Prezidentka na stretnutí s ministrom spravodlivosti rozprávala aj o súdnej mape a dôvodoch jej odloženia, o tom, ako pokračujú stretnutia v prípade úpravy práv pre LGBTI+ ľudí, ale aj o právnej úprave v prípade šírenia dezinformácií.
Čítajte viac Nedokázali sme spraviť ani malý krok: Komunita LGBTI+ nebude mať nič, odborníci kritizujú
Karas pripravuje návrh
Prezidentku zaujímalo aj to, ako minister Karas postupuje v príprave legislatívy pre LGBTI+ menšinu. „Pán minister sa stretáva so zástupcami jednotlivých komunít a odborníkmi a pripravuje návrh, ktorý by mal priniesť rozšírenie práv tejto komunity, čo považujem za veľmi správne,“ povedala prezidentka. Minister Karas zdôraznil, že je pre neho oveľa dôležitejšie dosiahnuť udržateľný spoločenský zmier, než len technické a právne riešenie.
„Tak aby sa rozdelenie spoločnosti neprehlbovalo, aby sme sa naučili jeden druhého počúvať a rešpektovať odlišnosť. Na druhej strane, aby to bolo vzájomné a následne viesť dialóg a týmto dialógom sa potom dopracovať k tomu, čo je udržateľné v danom mieste a čase,“ povedal po stretnutí s Čaputovou. Diskusia podľa ministra nestojí na tom, aby sme rešpektovali ich občianske práva, tie sú dostatočne garantované štátom pre všetkých. „Treba vnímať ich potreby a požiadavky. Mám naplánované stretnutie so zástupcami tejto komunity. Žiadam ich o prijatie, chcem si ich vypočuť a porozumieť ich potrebám,“ uviedol.
Karasov odborný tím, ktorý sa týmto témam venuje, príde s návrhom riešení. „Budeme hľadať taký prienik, aby riešenie neprinieslo ešte väčšie rozdelenie, ale aby sme sa naozaj fakticky a vecne posunuli ďalej,“ dodal k téme úpravy práv pre LGBTI+ menšiny s tým, že rozumie ich emóciám aj frustrácii v krajine. Jedno už má za sebou a plánuje ďalšie. Právna úprava prípadne aplikačná prax v prípade šírenia dezinformácií a nenávistných prejavov.
Okrem tejto problematiky riešil Karas s prezidentkou aj šírenie dezinformácií, hoaxov a nenávistných komentároch na internete. Podľa Čaputovej je potrebné vyladiť, zjednotiť a zintenzívniť aplikačnú prax, pokiaľ ide o ochranu napríklad v oblasti verbálnych trestných činov. „Niekde vidím priestor na zlepšenie, najmä v systémových opatreniach štátu, aby sa dokázal efektívne brániť, pretože aj demokratická krajina sa musí vedieť brániť proti hrozbám a rozvratu,“ uviedol minister po stretnutí.
Na Slovensku si podľa neho užívame priestor slobody a bezpečnosti, ale ten má svoje pravidlá. „Kto ich nechce rešpektovať alebo ich chce zneužívať proti všeobecnému dobru, to musíme ako krajina zistiť a efektívne potrestať. Ak sa nebudeme schopní brániť, nemáme právo na túto krajinu,“ zdôraznil. Prvá cesta je, aby sa krajina vedela efektívne brániť. Podľa Karasa máme kvalitné právne predpisy. „Otázka je už len na naplnenie a aplikácia v praxi a na tú tému bude zvolávať pracovné skupiny naprieč justíciou – zástupcov prokuratúry, ale aj polície a sudcov, ktorí na konci neaplikujú právo, ako aj advokátov, aby sme si vydiskutovali niektoré otázky z praxe. „Máme medzeru v tom, ako reálne právne predpisy implementujeme,“ dodal.
