Týmto ich zmanipulujú do zmeny zdravotnej poisťovne, ktorá však poistencom žiadne výhody neprinesie. Práve naopak: jedným podpisom sa nevedomý človek môže dostať do problémov. Napríklad takých, že mu nebude poskytnutá zdravotná starostlivosť.
Okrem toho okrádajú aj štát. Podľa Útvaru hodnoty za peniaze (ÚHP) na obchodníkov a dohodárov, teda prepoisťovacích agentov, minú poisťovne minimálne šesť miliónov eur ročne z verejného zdravotníctva. Poistenec môže o zmenu poisťovne požiadať kedykoľvek, no zdravotnú poisťovňu je možné zmeniť raz ročne. Väčšina ľudí túto možnosť nevyužíva, niektorí prekvapivo často. Pričom 80 percent Slovákov nezmenilo zdravotnú poisťovňu za posledných desať rokov ani raz. 26-tisíc ľudí ju zmenilo 6 a viackrát.
ÚHP zdôraznilo, že žena z obce Stráne pod Tatrami bola v roku 2010 poistená v Dôvere, potom rok v Unione, znova rok v Dôvere, opäť v Unione a tak ďalej, až v roku 2021 prišla do Unionu po piatykrát. Spolu išlo o 9 zmien medzi dvoma poisťovňami za 12 rokov. Ľudí s podobnou históriou zdravotného poistenia sú na Slovensku desiatky tisíc.
Čítajte viac "Slovenští lékaři v ČR vítaní". Začal sa lov na zdravotníkov vo výpovedi
Kým v krajských mestách medzi rokmi 2012 a 2021 zmenilo zdravotnú poisťovňu viackrát 0,1 percenta obyvateľov, tak v niektorých obciach je to aj 20 percent.
Situáciu komplikuje aj fakt, že v mnohých prípadoch nejde ani len o vedomý podpis. Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou riešil vlani 10-tisíc podaní, ktoré sa týkali neoprávnenej zmeny poisťovne a podvodných praktík. Erika Kováčiková z tlačového oddelenia úradu priblížila, že poistenci vo svojich sťažnostiach opakovane uvádzali, že k zmene zdravotnej poisťovne došlo bez ich vedomia.
Výsledky tohtoročného prepoisťovania by podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou mali byť známe koncom novembra. Lévyová podotkla, že tento rok sa prepoistilo zhruba 152-tisíc ľudí. Na porovnanie, vlani o zmenu zdravotnej poisťovne žiadalo takmer 200-tisíc ľudí.
Prepoisťovanie je podľa ÚHP koncentrované v najchudobnejších oblastiach a obciach, kde žijú rómske komunity. Štát preto chce zakročiť a pomôcť marginalizovaným tým, že proces prepoistenia sťaží. Podľa prezidenta Inštitútu Mateja Bela a bývalého splnomocnenca vlády pre rómske komunity Ábela Ravasza však štát na zmenu zdravotnej politiky len využíva Rómov, pričom ich zdravotnú starostlivosť nijakým spôsobom nezlepšuje.
„Chýba dôvera a komunikácia medzi lekármi a komunitou. Rómovia môžu mať pocit, že ich lekár nerád vidí, ľudia sa môžu sťažovať v čakárni,“ podotkol. Vyzdvihol štátny program Zdravé regióny. „Pracujú na agende spájania rómskej komunity so zdravotníkmi. Toto je najlepšia reakcia štátu, ktorú zatiaľ máme,“ dodal. „Prepoisťovanie je problém a treba naň poukazovať. No zdravotníctvo nie je jediná sféra, kde to takto funguje. Klasikou sú telekomunikácie,“ priblížil Ravasz.
Od 30 do 120 eur
Na Slovensku je podľa slov zdravotníckeho analytika Adama Mareka z ÚHP z ministerstva financií približne 26-tisíc ľudí, ktorí za desať rokov zmenili zdravotnú poisťovňu šesť- a viackrát. Päťkrát sa v priebehu dekády prepoistilo dokopy 18-tisíc ľudí a 230 ľudí si zmenilo zdravotné poistenie až 10-krát.
„Obchodníci ponúkajú ľuďom odmeny za to, že zmenia zdravotnú poisťovňu. Vyzerá to, že tu máme veľa prípadov, keď ľudia zmenia zdravotnú poisťovňu, ani o tom nevedia, lebo ich niekto prepoistil bez ich vedomia,“ poznamenal Marek. Dodal, že sa to deje vo všetkých troch zdravotných poisťovniach.
