Župan Droba: Každé euro otočíme dva-trikrát, kým ho minieme, ale štátu to je jedno

„Všetci sa zhodneme, že chceme mať podiel aj na zvyšných daniach, ktoré sa na našom území vyberajú. Malo by to znamenať väčší nárast peňazí, s ktorými môžeme narábať, lebo si myslím, že samospráva vie tak o 50 percent lepšie s nimi hospodáriť ako štát,“ povedal v rozhovore pre denník Pravda úradujúci župan Juraj Droba, ktorý sa opätovne uchádza o funkciu.

24.10.2022 14:54
Juraj Droba Foto: , ,
Župan Juraj Droba.
debata (13)

V minulých voľbách vám stačilo len 20,4 percenta hlasov. Bolo to približne 37 000. Vyhrali ste v konkurencii spomedzi 18 ľudí. Ako si veríte a aké máte očakávania?

V minulých voľbách som bol nováčik, ktorý vstupoval do samosprávnej politiky a boli sme asi 4 –5 pravicoví kandidáti. Situácia bola úplne odlišná od tohoto. Tento rok vstupujem do volieb z pozície župana a obhajujem post. Bolo to 5 rokov tvrdej práce a myslím si, že posledné 3 roky kríz, najprv covidovej, potom ukrajinskej, imigračnej a nakoniec stojíme pred ekonomicko-energeticko-inflačnou krízou. Čakal som, že na ministerstve financií nájdeme podporu. Podľa mňa sme si počínali dobre. Chyby sme nerobili a, verím, že veľa ľudí to tak vníma

Video
Juraj Droba v marci vyhlásil, že podľa neho problémy s Arrivou neboli neúspech župy.

Čakáte, že bude teda vyššia účasť vo voľbách?

Ak si dobre pamätáme, minulé župné voľby mali takmer 30 percent. Čakám, že tento rok bude účasť takmer identická s komunálnymi voľbami, čiže podľa môjho odhadu 50 percent.

Mimovládna organizácia Transparency International Slovensko (TIS) zhodnotila transparentnosť vašej kampane 74,1 percenta. V rámci toho prieskumu to bolo pomerne dobré hodnotenie, hlavne oproti iným kandidátom. Prečo si myslíte, že ste nedosiahli vyššiu transparentnosť?

Nepoznám parametre hodnotenia. Každopádne moja kampaň bola jedna z desiatich najtransparen­tnejších na celom Slovensku. Myslím, že hodnotili viac ako 130 kampaní, tak byť v prvej desiatke je pocta, a nie hanba. Netuším, prečo nebola viac transparentná, lebo žiadny problém s týmto nemám. Mám peniaze zo strany SaS a čiastočne vlastné prostriedky, moja kampaň je úplne čistá, nemám problém priznať každé euro.

volby Dávame do pozornosti Prehľad kandidátov na županov a primátorov v ôsmich krajských mestách

Čo sa týkalo investícií do online kampaní, najmä na Facebooku, vyšiel v spomenutom prieskume údaj, že na východe Slovenska sa násobne viac investovalo do kampaní kandidátov na župana aj na primátora. V Bratislave to bolo pomerne málo. Čím to je, že vaše investície do online kampane nie sú až také silné?

Neviem to vysvetliť. Neviem ani pomer mojej online kampane oproti zvyšku. Viem, že sme nakupovali outdoor aj inzercie v printových médiách. Predpokladám, že približne slabšia polovica nákladov do mojej kampane bola investovaná do online.

Podľa grafu TIS vaša kampaň na Facebooku bola za 7 800 eur. V Košiciach mal Rastislav Trnka najviac, čo bolo 22 500. V rebríčku ste boli v dolnej desiatke.

Nevadí mi to, myslím si, že online je preceňovaný. Podľa mňa Facebook už z ďaleka nie je tak efektívny pre reklamné kampane, ako bol v minulosti. V mojom prípade je najdôležitejšie byť v teréne a hovoriť s ľuďmi. To, čo som v podstate posledných 5 rokov robil, tak som v tom pokračoval aj v rámci kampane.

Vzhľadom na súčasnú koaličnú krízu môže voličov v nadchádzajúcich voľbách ovplyvniť aj odchod SaS z koalície?

