Miesto toho chce navýšiť počty prijatých slovenských študentov a ubrať z tých zahraničných. Odbornú diskusiu so zapojenými stranami kabinet pripúšťa, na rad prichádza však až teraz, teda niekoľko dní po predstavení novinky verejnosti. Obdobný projekt navyšovania pomeru študentov spustil pred štyrmi rokmi aj český bývalý premiér Andrej Babiš. V Čechách priznávajú, že výsledky projektu zatiaľ nevidno. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) v utorok požiadal ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) o uvoľnenie peňazí na zvýšenie počtu slovenských študentov medicíny o sto miest.
Pri zvýšení počtu slovenských študentov automaticky neznížime počet zahraničných medikov. Každý rozumný ekonóm bude voliť rôzne zdroje financovania a nie jednozdrojové financovanie.dekan Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach profesor Daniel Pella
Financmajster mal však lepší nápad. Vzal iniciatívu do vlastných rúk a statusom na sociálnej sieti oznámil, že síce sa počet študentov lekárskych fakúlt zvyšovať bude, no najmä počet tých slovenských. Zatiaľ by ich malo byť o päťsto viac.
Čítajte viac "Slovenští lékaři v ČR vítaní". Začal sa lov na zdravotníkov vo výpovedi
„Nejedná sa o navýšenie kapacít lekárskych fakúlt, ale o zmenu štruktúry študentov. Bude menej zahraničných a viac slovenských,“ vysvetľoval minister Lengvarský Matovičove ciele. „Nebudeme mať o päťsto študentov viac. Zmení sa len ich pomer,“ zopakoval. Myšlienkou za nápadom je fakt, že z vyštudovaných lekárov do zahraničia odchádza každý rok v priemere 17 percent. Teda čím viac Slovákov na Slovensku vyštuduje, tým viac Slovákov na Slovensku zostane.
Na Slovensku síce chýbajú tisícky všeobecných lekárov, no napríklad v nemocniciach chýbajú pracovné ponuky. Slovenská asociácia študentov upozorňuje, že pre mnohých absolventov lekárskych fakúlt sú nemocnice z dôvodu drastického poddimenzovania zdravotníctva už teraz nedostupné. Chýba totiž vybavenie ako i lekárske a sesterské tímy na otvorenie potrebných programov. Pri ambulanciách sa zase musí mladý absolvent zaviazať, že pôjde na najbližšie roky pracovať do neatraktívneho regiónu a ordináciu si bude musieť rozbehnúť od nuly.
Fakulty sa nechcú vzdať cudzincov
„Ministrovi som dal za ministerstvo financií ponuku, s ktorou môže osloviť všetky lekárske fakulty – Slovensko má eminentný záujem zvýšiť počet medikov približne zo sedemsto na 1,2-tisíc v ročníku už od nasledovného školského roka,“ skonštatoval líder hnutia OĽaNO Matovič. Matovičov krok je síce správny, no nemal byť prvý.
Aj keď na Slovensku dlhodobo v nemocniciach a ambulanciách chýba viac ako 3,5-tisíc lekárov, absolventi sa reálne nemajú kde zamestnať, pretože chýba technicko-materiálne vybavenie. A na fakultách je zasa nedostatok vyučujúcich lekárov, ktorí by sa študentom naplno venovali. Tým vybavenie chýba tiež. „Zdôrazňujem, že nestačí iba produkovať nových absolventov medicíny, ale je nutné ich aj zastabilizovať, aby mladí lekári neodchádzali po ukončení štúdia pracovať do zahraničia,“ podotkol pre denník Pravda dekan Lekárskej fakulty UPJŠ v Košiciach profesor Daniel Pella.
„Ak chceme byť konkurencieschopní, potrebujeme tiež vytvoriť také platové podmienky, aby sme boli atraktívni pre kvalitných učiteľov, vrátane zahraničných,“ priznal Pella. Dôležitá je podľa neho aj investícia do rozšírenia Centra simulátorovej a virtuálnej reality. „Je zrejmé, že zvýšenie počtu slovenských študentov si nutne vyžiada aj nemalé investície a musí byť kryté zdrojmi navyše,“ dodal. Zdôraznil, že investícia do zahraničných študentov je pre slovenské lekárske fakulty výhodná a nechcú sa spoliehať na to, že slovenských študentov štúdium omrzí.
„Pri zvýšení počtu slovenských študentov automaticky neznížime počet zahraničných medikov. Každý rozumný ekonóm bude voliť rôzne zdroje financovania a nie jednozdrojové financovanie,“ ozrejmil profesor Pella. Dodal, že ak by fakulty nemali zahraničných študentov a učiteľov, boli by na chvoste rebríčka európskych univerzít.
Nikdy nestačí len raz
Na jeden rok ho zaviedol aj bývalý premiér Peter Pellegrini (nezarad. Hlas). Univerzity sa následne sťažovali, že peniaze na navýšenie počtu medikov boli štátom vyčlenené len na jeden rok. Podľa dekanky Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine profesorky Andrey Čalkovskej boli fakulty v minulosti opakovane v situácii, keď bola „spoločenská požiadavka“ na navýšenie počtu študentov. „Ale financovanie počas celej dĺžky štúdia ostalo v rovine sľubov,“ podotkla.