Analytik Marek preto zdôraznil, že peniaze zo zdravotného poistenia nekončia v zdravotnom systéme, no značná časť aj u obchodníkov v teréne. A práve preto chce štát zasiahnuť. Po novom by mali nečestní obchodní agenti zdravotných poisťovní prísť o biznis a z terénu zmiznúť. Záujemca sa bude môcť prepoistiť už len oficiálnou cestou, teda v pobočke.
O sťaženie procesu zmeny poisťovne malo záujem ministerstvo zdravotníctva ešte cez leto. Rezort vtedy predložil do medzirezortného pripomienkového konania návrh na nové pravidlá podávania prihlášok. Súčasťou malo byť aj vystavenie akceptačného listu od starej poisťovne. Cieľom bolo zamedziť podvodom, no tento návrh sa nakoniec do zákona nepretavil.
Vláda však koncom septembra schválila novelu zákona o zdravotných poisťovniach. Po novom by zdravotná poisťovňa nesmela vykonávať nábor poistencov prostredníctvom osôb, ktoré s ňou nie sú v pracovnom pomere. Po novom tiež nebude možné meniť zdravotnú poisťovňu na ulici či železničnej stanici, ale bude sa prepoisťovať priamo na pracovisku poisťovne alebo poštou či elektronicky s overeným podpisom, prípadne s priloženou kópiou občianskeho preukazu.
„Myslíme si, že to ničomu nepomáha a zvyšuje to nedôveru v systém. Vytvára to administratívne bariéry a môže to limitovať dostupnosť zdravotnej starostlivosti,“ povedal Marek.
Poistenec za zmenu zdravotnej poisťovne dostáva podľa informácií denníka Pravda zhruba päť eur, agent získa od 30 eur do 120 eur a poisťovňa na základe prerozdeľovacieho mechanizmu môže získať zhruba 112 eur. Táto suma predstavuje rozdiel medzi tým, koľko poisťovňa dostane a koľko ju poistenec stojí. „Zdravotné poisťovne by mali byť motivované zlepšovať zdravie svojich poistencov, nie benefitovať z toho, že poistenci starostlivosť nevyužívajú,“ upozorňuje Marek.
Dôsledok chudoby
Podľa Ravasza sa nedá pri ľuďoch z marginalizovaných komunít hovoriť o tom, že majú zodpovednosť za svoj zdravotný stav. „Sú z generačnej chudoby, neobstojí. Bez pomoci v takýchto sférach potrebujú intenzívnejšie zapojenie štátu ako sťaženie prepoisťovania,“ zdôraznil. Skonštatoval, že hlavným pilierom by mala byť práve terénna práca, ktorá je málo intenzívna.
„V tomto prípade nejde ani tak o rómsky problém, ani o zdravotný, ale je to obchodný problém. Keď nebudeme do nejakej miery regulovať, čo sa môže a čo sa nemôže, tak sa potom nečudujme, že ľudia využívajú šance, ktoré im ponúkajú agenti, ktorí vedia predávať,“ podotkol Ravasz.
Zároveň upozornil, že zdravotné problémy rómskej komunity sú úplne inde ako problémy majoritného obyvateľstva. „Je to akoby sme mali krajinu tretieho sveta v rámci Slovenska. Ozdravné programy musia byť cielené na prevenciu, aby nemuseli zdravotnú starostlivosť vyhľadávať, až keď je neskoro,“ spresnil.
Analytik Dušan Zachar, riaditeľ Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) priznáva, že takéto nekalé praktiky sa žiaľ dejú. „Pravdepodobne sa budú diať aj o pár dní pri spojených voľbách. Je to bohužiaľ dôsledok chudoby v týchto marginalizovaných skupinách.“
Kováčiková z tlačového oddelenia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou priblížila, že osobám, ktoré s obchodnými agentmi zdravotných poisťovní prihlášku spísali, boli často poskytnuté zavádzajúce či nepravdivé informácie, prípadne boli informované o spísaní ankety o ponúkaných benefitoch, či prieskume spokojnosti so zdravotnou poisťovňou, nie o podaní prihlášky. „Prihlášku podpísali v rýchlosti, bez domyslenia dôsledkov, poistenci poskytli svoje osobné údaje, ale namietali, že prihlášku nepodpísali, že podpis na prihláške bol sfalšovaný a podobne,“ podotkla.
Nekalé prepoisťovanie podľa Zachara majú v prípade trestnoprávnej dohry riešiť orgány činné v trestnom konaní. Podľa neho je cieľom regulácie pomôcť štátnej zdravotnej poisťovni, ktorej dlhodobo odchádzajú poistenci. „Nemôžeme to pripisovať len prepoisťovaniu. Musíme sa pozrieť aj na to, kde sú poistené novonarodené deti, či tí, čo sa na Slovensko prisťahujú,“ doplnil analytik Zachar.
