Minister Káčer: V niektorých veciach sa Maďarsko správa dosť nezrozumiteľne

„V Maďarsku existujú prvky, ktorým Slováci pri najlepšej možnej viere nedokážu porozumieť, a preto sa legitímne pýtame, čo je cieľom, zvlášť, keď niečo také inde nevidíme a nepovažujeme to za normálne," povedal v rozhovore pre Pravdu slovenský minister zahraničných vecí a európskych záležitostí Rastislav Káčer. Týmito slovami odpovedal na otázku, čo si myslí o nákupoch nehnuteľností na slovenskom území prostredníctvom maďarskej vlády.

21.10.2022 09:00
Rastislav Káčer Foto: ,
Rastislav Káčer
debata (158)

Trúfate si odhadnúť, ako sa skončí vojna na Ukrajine a kedy by to mohlo byť?

Som optimista, čiže v prospech Ukrajiny, verím, že vojnu vyhrá. A vedie spravodlivý boj za svoju zvrchovanosť a nezávislosť. Dúfam, že dobro zvíťazí nad zlom. Ale nedokážem odhadnúť, pričom pochybujem, že by to niekto vedel, kedy sa tak stane. Určite však koniec vojny musí vyzerať tak, aby dohoda nebola urobená poza chrbát Ukrajiny. Aby to nedopadlo tak, ako zažili Slováci, respektíve Česi, keď najprv Mníchovská dohoda a po nej Viedenská arbitráž znamenali, že mocnosti nás pri rozhodnutí obišli. Chvalabohu, že v prípade Ukrajiny sa svet správa úplne odlišne.

VIDEO: Káčer prirovnal Putinovu vojnu k Hitlerovmu útoku
Video

Po teroristických útokoch v USA 11. septembra 2001 sa hovorilo, že svet už nebude taký, aký bol predtým. Platí to aj po 24. februári 2022, čiže po spustení ruskej invázie na Ukrajinu, a ešte prihliadnuc na fakt, že kým teroristi atómové zbrane nemali, naopak, šéf Kremľa ich vlastní?

Po strašných atentátoch v USA sa svet zmenil v mnohom, napríklad doteraz to pocíti každý pri veľkých bezpečnostných kontrolách na letiskách. Ruský vpád na ukrajinské územie mení svet ešte viac, pretože došlo k niečomu, čo sme už dlho-dlho nezažili. Stály člen Bezpečnostnej rady OSN, ktorá vznikla po skončení druhej svetovej vojny s cieľom, aby sa nezopakovali jej hrôzy, porušil všetky pravidlá, ktoré platili po roku 1945. Napadnúť vlastného suseda, anektovať jeho územie, chcieť ho zlikvidovať – to v európskom priestore naposledy urobil Hitler. Rusko porušilo všetky medzinárodné tabu i systém, podľa ktorého svet funguje, na ktorom je postavený. Také spochybnenie hraníc v tunajšom zemepisnom priestore sme naozaj od Hitlerovho napadnutia Československa nezažili.

Slovensko sa chce úplne odstrihnúť od dodávok plynu aj ropy z Ruska. Keby sa vojna o pár mesiacov skončila, mali by sme naďalej ísť za týmto cieľom alebo nevylúčiť nákup ruských energetických surovín?

V prvom rade treba dosiahnuť to, čo hovorím už dlhé roky, že musíme dosiahnuť, že ani ropa, ani plyn nemôžu byť kladivom, ktorým nás v prípade vážnych kríz niekto môže biť do hlavy. Tieto energonosiče musia byť normálnou, bežnou komerčnou komoditou, ktorú vieme diverzifikovať a nakúpiť z iných zdrojov, aby sme sa zbavili závislosti. Nejde tu však len o Rusko. Ide o to, aby sme dokázali nielen zdroj pôvodu, ale trasy prepravy plynu a ropy. Nechceme sa odstrihnúť od energonosičov z Ruska len preto, že sú ruské, ale preto, že Moskva je agresor a príjmy z nich využíva na financovanie svojej vojny proti Ukrajine, a tiež vydiera štáty, aby nepodporovali obeť tejto invázie. Dokiaľ bude Rusko toto zneužívať vo vojne, dovtedy sme povinní zdržať sa nakupovania jeho energonosičov. V budúcnosti, keď budeme vidieť nové Rusko, ktoré nebude mať imperiálne agresívne záujmy, môžeme sa k ich nákupu vrátiť. V najbližších rokoch však takúto možnosť zmeny nevidím.