Aj samotný minister Matovič priznáva, že tento projekt na to, aby bol úspešný, musí byť dlhodobý a mladí absolventi lekárskych škôl slovenské zdravotníctvo zo dňa na deň nespasia. Otázna je aj ich pripravenosť po doštudovaní. Vlani prebehol v Česku prieskum, o ktorý sa postarala organizácia „Mladí lekáři“. Z neho vyplýva, že iba dve percentá študentov v šiestom, teda v záverečnom ročníku sa cítia byť pripravené na klinickú prax. Iba 19 percent uviedlo, že sú „skôr pripravení“. Ostatných 79 percent sa necíti byť na lekársku prax pripravených.
„Keď navýšime počet medikov a zmenšíme personálny stres v nemocniciach, ostane ich tu viac,“ mienil Matovič. Následne dodal, že sa na návrh spýta dekanov. Lekárske fakulty sa netaja tým, že na zahraničných študentoch si zarábajú na chod. Dlhodobo sú podfinancované. Rektorská konferencia aktuálne deklaruje úplné ukončenie výučby počnúc 17. novembrom 2022. Dôvodom vyprázdnenia ául je energetická kríza.
Univerzity nevedia, čo študent stojí
Dnes na slovenských lekárskych fakultách v rámci jedného ročníka študuje v priemere 700 slovenských a 430 zahraničných študentov. Študijný program v anglickom jazyku využíva podľa ministerstva zdravotníctva zhruba polovica z nich. Pri týchto študentoch je predpoklad, že nezostanú pracovať na Slovensku.
Zahraniční študenti tvoria pomerne vysoký podiel poslucháčov, pretože prinášajú podfinancovaným univerzitám viac peňazí. V skratke, oproti slovenským študentom sú tí zahraniční výhodnejší. No podľa informácií denníka Pravda vysoké školy a univerzity zatiaľ presne nevedia, koľko ich jeden zahraničný študent ročne vlastne stojí.
Minister financií Matovič priblížil, že lekárske fakulty dostávajú od zahraničného študenta o štyritisíc eur ročne viac, ako dostanú za slovenského študenta. Túto sumu im chce štát dorovnať. „Vidíme, že majú dokopy 2590 zahraničných študentov. My im hovoríme, prijmite postupne miesto týchto študentov slovenských, ktorí nám tu s veľkou pravdepodobnosťou ostanú, a my vám zaplatíme za jedného to isté, čo dnes beriete od zahraničných,“ hovorí Matovič. Prvý rok by si to vyžiadalo päť miliónov eur. Ministerstvo zdravotníctva sa v prípade, že návrh prejde parlamentom, chystá podpísať memorandum, aby boli na projekt peniaze vyhradené aj v nasledujúcich rokoch.
České ministerstvo školstva po štyroch rokoch obdobného projektu stabilizácie lekárskeho personálu priznáva, že konečný prínos pre zdravotný systém bude závisieť od následných podmienok pri prechode absolventov do praxe a zotrvaní v nej. Ak sa teda nezlepšia podmienky v slovenskom zdravotníctve, vyštudovaní lekári budú odchádzať aj naďalej.
Podľa Slovenskej asociácie študentov medicíny by sa absolventi neobzerali po pracovných pozíciách v inom odvetí či v zahraničí, ak by mali kde pracovať.
„Aj napriek vysokému počtu študentov, ktorí chcú na Slovensku ostať, je pre nich nemožné nájsť si pracovné miesta. Každoročne na lekárskych fakultách úspešne ukončí doktorské štúdium viac než 700 absolventov, z nich v prieskume Barometer medzi slovenskými medikmi 2021 až 78 percent študentov počas svojich záverečných rokov vysokoškolského štúdia udávalo záujem zostať pracovať na Slovensku,“ upozornila Laura Banovčanová, prezidentka Slovenskej asociácie študentov medicíny.
Zdôraznila, že návrh nereflektuje potreby študijných skupín. „Žiadame o úpravu aktuálneho, podľa nášho názoru nedostatočne zváženého návrhu na zvýšenie počtu študentov, ktorí v už teraz preťaženom systéme naďalej nebudú mať priestor na zamestnanie sa či podmienky na kvalitné vykonávanie svojej profesie,“ spresnila.
Nápadu chýba systém
Slovenská asociácia študentov vidí problémy v edukácii medikov v obrovskom investičnom deficite a fundamentálne nesprávne nastavenej metodike financovania verejného zdravotníctva, ktoré je aj napriek enormnému personálnemu poddimenzovaniu stratové.
„Nemocnice sú pre mnohých absolventov lekárskych fakúlt z dôvodu drastického poddimenzovania zdravotníctva už teraz nedostupné,“ spresnila Laura Banovčanová, prezidentka Slovenskej asociácie študentov medicíny.
Dekanka Jesseniovej lekárskej fakulty v Martine profesorka Andrea Čalkovská upozornila, že nedostatok zdravotníkov na Slovensku sa nedá vyriešiť iba navýšením počtu študentov lekárskych fakúlt. „K tomu, aby absolventi po skončení štúdia ostali pracovať na Slovensku, je zo strany štátu potrebné pristúpiť systémovo a komplexne,“ podotkla.