Nemyslím si to. Ako župan som hneď pri nástupe do funkcie povedal, že moje zelené saskárske tričko si vyzliekam. Bol som zvolený ako župan všetkých obyvateľov Bratislavského kraja. Tých je dnes 660 000. Tak som sa aj správal od začiatku. Veľmi korektne som aj spolupracoval s poslaneckým klubom Smeru a aj s mnohými politikmi, ktorí neboli k SaS pozitívne naladení. Som tu pre všetkých, mal som zastupiteľstvo zložené z 50 poslancov z ktorých 49 nebolo z SaS. Karty v rukách som nemal žiadne a napriek tomu to fungovalo perfektne. Dohromady sme mali 33 rokovaní zastupiteľstva a na každom máte priemerne 20 hlasovaní, takže 660 hlasovaní, z ktorých, myslím, len 2 – 3 neprešli.

Napriek tomu, že ste si po voľbách vyzliekli saskárske tričko, tak zvažujete kandidatúru za poslanca v nasledujúcich parlamentných voľbách?

Moje meno bude na kandidátke na potvrdenie že patrím k SaS, že som jedna z výrazných tvári strany. Som tam na to, aby som pomohol strane a vyzval ľudí, že ak idú krúžkovať moje meno, robia to s vedomím, že ich nebudem zastupovať v parlamente. Ale preferenčný hlas pre mňa beriem ako poďakovanie za prácu, ktorú som reálne urobil – pre ľudí. V tom budem pokračovať aj teraz, za predpokladu, že svoj post vo voľbách obhájim.

Zmeníte plán, keby ste sa nestali županom?

Som zatiaľ v politike. Po 11 rokoch mám pocit, že toto je to čo mi dáva najväčší zmysel. Mám rozrobených veľa vecí a chcem pokračovať ďalej. Život prináša ale rôzne príbehy. Zariadim sa potom, ak by prišla nová situácia .

Aká bola spolupráca so zastupiteľstvo za celé volebné obdobie?

Už som povedal to najpodstatnejšie číslo. Pamätám si 3 hlasovania za celých 5 rokov, ktoré neboli úspešné, všetky ostatné áno. To hovorí za všetko. Nemyslím si, že to bolo len o mne, ako som si vyzliekol stranícke tričko a všetci tomu od začiatku uverili. Skôr to bolo o tom, že poslanci postupne zistili, že majú dôveru v župana, ktorú mi oplácali. Povedali sme si, že ideme robiť dobré veci pre náš kraj.

Ako ste sa vyrovnávali s ekonomickými problémami od pandémie až po energetickú krízu, čo sa do veľkej miery týka samosprávy? Ako veľmi bolo problémové financovanie?

Som hrdý na to, že som 5 rokov viedol štíhly úrad absolútnych profesionálov. Znížil som počet zamestnancov asi o 10 percent v porovnaní s predchodcom. Nedochádzalo teda k nárastom ako na mnohých iných inštitúciách. Napriek tomu sme tu mali odborníkov, ktorý vedeli úrad riadiť viac ako dobre. Problémy s financiami do covidu neboli žiadne. Ekonomike sa darilo a rástol rozpočet. Investovali sme veľa peňazí naspäť do kraja. Pri pandémii sa situácia zhoršila. Začalo to tým, že nám štát začal vešať na krk rôzne povinnosti, ktoré nám najskôr nezaplatil. Niektoré nám ex-post preplatil, ale dovtedy tie zdroje chýbali. Po pandémii prišla utečenecká kríza. Tam bol nápor na niektoré sociálne služby, zdravotníctvo a školstvo. Aj s tým sme sa vysporiadali. Potom prišiel úplný podraz v podobe takzvaného prorodinného balíčka. Ten je hocičo, len nie prorodinný, lebo rozhadzuje helikoptérové peniaze všetkým rodinám, ktoré majú deti bez ohľadu na to, aký majú rodičia príjem. To isté je, kde si aj samotný autor nápadu uvedomil, že to je hlúposť, tak ho zrušil a nahradil ho takzvaným balíčkom Matovič 2. Tento znefunkční celú samosprávu. Spočíva v 140 eurách na každé dieťa až do 18 rokov. Samospráve berie 600 miliónov eur. Som zvedavý a čakám, ako nás vláda vykompenzuje a či vôbec.

Zachytili ste správy o „atómovke“ s bločkami v reštauráciách a v podnikoch? Prešlo to parlamentom, Finančná správa má posielať naspäť nejaké financie zákazníkom po zaplatení účtu, musia mať však aplikáciu.