Kým ÚHP argumentuje, že obchodní agenti zdravotných poisťovní sa o klientov zaujímajú len v prepoisťovacom období a viac sa o poistencov nestarajú, tak Zachar pripomína, že svoju úlohu v propagácii zdravia musí prevziať aj štát.
Mária Lévyová, prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov zdôraznila, že obmedzením prepoistenia sa problém so zdravotnou starostlivosťou pre Rómov nezmení.
Podotkla, že ak chce štát takýmto spôsobom smerovať k zavedeniu jednej poisťovne na Slovensku, tzv. unitárnemu systému, ktorý sa aj spomína v programovom vyhlásení vlády, tak by na to nemal ísť cez marginalizované skupiny obyvateľstva. „Nech povedia na rovinu, čo chcú zmeniť, nie sa skrývať za najslabších,“ ozrejmila Lévyová.
Na záver však podotkla, že avizované zmeny sú aktuálne vzhľadom na búrlivú a nestabilnú situáciu v parlamente neprehľadné. „Zmenu celého systému a vyvlastnenie zdravotných poisťovní by sme zaplatili z našich daní,“ dodala.
Reakcia zdravotných poisťovní
„VšZP v zaujme poistencov uvíta každý návrh či ochranný prostriedok, ktorý zabráni nekalému prepoisťovaniu, obmedzí „prepoisťovaciu turistiku“, z ktorej v podobe odmeny za prepoistenie ťažia iba jednotlivci, nie poistenci, a prispeje k vytvoreniu zdravého konkurenčného prostredia, v ktorom budú zdravotné poisťovne „bojovať“ o poistencov iba kvalitnými službami. Zdravotné poisťovne o klientov nemajú nesúťažiť, majú sa o nich starať,“ uviedla Eva Peterová, manažérka oddelenia komunikácie štátnej VšZP.
Prvoradou úlohou zdravotnej poisťovne je podľa nej „zabezpečenie potrebnej zdravotnej starostlivosť pre všetkých poistencov, zvyšovať jej dostupnosť naprieč celým Slovenskom, edukovať ľudí o tom, ako sa majú starať o svoje zdravie a prinášať služby, ktoré im to uľahčia, šíriť osvetu o dôležitosti prevencie a zvyšovať tak účasť na preventívnych prehliadkach, ktoré môžu zachrániť tisíce životov ročne.“
V súkromnej zdravotnej poisťovni Dôvera ocenili prácu ministerských analytikov.
„Kvitujeme, že analýza sa zameriava na rómsku populáciu, pretože evidujeme špecifiká spojené s náborom medzi týmito poistencami. Mimochodom, podiel rómskej populácie v poistnom kmeni Dôvery dlhodobo zodpovedá podielu poisťovne na poistnom trhu. Celkove ide o cca 7–8 percent z celého kmeňa. Tým sa vylučuje podozrenie, že by sme sa pri nábore nových poistencov a poisteniek zameriavali práve na túto skupinu obyvateľov,“ vyhlásil Matej Štepiansky, PR špecialista Dôvery.
Podstatná časť zistení analytikov podľa neho smeruje k tzv. nekalému prepoisťovaniu, teda k zmene zdravotnej poisťovne, ktorá sa udeje bez vedomia alebo bez súhlasu poistenca alebo poistenky. „Stotožňujeme sa s autormi analýzy, keď poukazujú, že najčastejšie sa tak deje v rómskych osadách. Súhlasíme s názorom, aby zdravotné poisťovne striktne dbali na korektný postup a vylúčili akékoľvek nekalé praktiky,“ ozrejmil.
„V Dôvere s tým máme skúsenosť, v rámci vlaňajšej kampane sme zaznamenali stovky prípadov, keď naši poistenci boli bez svojho vedomia a súhlasu prepoistení najmä do štátnej zdravotnej poisťovne. Tieto prípady sme zdokumentovali, postúpili vo forme podnetu na ÚDZS a podali trestné oznámenie. Snažíme sa o poctivú kampaň a nábor nových poistencov a poisteniek. V prípade prihlášok prijatých v rómskych osadách telefonicky overujeme u každého poistenca/poistenky či prihlášku skutočne podpísali. Tým eliminujeme prípadné zneužitie osobných údajov,“ spresnil.
„Podotýkame, že naši zamestnanci nemajú motiváciu robiť nábor v rómskej komunite, keďže za prihlášku prijatú v rómskej osade nedostávajú odmenu. Pre rozptýlenie akýchkoľvek pochybností sme pripravení médiám predložiť vzor dohody o vykonaní práce, respektíve jej dodatok, kde m.i. explicitne uvádzame, že za prihlášku z rómskych osád dostane náš zamestnanec odmenu 0,–EUR,“ uzavrel.