Ako vnímate kroky maďarskej vlády, ktorá na území Slovenskej republiky nakupuje rôzne nehnuteľnosti?

Najprv sa pristavím pri niečom inom. Keďže hovorím po maďarsky, občas si dám do internetového vyhľadávača v maďarských médiách moje meno a som prekvapený, koľko pozornosti mi venujú od vymenovania za ministra a že ma označujú za hungarofóba, štváča i nekonštruktívneho človeka, ktorý nemá záujem o dobré susedské vzťahy. Smejem sa na tom, pretože každý, kto ma pozná, veľmi dobre vie, že nie som hungarofób, iba sa kriticky vyjadrujem k vecným záležitostiam. Maďarsko ako krajinu mám veľmi rád, žil som tam päť rokov, keď som zastával post veľvyslanca v Budapešti. Veľká časť mojej rodinnej histórie je maďarská. Veľmi si vážim spoločné dedičstvo Uhorska, nemám rád slovenský mýtus, že máme za sebou tisíc rokov maďarského útlaku, lebo keby to bola pravda, tak Slováci dnes neexistujú. Okolo 950 rokov slovensko-maďarského manželstva bolo pomerne normálne až do začiatku maďarizácie v druhej polovici 19. storočia. Niečo z dedičstva pred tým obdobím bolo dobré, niečo zlé. Na Slovensku však z toho nemáme traumu, naopak, Maďarsko má traumu z Trianonu.

Vráťme sa teda k samotnej otázke.

V niektorých veciach sa Maďarsko správa dosť nezrozumiteľne, čo platí o nákupoch nehnuteľností na území Slovenska. Keď sa rozhliadnem široko-ďaleko, neviem o tom, že by existoval nejaký iný štát v EÚ, ktorý by mal ako Maďarsko zriadený štátny fond a štátnu agentúru, ktorá skupuje v okolitých krajinách pozemky či budovy. Ďalšia vec: Rakúsko po rozpade Rakúsko-Uhorska stratilo oveľa viac územia, ale rakúski politici nevyplakávajú, že pred sto rokmi prišli o Ľvov, južné časti Poľska či o Južné Tirolsko. V pracovni rakúskeho kancelára alebo v iných štátnych orgánoch a inštitúciách neuvidíte historické mapy Rakúsko-Uhorska, nezačujete tam bedákanie, že po Trianone prišli o nejaké teritóriá. Naopak, v Maďarsku existujú prvky, ktorým Slováci pri najlepšej možnej viere nedokážu porozumieť, a preto sa legitímne pýtame – ako to robil môj predchodca vo funkcii Ivan Korčok – čo je cieľom, zvlášť, keď niečo také inde nevidíme a nepovažujeme to za normálne. No nechcem vyznieť príliš paranoidne, pretože to, čo sa nachádza na slovenskom území, tak na ňom aj zostane. Urobím všetko pre to, aby slovenská suverenita a územná celistvosť boli obhájené, lebo to je cieľ a účel zahraničnej politiky nášho štátu, jednoducho to je svätý grál. Určite zmienené postupy Maďarska neprispievajú k dôvere na strane Slovenska. V aktivitách exministra Korčoka budem pokračovať a verím, že z Budapešti dostaneme odpovede.

Bol vám nanútený Andrej Stančík ako poslanec OĽaNO za nového štátneho tajomníka rezortu diplomacie? Nemá z tejto oblasti žiadne skúsenosti a má len 27 rokov.

Nebol mi nanútený. Určite nie. Ako budúcemu ministrovi mi bolo povedané, že ak chcem mať dvoch kariérnych štátnych tajomníkov, môže to byť moja voľba, bude rešpektovaná. Priznám sa, že ja som chcel politického štátneho tajomníka, čiže nominovaného politickou stranou, čo bol aj prípad Martina Klusa navrhnutého stranou SaS. Je to pre mňa dobrá vec. Nie som totiž straník a Andrej Stančík je z môjho pohľadu takpovediac prevodovkou medzi ministerstvom a politikou. Aj to zvyšuje transparentnosť smerom dovnútra rezortu diplomacie. Pána Stančíka som registroval ako člena NR SR a jeho postoje sa zlučovali s mojimi, takže som si ho vybral. A chcem ešte zdôrazniť, keď som prijímal ponuku byť ministrom, povedal som, že personálnu politiku budem robiť ja v zmysle, že si nič vnucovať nedám. Tí, čo ma poznajú, vedia, že by som v tejto veci necúvol.

