Prekvital v leopoldovskej väznici biznis s drogami?

Dozorcovia si mali všimnúť, že niektorí väzni sú pod vplyvom neznámej návykovej látky. Za múry väznice smerovali podľa polície tabletky s účinnou látkou diazepam, oxazepam, naloxon a buprenorfín. Ich množstvo nepresnili, no išlo len o časť zaistených látok, ktoré skúmali experti. Hovorí sa aj o pervitíne, polícia to však nepotvrdila.

Lieky sú viazané na lekársky predpis. V prípade buprenorfínu ide o špeciálny recept s modrým pruhom. „Vo väzenských podmienkach môžu tieto pašované lieky slúžiť ako ľahšie dostupná náhrada za drogy,“ hovorí psychiater a súdny znalec Miroslav Čerňan. Aj medzi väzňami sa nájdu užívatelia drog. Všetky štyri lieky dokážu vyvolať opojný pocit, ktorý navodí aj zmenu vnímania reality.

Schovajte to do ponožky

„Diazepam a oxazepam patria medzi benzodiazepíny, ktoré sú určené ako sedatíva. Slúžia na odstránenie úzkostných porúch či nepokoja. Najmä diazepam sa používa na krátkodobú liečbu v prípade závislosti od alkoholu. Používa sa aj v neurológii, pretože je protikŕčový. Podáva sa injekčne v prípade epileptického záchvatu,“ spresňuje psychiater.

Čítajte aj Moderný ekodiesel natankujú motoristi prvýkrát v Leopoldove

Obe účinné látky sú návykové. Ich používanie je preto časovo obmedzené. Najmä pri diazepame vzniká podľa odborníka veľmi silná psychická a fyzická závislosť, preto sa môže užívať len krátkodobo. Oxazepam sa môže užívať o niečo dlhšie, v porovnaní s diazepamom nie je až taký návykový. Používa sa najmä pri liečbe mladších a starších pacientov.

Buprenorfín sa podľa Čerňana používa pri opiátovej závislosti. „Používa sa v špecifických programoch na odvykanie od heroínu,“ objasnil psychiater. Buprenorfín má sčasti opojný účinok, keďže obsahuje zároveň opiátovú a protiopiátovú zložku. Práve táto kombinácia je podľa psychiatra podstatou liečby ľudí závislých od opiátov. „Pacientovi sa dodáva aj opiát, od ktorého je závislý, aj vytesňujúca zložka,“ dodal. Naloxon obsahuje len vytesňujúcu zložku opiátového účinku, z tohto dôvodu sa používa podľa Čerňana v prípade predávkovania opiátmi.

Ako advokát navštevuje Dušan Divko (ml.) ústavy takmer dennodenne. Prechádza pri tom prehliadkou ako všetci ostatní vrátane zamestnancov, a preto si vie ťažko predstaviť, ako je možné, že do ústavov preniknú zakázané látky. „Asi sa to tam dostať dá a dostane, ak to tam prinesie napríklad niekto zvnútra, zo zamestnancov. Nemám s tým však žiadnu skúsenosť,“ hovorí.

Kontroly hodnotí ako veľmi prísne. „Na začiatku nám odoberú komunikačné zariadenia ako telefóny či hodinky so SIM kartou. Rovnako aj ďalšie zariadenia ako počítače či USB kľúče, pokiaľ na to nedá povolenie vedenie ústavu.“ Nasleduje osobná prehliadka a prechod cez jeden či viac detektorov. Pri návšteve väznice prechádza cez troch až štyroch rôznych ľudí. Na túto činnosť sú podľa advokáta špecializovaní a všímajú si aj správanie návštevníkov.

