravdepodobnosťou bude v mieste ulovenia zvieraťa vývrh (vnútornosti),“ priblížila Apfelová.
Na viacerých lokalitách, kde sa intenzívne loví, sa už podľa nej opakuje, že zvieratá prichádzajú na počutú ranu. „Ak niekto hádže delobuchy, môže to u zveri vyvolať pocit, že sa dostane k nejakému zdroju potravy,“ hovorí o odborníčka o potenciálnom nebezpečenstve najmä v lokalitách, kde už takúto skúsenosť medvede majú.
Ako sa vyhnúť stretnutiu s medveďom
- na turistiku využívať svetlú časť dňa, kritické obdobia sú úsvit, súmrak a samotná noc,
- dávať o sebe vedieť primeraným hlukom,
- nepoužívať delobuchy, ktoré môžu medvede naopak prilákať,
- využívať trasy, ktoré sú určené na turistiku alebo ktoré sú ľuďmi častejšie využívané,
- počítať s tým, že v húštinách môže oddychovať zver.
Ak sa chce človek pohybovať po lese, malo by to byť po turistických trasách, značených chodníkoch alebo cestách, ktoré sú pravidelne využívané počas svetlej časti dňa. „Zvieratá sú už na ne zvyknuté a počítajú tam s pohybom človeka. Využívajú ich menej frekventovane ako iné časti,“ dodáva. Spozornieť treba v neprehľadných zarastených lokalitách. Húštiny či mladé porasty zvieratá často využívajú na denný oddych a prečkávajú v nich do súmraku.
„Sú v nich zaľahnuté. Pri vyrušení, strese alebo pocite, že nemajú možnosť úniku, môžu človeku spôsobiť zranenie,“ opisuje zoologička s tým, že sa to týka najmä hubárov. Ak sa prechodu cez neprehľadnú lokalitu nedá vyhnúť, treba dať o sebe vedieť. Zviera sa niekedy zatají a počká, kým človek prejde okolo alebo utečie, ak má takú možnosť.
Rady pri stretnutí s medveďom
Zviera zbadáme prví
Ak máme možnosť otočiť sa a vrátiť sa alebo prejsť tak, aby sme sa nedostali do bližšieho kontaktu, treba to spraviť. Netreba na seba zbytočne upozorňovať. Lokalitu treba opustiť bez kriku, paniky a ďalších sprievodných javov, ktoré by nám mohli uškodiť.
Stretnutie na väčšiu vzdialenosť
Ak sa medveď postaví na zadné laby a sme v dostatočnej vzdialenosti, neznamená to hneď, že zviera ide útočiť. „Medveď má pomerne slabý zrak, má oveľa citlivejší čuch. Vzduch pri zemi, kde má štandardne hlavu pri svojom pohybe, prúdi veľmi pomaly. Čím sme vyššie, tým prúdi rýchlejšie. Pokiaľ sa medveď postaví na zadné, snaží sa nás identifikovať,“ vysvetľuje zoologička Mária Apfelová. Ak fúka vietor k nemu, vie zachytiť náš pach. Ak má možnosť úniku, vtedy unikne. Vietor však môže fúkať aj opačne. „Keď si to stihneme uvedomiť, treba sa mu pokojným hlasom prihovoriť. Ľudský hlas väčšina zvierat rozoznáva. Ak zvieraťu o sebe dáme vedieť, väčšina utečie,“ dodáva zoologička.
Stretnutie na blízku vzdialenosť
Zviera vtedy býva vystresované. Medveď môže naznačiť fingovaný útok. „Môže sa k nám rozbehnúť, zastaviť tesne pred nami, hrabnúť labou, pričom vydá nejaké varovné zvuky. Aj keď je to veľmi ťažké, vtedy treba zachovať duchaprítomnosť a nepanikáriť,“ zdôrazňuje Apfelová. Dvíhanie rúk, rýchle pohyby a krik sú pre neho výzvou do boja a vtedy nasleduje rýchly útok, keď sa snaží potenciálnu hrozbu spacifikovať. „Tento útok je väčšinou krátky a rýchly,“ podotýka odborníčka.
Ostré stretnutie s medveďom
Odborníci odporúčajú prekrížiť si ruky za temenom a chrániť si šiju. Treba sa tiež schúliť do čo najmenšieho objemu, aby sme si chránili hrudník a brucho. „Aj keď sa to počúva veľmi ťažko, odporúča sa počas útoku aktívne nebrániť. Ak sa človek pohne skôr, ako sa útok skončí alebo skôr ako medveď odíde, môže nasledovať ďalší útok a zranenia sa kumulujú,“ opisuje Apfelová. Čím menej sa človek bude hýbať, tým kratšie bude útok trvať.
Univerzálna rada?
Podľa Apfelovej si môžeme povedať všeobecné rámce, ako kritickej situácii predísť alebo ako sa v nej správať, no univerzálna rada neexistuje. Veľká časť medveďov sa kontaktu vyhne skôr, ako ich vidíme, ďalšie ostávajú len pri zastrašovaní či fingovanom útoku. „Je už len na našej duchaprítomnosti a sebaovládaní, či to ustojíme, alebo nie. Môže však existovať malé percento prípadov, keď už má medveď negatívnu skúsenosť a vyhodnotí, že fingovanie nestačí a ide rovno do útoku,“ hovorí zoologička. Z tohto dôvodu vždy odporúčajú vyhnúť sa akémukoľvek kontaktu so zvieraťom, ak oň nestojíme. Práve preto je podľa zoologičky dobré vedieť, aký je jeho spôsob života, kedy je aktívne a aký typ prostredia využíva.
Útoky medveďa
Medvede nás podľa zoologičky neberú ako potravu. Vnímajú nás ako druh, ktorý je pre ne hrozbou. Ako Apfelová podotýka, už malý polročný medveď má výbavu aj silu na to, aby usmrtil človeka. Medvede nás napriek tomu nelovia. „Väčšinou sú to útoky na odvrátenie nebezpečenstva, ktoré medveď vyhodnotí ako nebezpečenstvo pre seba či svoje mláďatá,“ dodáva odborníčka.