Referendová otázka k okamžitej demisii vlády je protiústavná, rozhodol súd

Navrhovaná referendová otázka o bezodkladnej demisii vlády nie je v súlade s Ústavou SR. Po neverejnom zasadnutí pléna Ústavného súdu o tom informoval predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan.

, , 26.10.2022 07:00, aktualizované: 16:07
fiačan, Kaššák Foto: ,
Zľava predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan a sudca spravodajca Rastislav Kaššák počas brífingu o rozhodnutí k referendovej otázke v Košiciach 26. októbra 2022.
debata (421)

VIDEO: Prezidentka poslala referendovú otázku na Ústavný súd

Z rozhodnutia tak vyplýva, že prezidentka Zuzana Čaputová môže referendum vyhlásiť, ale len s jednou otázkou. Konať by sa malo ešte túto zimu. Hovorca hlavy štátu Martin Strižinec v reakcii na rozhodnutie ÚS uviedol, že prezidentka „termín vyhlásenia referenda oznámi hneď ako to bude možné, teda po zverejnení rozhodnutia súdu v zbierke zákonov."

Práve prezidentka sa pre pochybnosti o ústavnosti predmetu referenda v prípade prvej otázky obrátila na ÚS. Od rozhodnutia súdu záviselo, či referendum, ktoré prezidentka vypíše, bude mať jednu, alebo dve otázky. Spornou bola otázka, či ľudia súhlasia s tým, že vláda SR má bezodkladne podať demisiu. „V tejto časti tak prezidentka nemôže vypísať referendum," uviedol Fiačan.

V rozpore s princípom deľby moci

„Ústavný súd uzavrel, že predmet referenda je v rozpore s princípom generality práva, s princípom deľby moci, a teda je v rozpore s ústavou," povedal Fiačan. ÚS týmto rozhodnutím nadviazal na svoj minuloročný nález týkajúci sa obdobnej referendovej otázky o skrátení volebného obdobia parlamentu.

Sudca spravodajca Rastislav Kaššák poukázal na to, že v demokratickom a právnom štáte referendum nemôže zahŕňať hocijakú otázku. „Referendum podľa ústavy totiž predstavuje výkon zákonodarnej moci, ktorá je však ústavou obmedzená," povedal. Predmet referenda v tomto prípade smeruje k prelomeniu všeobecných pravidiel obsiahnutých v ústave. „Ústavnému súdu nezostalo nič iné, než konštatovať, že v referende nemožno jednorazovo skrátiť ani funkčné obdobie vlády, k čomu by jej zaviazanie podať demisiu viedlo,“ konštatoval.

Hlas na rozhodnutie ÚS reagoval, že pre slovenskú demokraciu je hrozným zistením, že ľudia nemajú možnosť ukončiť vládu Igora Matoviča a Eduarda Hegera (obaja OĽaNO). Ústavný súd podľa strany ľuďom oznámil, že veci verejné môžu ovplyvniť vo volebnej miestnosti len raz za štyri roky a hlasovaním poskytujú vláde, akokoľvek mizernej, bianko šek. Strana je toho názoru, že absencia ústavných možností, ako sa zbaviť vlády zvýši frustráciu a hnev slovenských občanov, a tiež napätie v spoločnosti.

Sulík: Fico preukázal svoje ‚právnické kvality‘

K rozhodnutiu sa vyjadrila i strana Sloboda a solidarita. Rozhodnutie berie na vedomie. „Nie je to prvýkrát, čo Robert Fico preukázal svoje ‚právnické kvality‘,“ dodal predseda strany Richard Sulík.

O vyhlásenie referenda požiadalo prezidentku podľa prepočtov platnosti podpisov presne 381 960 občanov. Petičné hárky s 406 039 podpismi odovzdali do prezidentského paláca predstavitelia Smeru na konci augusta, len týždeň pred odchodom strany SaS z koalície a vznikom menšinovej vlády. So zberom potrebných 350-tisíc podpisov začali predstavitelia opozície v polovici júna.

referendum smer fico Čítajte viac Opozícia odovzdala prezidentke 406-tisíc podpisov za vyhlásenie referenda. Chce predčasné voľby

Prezidentka ale už dávnejšie naznačila, že podobne koncipované referendum nemusí spĺňať všetky ústavné náležitosti. Napokon sa 13. septembra tieto jej varovania potvrdili. Oznámila, že sa obráti na Ústavný súd. „Referendum bude, referendum vypíšem. Druhú otázku považujem za súladnú s ústavou, je teda v poriadku,“ uviedla prezidentka.