Bývalý vyšetrovateľ a v súčasnosti advokát Peter Vačok vie, že aj v ústavoch majú problémy s drogovou trestnou činnosťou, no takúto kauzu nikdy osobne neriešil. „V minulosti som mal mladého chlapca, ktorý bol vo väzbe v Leopoldove. Napísal mi, nech mu donesiem marihuanu. Nech si ju dám ponožky, že mňa ako advokáta nebudú kontrolovať. Akurát som mu vynadal,“ spomína Vačok. Počul však o prípadoch, keď sa na to niektorí advokáti podujali.

Testujú aj moč väzňov

Prítomnosť omamných látok a psychotropných látok zisťujú vo väzniciach pomocou špeciálne vycvičených psov na vyhľadávanie drog, osobných prehliadok osôb a prehliadok objektov. Osobné prehliadky závisia od pohybu a dennej aktivity väzobne stíhaných či odsúdených – pred návštevou a po návšteve, pred odchodom na pracovisko a po príchode z neho či pred vychádzkou a po nej.

V prípade väzňov využívajú skríningové testy na prítomnosť liekov či omamných a psychotropných látok v moči. Súčasťou kontrol sú aj laboratórne vyšetrenia odobratej biologickej vzorky. „Takéto testovanie sa robí preventívne podľa potreby, respektíve v prípade zistených poznatkov aj cielene u konkrétnych väznených osôb,“ doplnila Monika Kacvinská, hovorkyňa Zboru väzenskej a justičnej stráže (ZVJS).

Čítajte aj Otázky okolo smrti opitého vodiča v cele. Keď k nemu prišla tretíkrát záchranka, bol už pol hodiny mŕtvy

Prehliadky jednotlivých objektov neprebiehajú len podľa vopred určených plánov. „Príslušníci zboru tiež vykonávajú aj mimoriadne prehliadky objektov preventívne alebo v prípade podozrenia,“ spresnila Kacvinská. Kontrolám sa podľa nej nevyhnú ani osoby či vozidlá, ktoré prichádzajú a odchádzajú do strážených objektov.

V ústavoch monitorujú prijaté balíky a korešpondenciu. „Civilné osoby sa zväčša pod tlakom väznených osôb snažia do ústavov posielať nedovolené predmety prostredníctvom balíkov, doručenej korešpondencie, nedovoleným odovzdaním počas návštev či na pracovisku mimo ústavu,“ podotkla hovorkyňa.

Drogy sa však k trestancom dostávajú aj prostredníctvom dozorcov. Medializovaných bolo niekoľko prípadov. Tejto téme sa však hovorkyňa vyhla aj v odpovedi na otázku, ktoré druhy drog sa najčastejšie pašujú na ústavov. „Civilné osoby sa zväčša pod tlakom väznených osôb pokúšajú zasielať psychiatrické lieky, ktoré sú viazané na lekársky predpis,“ povedala.

V prípade kontrabandu, ktorý smeroval do leopoldovskej väznice, je v súčasnosti obvinených päť osôb z obzvlášť závažného zločinu nedovolenej výroby omamných a psychotropných látok jedov a prekurzorov, ich držanie a obchodovanie s nimi. Príslušníci ZVJS sa medzi nimi nenachádzajú. Tí mali, naopak, podozrenia z drogovej trestnej činnosti zachytiť.

Polícia, ktorá na prípade spolupracovala so ZVJS, zadržala pôvodne šesť ľudí. „Podozrenia smerovali jednak k odsúdeným osobám, ale aj k civilným zamestnancom dodávateľov, ktorí pôsobia v areáli ústavu,“ povedala trnavská krajská policajná hovorkyňa. Spomedzi civilistov polícia obvinila 40-ročného muža a 65-ročnú ženu z Piešťan. Má ísť o syna a matku.

V nedeľu večer spáchal jeden z odsúdených samovraždu. V súčasnosti sa preveruje, či to má priamy súvis s prešetrovanou kauzou. Či a koľko ďalších ľudí bolo do prípadu zapletených, ukáže vyšetrovanie. Za distribúciu a prechovávanie drog hrozí v zmysle zákona trest odňatia slobody na 10 až 15 rokov.