Zachytil. Som však toho názoru, že minister financií v tejto krajine tu nie je na to, aby organizoval zábavné hry a lotérie pre ľudí. Je tu pre to, aby zodpovedne riadil štátne financie. To čo sa stalo posledné dva razy, tak prvý úder bol omračujúci pre samosprávu a druhý, ak prejde v parlamente tak, ako prešiel cez hospodársky výbor, bude doslova likvidačný.

Hovorili ste, že vďaka úsporám z obdobia pred pandémiou ste dokázali vykryť zvýšené náklady. V akom stave ide župa do ďalšieho volebného obdobia? Vieme, že je pred nami kríza, školstvo aj zdravotníctvo je v hroznom stave. Máme tu výpovede lekárov. Máte rezervu na to, aby ste tieto problémy sanovali bez pomoci štátu?

Samosprávy typicky nemajú rezervy, ale rezervný fond. Väčšina z nás hospodári v rozumnej miere zadlženosti. Naša dlhová brzda je nastavená na 50 percent z ročného obratu. Tú nemôžeme prekročiť, lebo by to malo rôzne dopady na samosprávu. Musíme sa držať týchto mantinelov. Nárast cien energií bude veľmi dramatický. Vyzerá to tak, že náklady na energie z 5 miliónov stúpnu v budúcom roku na 19 miliónov eur, čo je rozdiel 14 miliónov a viete si predstaviť, že pre organizáciu, ktorá má rozpočet 210 miliónov eur, čo je asi 7 – 8 percent to bude šok. Z tých 210 miliónov sú peniaze úž vo veľkej časti vopred alokované vo forme platov pre učiteľov, pracovníkov sociálnych služieb a pod. Z 210 ostáva asi 60 – 70miliónov, o ktorých rozhodujeme, z toho odoberiete tých 14 a tak máte asi o 25 percent peňazí menej.

Pokiaľ by ste museli ušetriť peniaze, z čoho by ste škrtali?

Každý týždeň zasadá na župe krízový štáb. Dúfam, že vláda sa umúdri, pochopí, aký neférový ťah spôsobila samospráve a príde s nejakým rozumným návrhom, kde aspoň časť tých prostriedkov, alebo refundáciu zvýšených poplatkov za energie, nám preplatí. Inak si tie dôsledky nechcem ani predstavovať. Dve veci sú „posvätné a nedotknuteľné”, a to školstvo a sociálne služby. Určite nebudem znižovať teplotu v triedach, budem trvať na tom aby nebolo online vyučovanie. Budem trvať taktiež na tom, aby domovy sociálnych služieb ostali nedotknuté, či už v energetickom, alebo prevádzkovom ohľade. Pri ostatných sa môže stať čokoľvek, ako napríklad redukcia počtu autobusov, redukcia frekvencie spojov a mnohé ďalšie úspory na úrade. Nie je to ale môj zámer – hovorím čo môže nastať. Aj keď sme veľmi štíhly úrad, ale budeme musieť hľadať každé jedno euro.

Je asi ťažké plánovať takéto zložité obdobie na prelome volieb, ale predpokladám, že to pripravujete. Myslíte si, že kvôli tomu bude potrebné posilňovať niektoré kompetencie župy?

To je akademická debata, ku ktorej sa chcem dostať po zvolení. Myslím si, že samosprávy v týchto troch krízových rokoch preukázali význam svojej existencie. Dnes už nepočujete nikoho, kto by chcel zatvárať samosprávne kraje. Tí, čo zažili naše veľkoplošné očkovanie na novom štadióne v Bratislave , si môžu povedať, že keby takto vyzerali všetky ostatné služby štátu, alebo samospráv, tak Slovensko je jedno krásne Švajčiarsko, kde sa dobre žije. Preukázali sme opodstatnenie našej existencie a ak budem zvolený, ako župan, s mandátom, budem určite tlačiť na štát, aby si župa zobrala pod seba viac kompetencií.

Čelili ste niekoľkokrát aj kritike za posledné obdobie napr. za Arrivu. Menil sa dopravca a na istý čas to spôsobilo kolaps prímestskej dopravy. Hovoríte, že kvôli kríze bude treba redukovať niektoré spoje a doprava to pocíti. Ako vnímate tú kauzu s Arrivou a do akej miery môžu takéto narušenia dopravy nastať aj v budúcnosti?