Do funkcie ministra ste prišli z postu veľvyslanca v Prahe. Už ste si vyhliadli nástupcu? A keby táto vláda predčasne skončila, mohli by ste sa vrátiť ako ambasádor do Českej republiky?

Určite si neponechávam pootvorené zadné dvierka a určite by som sa nedal vymenovať za veľvyslanca, ani v prípade pádu tejto vlády, ani po vypršaní jej riadneho mandátu. A ani profesne, ani v medziľudských vzťahoch som si nikdy zadné dvierka nevytváral. Ďalšia vec je, že človek, ktorý keď už nebude minister zahraničných vecí, tak podľa môjho presvedčenia by sa nemal len tak vrátiť na pozíciu veľvyslanca, považujem to aj za vec stavovskej cti a hrdosti. A koho do Prahy? Úprimne sa priznám, že zatiaľ ešte neviem, ale práve minulú noc som sa zobudil okolo tretej nadránom a dumal som o nejakých menách. Nechcem dlho ponechať neobsadené miesto v Prahe, ale zároveň sa nechcem ponáhľať.

Prečo?

Neviem, ako dlho táto vláda bude vládnuť. Netuším, či skutočne zostane pri moci pol druha roka alebo rok, prípadne pol roka. Existuje viacero krajín, kde je striedanie veľvyslancov rutinná záležitosť, ale sú štáty, ktorých je menej ako prstov na mojej ruke, keď treba postupovať veľmi opatrne. Ide o strategicky dôležité krajiny zo slovenského pohľadu. Platí to napríklad o Českej republike. Nebolo by veľmi zodpovedné obsadiť tento post tesne pred parlamentnými voľbami na Slovensku. Aj keby čisto teoreticky zajtra vláda schválila nomináciu pána alebo pani XY, tak reálny čas výjazdu do Prahy by bol až niekedy na jar 2023, pretože celý proces obsahuje veľa formálnych krokov, ktoré treba vykonať. V prípade Českej republiky vyslanie nového veľvyslanca v rozpätí medzi záverom fungovania jednej vlády a nástupom budúcej vlády je veľmi otázne. Samozrejme, že si zároveň uvedomujem, že dlhšie neobsadený post v Prahe by nevysielal priaznivý signál k našim susedom. Súčasne platí, že napriek tomu, že tam zatiaľ nemáme veľvyslanca, tak prakticky čokoľvek nevyhnutné môžem riešiť po vlastnej linke – mám telefónne čísla na členov českej vlády, takže v prípade potreby hocikedy môžem zobrať do ruky mobil.

Počnúc rokom 2013 sa každoročne konali spoločné rokovania českej a slovenskej vlády. V rokoch 2020 a 2021 sa neuskutočnili pre pandémiu koronavírusu, tá však už pominula, prečo teda nijaké zasadnutie v tomto roku nebolo?

Bohužiaľ, stali sme sa trochu obeťami vnútropolitických dynamík. Určite máme o spoločné rokovania záujem. Mali sme to naplánované na túto jeseň, prípravy som robil ako veľvyslanec v Prahe. Už v máji tohto roku sa hovorilo o spoločnom rokovaní vlád, ale ťažko sa hľadal termín, pretože Česko sa chystalo na svoje polročné predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré prevzalo 1. júla. Teraz to malo byť na začiatku októbra, lenže na Slovensku nastala vládna kríza, prechod na menšinovú vládu atď., čo prekopalo dobré úmysly. Vstúpil do toho pritom nielen faktor slovenskej politickej nestability, ale aj zvýšená záťaž na české predsedníctvo v Rade EÚ, čo súvisí s brutálnou ruskou agresiou proti Ukrajine. Predpokladám preto, že naše vlády sa stretnú počas budúceho roku.

© Autorské práva vyhradené

158 debata chyba
Viac na túto tému: #Rastislav Káčer