Svojej pochybnosti o prvej referendovej otázke vysvetlila vlaňajším rozhodnutím Ústavného súdu. Ten vtedy rozhodol, že referendom ani iným spôsobom nie je možné ukončiť funkčné obdobie orgánu verejnej moci, teda aj parlamentu alebo vlády.

parlamentné voľby 2016, voľby, volebná urna, Čítajte viac Politológ Lenč: Referendum? To je len príprava na riadne voľby

„Takéto rozhodnutia nie sú jednoduché a je mi jasné, že vzhľadom na nespokojnosť s touto vládou mi to na obľúbenosti zrejme nepridá. Ale nad snahou zapáčiť sa ľuďom musí byť pri verejnej službe dôležitý rešpekt k Ústave,“ zdôvodnila vtedy Čaputová.

Pri svojom rozhodnutí sa odvolávala aj na interpretácie viacerých ústavných právnikov. „Ústavný súd v júli 2021 konštatoval, že referendová otázka musí smerovať k vytvoreniu všeobecného pravidla. O vytvorenie všeobecného pravidla nepôjde, ak sa otázka týka konkrétneho prípadu a použije sa len jednorazovo, bez možnosti ďalšieho použitia na iný prípad. K tomu možno doplniť, že ak naša Ústava priamo hovorí o možnosti parlamentu zmeniť alebo zrušiť výsledok referenda svojim ústavným zákonom po uplynutí troch rokov od jeho účinnosti, potom referendová otázka na jedno použitie nedáva ústavnoprávny zmysel,“ zdôraznil ústavný právnik z Právnickej fakulty Univerzity Komenského Vincent Bujňák pre Pravdu.

VIDEO: Opozícia odovzdala prezidentke 406 000 podpisov za vyhlásenie referenda

O predčasné voľby sa opozícia pokúšala už aj vlani na jar. Po vyzbieraní takmer 600-tisíc podpisov za jeho vyhlásenie hlava štátu nebola stotožnená s formuláciou. Prezidentka sa obrátila na Ústavný súd so žiadosťou o preskúmanie otázky.

Otázka navrhovaného referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady však bola Ústavným súdom vyhodnotená ako odporujúca ústave, informoval 7. júla 2021 predseda Ústavného súdu Ivan Fiačan. Predmet referenda by vraj obchádzal ústavou zakotvené pravidlá týkajúce sa tvorby a fungovania Národnej rady.

Problémom tiež bolo, že predmet referenda bol len jednorazový a nemal nadčasový význam. Referendum mala prezidentka podľa Fica vyhlásiť na 29. októbra, kedy sa konajú spojené komunálne a župné voľby. Čaputová ale vysvetlila, že hárky do prezidentského paláca poslal petičný výbor neskoro. „Aj keby nám kontrola a počítanie hlasov trvali jeden deň, nebolo by možné referendum vyhlásiť na deň volieb,“ zdôraznila.

Robert Fico / Milan Uhrík / Čítajte viac Fico s Uhríkom vyzývajú v spoločnom videu k referendu

Referendum podľa zákona vyhlasuje hlava štátu do 30 dní od odovzdania podpisov a konať by sa malo najneskôr 90 od jeho vyhlásenia. Na platnosť referenda sa vyžaduje účasť aspoň 50 percent oprávnených voličov. Doteraz sa na Slovensku uskutočnilo až osem referend.

Platné bolo len jedno – o vstupe Slovenska do Európskej únie z roku 2003. Účasť vtedy dosiahla 52,15 percenta. Všetky ostatné referendá boli neplatné práve nezáujem voličov. Dvakrát – v rokoch 2000 a 2004 sa hlasovalo aj o predčasných voľbách. V prvom prípade s účasťou 20 a v druhom 35 percent ľudí.

© Autorské práva vyhradené

421 debata chyba
Viac na túto tému: #referendum #Ústavný súd SR #Zuzana Čaputová #referendum o predčasných voľbách #Vincent Bujňák
Čítajte Pravdu bez reklamy

Svižnejší web a články bez rušenia. Žiadne reklamy iba za 1,50 € mesačne.

Pravda bez reklamy