Nebola to chyba župy. Mrzí ma každý jeden človek, čo na tej zastávke stál a autobus mu neprišiel. Bol som v takom psychickom rozpoložení, že som chcel ísť sám šoférovať dodávku a aspoň tých pár detí doviesť do školy. Nakoniec sme hľadali všetky možné riešenia, aby sme to čím skôr zasanovali. A podarilo sa to. Prinútili sme nového dopravcu, aby objednal mikrobusy, tlačili sme na neho cez pokuty. To, že sme menili dopravcu nebol nápad, ktorý by sme si len tak zmysleli. Bolo to dané zo zákona. So Slovak Lines bola zmluva 8 rokov plus opčné 4 roky. My sme spustili proces verejného obstarávania 3 roky vopred, 19 mesiacov to bolo spustené a prihlásili sa traja. Vyhral to niekto nový. Nechceli sme meniť dopravcu, museli sme. Nový dopravca nám ešte 3 dni pred začatím služby 15. 11. tvrdil, že všetko je v poriadku. Pol dňa pred spustením prvých ranných autobusov povedal, že majú obrovský výpadok, až 35 percent autobusov. Takmer každý deň som stál pred verejnosťou, informoval som, čo sa bude ďalší deň diať. A to mal hlavne robiť dopravca! Mali sme krízovú linku, kde volali ľudia a informovali sme ich o iných možnostiach, prípadne sme im objednávali taxi. Bolo to veľmi ťažké obdobie, trvalo asi 2 mesiace. Vyšli sme z neho posilnení a môžem sa pozrieť do očí každému obyvateľovi kraja, lebo župa urobila všetko čo mala a čo sa dalo. Na jednej strane sme boli obeťou veľmi zlého zákona o verejnom obstarávaní, kde každý „Jožko Mrkvička“ mohol namietať čokoľvek a tým predlžoval lehoty. Z druhej strany tam nebola ústretovosť a spolupráca s predchádzajúcim poskytovateľom, ktorý aj vodičom hovoril, aby nikam neprestupovali, že oni to aj tak stratia a vrátite sa naspäť. Nebolo to od nich fér, ale som tu aj na to, aby som dostával rany a toto bola jedna z nich.

Spravili ste preventívne kroky do budúcna, aby sa podobné problémy nestali?

S novým poskytovateľom máme zmluvu na 10 rokov. Ten je mimochodom o 4 milióny lacnejší ako predchodca. Arrive sme vyrubili 2 milióny pokutu. Jeden milión už zaplatila. Boli sme na nich veľmi tvrdí. Nevnímam, že by mohol vzniknúť problém, lebo tá nová zmluva je exaktná. Má vyše 1000 strán. Poskytovateľ služieb presne vie, čo môže a čo nemusí. Nemôžete od neho očakávať, aby mal v zálohe 20 šoférov, ktorí sedia a čakajú, že ich niekto zavolá okamžite do práce. Sem-tam nejaké výpadky budú, napríklad z dôvodu, že došlo k dopravnej nehode, alebo vodič dostal covid, a podobne. Dnes máme vypravenosť spojov na úrovni 99,5 percenta. Denne vypravíme presne 2001 autobusov cez pracovný týždeň. Tých 0,5 percenta znamená asi 10 spojov. Predchádzajúci prepravca mal vyše 1 percenta nevypravenosti.

Dopravu alebo iné služby môžu zasiahnuť aj rastúce ceny energie a celkovo rastúce náklady. Ste pripravení na župe tie financie zbierať aj vo forme nejakých nových daní alebo poplatkov, zvyšovania ceny za dopravu, alebo inými nástrojmi?

Župa, žiaľ, nedisponuje veľa možnosťami ako zvýšiť svoju príjmovú časť rozpočtu. Na 95 percent sme odkázaní na 30 percent z vybranej dane z fyzických osôb. Zvyšných 5 percent sú nejaké drobné prenájmy a pod. Nemáme v rukách daňové nástroje, máme ale nejaké poplatky, kde máme priestor. Ale napríklad: aj tú dopravu zdražíme napr. o 20 percent, tak stále sa radovo bavíme o 100 000 eurách. Nerozprávame sa, že by sme zrazu mohli vybrať niekde milióny inde. Nemáme ten nástroj. Samosprávy majú napr. výber dane z nehnuteľností. Po voľbách bude tiež jeden z mojich hlavných bodov, zasadiť sa o zmenu daňového mixu, aby sme profitovali aj z príjmov právnických osôb na našom území. To, že v kraji sídlia prosperujúce firmy, nedáva župe žiadnu výhodu. Nemáme žiadny podiel na príjme z DPH, zo spotrebných daní na území Bratislavského kraja a z cestnej dane. Budem významne tlačiť, aby daňový mix zohľadňoval to, aké HDP sa generuje na danom území.