Karas prevzal iniciatívu
Minister spravodlivosti Viliam Karas prevzal pri téme ochrany ľudských práv na Slovensku iniciatívu ešte minulý týždeň. Mrzí ho radikalizácia komunikácie v spoločnosti, ktorá vedie k nenávistným prejavom, a vo viacerých témach chce dialóg posunúť dopredu. „Myslím si, že naša spoločnosť si nemôže dovoliť odmietnuť viesť úprimný a konštruktívny dialóg o týchto témach. Inak nám hrozí, že prijmeme riešenia, ktoré napätie len prehĺbia,“ uviedol v stanovisko. Ide podľa neho o zodpovednosť vyplývajúcu z jeho funkcie, ktorá bude patriť medzi jeho priority. Uvedomuje si závažnosť argumentácie z oboch strán názorového spektra.
Štát sa má starať o ľudí, nie do ľudí
„Verím, že sa nám podarí spoločne v dohľadnom čase identifikovať opatrenia, ktoré by mohli dialóg posunúť dopredu. Prinajmenšom chcem, aby sme ako spoločnosť začali odstraňovať bariéry, ktoré nezmyselne či nedôvodne komplikujú život ľuďom, ktorí si len chcú byť navzájom blízki. Štát sa totiž má starať o ľudí. A nie do ľudí,“ skonštatoval.
Čítajte viac Odborníčka: Kollárovmu záveru nerozumiem, požiadavky na zavedenie inštitútu pre LGBTI+ sú legitímne
Premiér Eduard Heger (OĽaNO) v stredu (19. 10.) zaviazal Karasa prípravou legislatívy na posilnenie práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Pripomenul záväzky z programového vyhlásenia vlády. Termín predloženia návrhu nešpecifikoval. V reakcii na neschválenie návrhu poslancov SaS o partnerskom spolužití premiér uviedol, že ako predsedovi vlády je mu prirodzenejšie, keď pôjde legislatívna zmena v tejto oblasti cez vládu.
Karas už predtým zvažoval z vlastnej iniciatívy podniknúť kroky pri úprave majetkových práv osôb žijúcich v spoločnej domácnosti. Nemá ísť o technický návrh, treba najprv počúvať a potom tvoriť. Zároveň si dal vypracovať prehľad krokov, ktoré rezort v tejto veci spravil. „Je to obrovský kus roboty, čiže je z čoho vychádzať,“ poznamenal.
Snaha je, no činy hovoria niečo iné
Návrh o vzniku tzv. inštitútu partnerského spolužitia neprešiel do druhého čítania. Napriek tomu, že mnohí hovoria o tom právach pre páry žijúce mimo manželstva, k činom sa nakoniec nikto nemá. Buď sú problémy s detailami alebo s formou, ani jedno nie je podľa odborníkom dôvod na neschválenie takéhoto návrhu, ktorý by upravoval len úplne základný balíček práv. Podľa šéfa hnutia Sme rodina by mala návrh pripraviť vláda a mal by riadne prejsť medzirezortným pripomienkovým konaním. Hnutie nepodporilo podľa neho takýto návrh z dielne SaS, pretože mali strach z jeho textácie.
Líder SaS Richard Sulík poukázal, že návrh mohli posunúť do druhého čítania a tam sa mohlo jeho znenie pozmeniť. Kollár je za to, aby sa upravilo nahliadanie do zdravotnej dokumentácie, dedenie, prenos určitých práv a majetkoprávne vzťahy. „Rok sa o to Mária Kolíkova snažila a rok bola na koaličnej rade blokovaná,“ poukázal Sulík. Kollár doplnil, že ak terajší minister spravodlivosti Viliam Karas návrh pripraví, Sme rodina to podporí.
Minister práce Milan Krajniak súhlasí, že treba komunitu LGBTI+ rešpektovať a vyjadriť jej podporu, „ale je to iné, ako presadzovať ideologické požiadavky LGBTI+ komunity, s tým naša strana nesúhlasí“, dodal s tým, že Slovensko spĺňa všetky štandardy ľudských práv. Erik Tomáš z mimoparlamentnej strany Hlas reagoval, že návrh zákona mal vytvoriť priestor na diskusiu o praktických otázkach všetkých párov, nielen rovnakého pohlavia. Poukázal na to, že v dnešnej dobe je u mladých trendom nesobášiť sa, ale „žiť na hromádke“. Obaja v súvislosti s témou ľudských práv ocenili iniciatívu ministra spravodlivosti Viliama Karasa.