Lucia Berdisová, ktorá sa venuje ústavnému právu, pôsobí na Ústave štátu a práva SAV a je členkou Výboru pre práva LGBTI osôb, v rozhovore pre Pravdu hovorí, že už dnes existujú ľudsko-právne legitímne požiadavky na prijatie inštitútu pre páry rovnakého pohlavia, ktorý má obsah obdobný až totožný s manželstvom.
Čítajte viac Nedokázali sme spraviť ani malý krok: Komunita LGBTI+ nebude mať nič, odborníci kritizujú
Čo hovoríte na to, že poslanci neposunuli do 2. čítania zavedenie inštitútu partnerského spolužitia?
Láskavo povedané je to, že spomenutý návrh neprešiel ani prvým čítaním, ľudsko-právne veľmi nemilé. Spoločenský kontext takého rozhodnutia parlamentu vie vnímať každý, takže právny komentár tu nie je potrebný.
Diskusia bola dosť búrlivá na to, že išlo o zavedenie základného balíčka práv pre ľudí (rovnakého aj opačného pohlavia), ktorí žijú v jednej domácnosti. Má podľa vás takýto návrh v aktuálnej situácii potenciál prejsť?
Netrúfam si toto hodnotiť.
Niektorí poslanci vyjadrili obavy, že by to mohlo viesť k zavedeniu registrovaných partnerstiev, prípadne k adopciám detí či k manželstvám párov rovnakého pohlavia. Je to mylná interpretácia?
Už v súčasnosti sú tu podľa môjho názoru ľudsko-právne legitímne požiadavky na prijatie inštitútu pre páry rovnakého pohlavia, ktorý má obsah obdobný až totožný s manželstvom (ak aj manželstvo pre páry rovnakého pohlavia nie je podľa súčasného znenia ústavy možné). Samozrejme, že by schválením spomenutého návrhu tento dopyt nezanikol. Takže dopyt po inej forme uznania spolužitia párov rovnakého pohlavia by tu bol aj potom, tak, ako je tu teraz. Prijatie iného inštitútu pre páry rovnakého pohlavia by ale napokon opäť muselo byť schválené parlamentom.
Boris Kollár sa odvolal na platnú európsku legislatívu, citujem „na základe ktorej ak by sme odsúhlasili registrované partnerstvá, mohli by nás žalovať ako krajinu. To by sme s vysokou pravdepodobnosťou prehrali a museli by sme prijať aj zákon o sobášoch. Tak ako sa to stalo Rakúšanom.“ Situáciu preverí s právnikmi a pokiaľ by to nesmerovalo k prijatiu sobášov, tak by podporili aj registrované partnerstvá. Mohlo by sa takéto niečo stať na Slovensko? Smeroval by k tomu tento návrh, resp. smerovali by k tomu podobné iniciatívy?
Nerozumiem, z akej legislatívy alebo z akej rozhodovacej činnosti Európskeho súdu pre ľudské práva či Súdneho dvora Európskej únie takýto záver vyplýva.
Na doplnenie treba povedať, že z rozhodnutí Európskeho súdu pre ľudské práva vyplýva (naposledy napríklad Fedotová a ďalší proti Ruskej federácii), že štáty Rady Európy, teda aj my, majú, slovami súdu, zaplniť medzeru medzi faktickým stavom, teda sociálnou realitou spolužitia párov rovnakého pohlavia a stavom právnym. Štrasburský súd teraz nevyžaduje, možno aj preto, aby chránil svoju legitimitu, aby štáty prijali životné partnerstvá (same sex unions). Vyžaduje ale, aby uznali a chránili spolužitie týchto párov tak, že vymenúva príkladmo oblasti ako prístup k bývaniu, finančným službám, informovania o zdravotnom stave partnera, dedenie a podobne. Forma uznania a ochrany vzťahu páru rovnakého pohlavia je teda ale podľa Štrasburgu na uvážení štátu.
Osobne však mám taký právny názor, že z ústavnej požiadavky rovnosti vyplýva požiadavka plného zrovnoprávnenia právom rovnakého pohlavia s pármi odlišného pohlavia. Podobne, ako to identifikovali parlamenty alebo súdy viacerých štátov, napríklad Slovinský ústavný súd alebo Najvyšší súd spojených štátov. Rozumiem ale, že diskusia o tom, aký orgán, kedy a v akej miere má urobiť aké kroky je oprávnená.
Čítajte viac Poslanci mali plné ústa solidarity a pomoci. Inštitútu partnerského spolužitia však dali stopku
Iniciatíva Inakosť síce návrh víta, no upozorňuje na to, že sa tým problém komplexne nerieši a že vlastne toho potrebujú upraviť oveľa viac. Poradný orgán rezortu spravodlivosti, výbor pre práva LGBTI osôb, v spolupráci s rezortom zverejnil aj konkrétne body, ktoré by bolo potrebné upraviť. Sú realizovateľné všetky? Prípadne ktoré z nich by mali byť čo najskôr prijaté alebo sú základom, ktorý potrebujeme prijať? Zrejme to je beh na dlhé trate.
Najjednoduchší a najelegantnejší spôsob, ako spomenuté situácie riešiť je zaviesť inštitút manželstva aj pre páry rovnakého pohlavia alebo inštitút životného partnerstva.
Dosť často sa zamieňajú pojmy, tento návrh nebol o žiadnych registrovaných partnerstvách, len o úprave vzťahov, napriek tomu tento pojem niektorí použili. Aký je teda rozdiel medzi životným partnerstvom, partnerským spolužitím, registrovaným partnerstvom (a aj manželstvom) z právneho hľadiska v prípade párov rovnakého pohlavia?
Nejde nevyhnutne o pojmy, ale o obsah a charakter. Pojem partnerské spolužitie vytvorený pre návrh SaS navrhoval viac-menej súkromnoprávny inštitút spolužitia, čo v istom zmysle potvrdzovala aj forma uzatvorenia (vyhlásenie pred notárom). Životné alebo registrované partnerstvá sú skôr verejnoprávnym inštitútom, kde je vzťah páru rovnakého pohlavia upravovaný skôr po riadnej línii záväzku, ako vzájomné práva a povinnosti partnerov. Nejde nevyhnutne len o riešenie niektorých „praktických“ životných situácii, ale o uznanie zväzku ako partnerského zväzku. Obsah práv a povinnosti sa v rôznych krajinách môže líšiť. Niektoré štáty môžu priznať možnosť plného osvojenia párom rovnakého pohlavia v životnom partnerstve, niektoré štáty len tzv. osvojenie dieťaťa partnera (tzv. second-parent adoption).