Máte aj nejaký konkrétny návrh, ako to budete zohľadňovať?

To, že spoločne župani a primátori veľkých miest pôjdeme rokovať so „štátom“. Budeme sa snažiť presvedčiť vládu o tom, že štát keď pomôže samospráve, tak pomôže tým aj sebe.

Myslím skôr, ako by sa vám financovanie zmenilo prakticky. Napríklad, aká časť príjmov, z akých položiek zo štátu by vám išla?

To bude rovnica, ktorú budeme prácne vyrábať a bude to musieť byť konsenzus medzi Košicami, Prešovom, Bystricou a Bratislavou. Musí to byť a aj bude kompromis. Všetci sa zhodneme, že chceme mať podiel aj na zvyšných daniach, ktoré sa na našom území vyberajú. Malo by to znamenať väčší nárast peňazí, s ktorými môžeme narábať, lebo si myslím, že samospráva vie tak o 50 percent lepšie s nimi hospodáriť ako štát. My otočíme každé euro dva-trikrát, kým ho minieme, ale štátu to je jedno, tam sa len podpisuje.

Komunikovali ste už o tomto so zástupcami vlády, alebo ešte nie?

Niekoľkokrát sme tu tému nadhodili, opakovane na to poukazujeme. Ale nastala krízová situácia, že štát mal podľa mňa problémy sám so sebou a nebol ochotný otvárať ďalšiu komplikovanú veľkú tému. Je to niečo, čo si nechávam na začiatok druhého volebného obdobia.

Keby ste sa mali zhodnotiť, čo sa vám za posledné obdobie najviac podarilo? A čo sa vám nepodarilo?

Som veľmi hrdý na to, akým tempom opravujeme župné cesty za posledný rok a pol. Som nesmierne hrdý na to, ako sme zmenili a otočili kvalitu stredného školstva. Špeciálne stredného odborného školstva. O 35 percent sme zvýšili počet uchádzačov o naše stredné školy, to je obrovská zmena k lepšiemu. Keď som nastupoval, tak asi 3–4 stredné školy boli zrelé na zavretie. Po piatich rokoch konštatujem, že v tom čase „hnilé jablká“, sú teraz naše hviezdy. Som veľmi hrdý na to. Taktiež som hrdý na to, ako o nás rozprávajú učitelia, tí sú veľmi radi, že sú na škole, ktorú zriaďuje Bratislavský kraj. Tí, čo sú na iných, by veľmi chceli, aby si ich kraj zobral pod svoje krídla, lebo my sa o učiteľov a o školy staráme. Z vecí, ktoré nešli podľa mojich predstáv bola situácia okolo dopravcu Arriva, aj keď to nebol problém župy, ale vehementne sme sa pustili do jeho vyriešenia a dokázali sme ho vyriešiť. Nepodarilo sa, že sme chceli zmeniť daňový mix už v tomto volebnom období, ale nemali sme na strane vlády partnera, s ktorým by sa o tom dalo diskutovať. Ešte taká moja srdcovka je rekonštrukcia pamiatok. Vo veľkom som sa pustil do toho, čo predchodcovia nerobili. Senecká synagóga, Malokarpatské osvetové stredisko v Modre, Divadlo Aréna, bábkové divadlo, v Čunove nové pekné veľké ekocentrum, barokový mostík v Stupave na zámku.

Bude na to dosť peňazí aj teraz, keď zdražujú materiály, do toho kríza, treba škrtať výdavky. Môže to ohroziť projekty?

Veci, ktoré som vymenoval sú už hotové, alebo vyobstarávané a v procese výstavby. Takže tam sú garantované ceny plus inflačná doložka. Na toto peniaze určite ešte budú. Len nové projekty akokoľvek s láskou a rád by som ich ďalej robil, musia ešte počkať podľa toho, čo nám vláda pridelí, alebo nie.

© Autorské práva vyhradené

13 debata chyba
Viac na túto tému: #župan #Juraj Droba #spojené voľby 2022 #SASKA