Ficovo referendum vládu nepovalí: Nasledovalo by ďalšie alebo rozhodnú poslanci

Vyhlásenie referenda bolo isté, otázny bol len počet otázok. Prezidentka po rozhodnutí Ústavného súdu SR (ÚS SR) vyhlásila, že referendum s jednou otázkou vypíše hneď, ako to bude možné, teda po zverejnení rozhodnutia súdu v Zbierke zákonov. Koalíciu ani stranu SaS rozhodnutie ÚS SR neprekvapilo. Vzhľadom na predchádzajúce rozhodnutie týkajúce sa obdobnej otázky to očakávali.

V referende sa budú občania rozhodovať o tom, či súhlasia, že volebné obdobie existujúceho parlamentu je možné ukončiť referendom alebo uznesením NR SR, a to zmenou ústavy. Ak by bolo referendum platné, v praxi to znamená, že by sa muselo uskutočniť ešte jedno ľudové hlasovanie už konkrétne o predčasnom ukončení mandátu súčasného parlamentu. Druhou možnosťou by bolo samorozpustenie NR SR, na čo by referendum nebolo potrebné.

Neschopnosť i naháňanie bodov

Koaliční poslanci hovoria o neschopnosti šéfa Smeru, o hre na získanie politických bodov, o tom, že mu nezáleží na názore občanov a keby chcel, otázku naformuluje tak, aby bola v súlade s ústavou. Podpredseda parlamentu a šéf hnutia Sme rodina Peter Pčolinský na tom však nevidí nič nezvyčajné a berie to ako štandardnú prácu opozície.

Čítajte viac Čo s (ne)zmareným referendom?

Pre Fica je podstatné, že referendum bude a rozhodnutie o jednej z otázok ho nevyrušuje. „Bola to motivačná otázka, ktorá mala predovšetkým motivovať ľudí k ešte väčšej účasti,“ povedal a opäť obvinil prezidentku Zuzanu Čaputovú z toho, že počúva pokyny zo Západu a marí referendum. Na Ústavný súd podľa Fica dala druhú otázku na posúdenie preto, aby sa referendum nemohlo konať v deň spojených volieb 29. októbra.

Čaputová to ešte v septembri označila za klamstvo a šéfovi Smeru odkázala, že rešpekt k ústave musí byť nad snahou zapáčiť sa ľuďom. Ak by hárky priniesli do Prezidentského paláca skôr ako 24. augusta, referendum mohlo byť aj počas spojených volieb. „Ak napokon budem môcť vypísať referendum iba s otázkou č. 2, bude to výsledkom neschopnosti toho, kto otázku č. 1 zle naformuloval,“ vravela v septembri prezidentka. Podpisy zbieral najmä Smer, Hlas sa tentoraz aktívne nezapojil. Smeru však pri zbere pomáhala aj Republika a SNS Andreja Danka.

Referendum bude najskôr koncom roka

Ústavný právnik z Univerzity Komenského Marek Domin pre Pravdu vysvetlil, čo bude nasledovať. Rozhodnutie Ústavného súdu v tomto prípade znamená, že prezidentke pokračuje 30-dňová lehota na vyhlásenie termínu referenda, ktorá sa prerušila v okamihu, ako sa obrátila na Ústavný súd. „Referendum by sa následne malo konať do 90 dní od jeho vyhlásenia. Keďže vyhlásenie možno očakávať v najbližších dňoch, samotné referendum by sa mohlo stihnúť ešte do konca roka alebo začiatkom roka 2023,“ vysvetlil.

Ak by bolo referendum úspešné, teda platné a väčšina by odpovedala na otázku „áno“, dôsledkom bude zmena ústavy. „Ústava po novom umožní dosiahnuť skrátenie volebného obdobia, a tým aj predčasné parlamentné voľby buď hlasovaním Národnej rady, alebo referendom. To bude jediný priamy dôsledok úspešného referenda,“ vysvetlil Domin.

Národná rada sa teda môže, no nemusí uzniesť na tom, že si skráti volebné obdobie. Rovnako sa môže konať aj ďalšie referendum, tentoraz už o samotnom skrátení volebného obdobia parlamentu. „Prezidentka ho však (ako akékoľvek referendum) nemôže vyhlásiť sama. Bude sa musieť opäť vyzbierať aspoň 350 000 podpisov občanov, ktorí prezidentku o vyhlásenie referenda požiadajú,“ skonštatoval ústavný právnik. Ficovo referendum tak nevyrieši túžbu opozície po predčasných voľbách, k tomu je potrebných ešte niekoľko krokov. Faktom však je, referendová otázka, ktorú prezidenta vyhlási, je nastavená tak, že dokonca nebude treba kvalifikovanú väčšinu 90 hlasov, ale len nadpolovičnú väčšinu, t. j. 76 hlasov.

Fico zakopol druhýkrát

Napriek tomu, že teraz sa iniciatíva Smeru podarila, Fico čiastočne zakopol po druhý raz. Prvýkrát zbieral podpisy na referendum s jednou otázkou minulý rok v júli. Ústavný súd však vtedy rozhodol, že toto referendum sa konať nemôže. Smer s ďalšími opozičnými stranymi vtedy vyzbieral viac ako 600-tisíc podpisov. Podľa predsedu Ústavného súdu Ivana Fiačana to bolo vtedy zložité rozhodovanie, keďže sa museli vyrovnať s nie celkom komplexnou úpravou referenda. „Referendum môže ústavu aj meniť, nemôže ju však poprieť, respektíve porušiť charakter Slovenskej republiky ako demokratického a právneho štátu,“ odôvodnil predseda ÚS. Fico sa chcel obrátiť na medzinárodné inštitúcie a Peter Pellegrini označil 7. júl za čierny deň demokracie.

Snahy o predčasné voľby neutíchajú

Aktuálne sú v parlamente ešte dva návrhy na novelu Ústavy SR, ktoré by mali viesť k predčasným voľbám. Oba návrhy poslanci presunuli na ďalšiu schôdzu. Najbližšia schôdza by sa mala začať 29. novembra.

V druhom čítaní je v parlamente návrh Miloša Svrčeka (Sme rodina) a nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu. Sme rodina navrhuje, aby bola súčasťou ústavy možnosť skrátiť volebné obdobie NR SR ústavným zákonom alebo referendom. Tarabov návrh sa týkal rozšírenia dôvodov zániku mandátu poslanca o prípad, ak sa v platnom celoštátnom referende rozhodne o skrátení volebného obdobia parlamentu.

Čítajte viac Referendová otázka k okamžitej demisii vlády je protiústavná, rozhodol súd

Ak by teda niektorý z týchto návrhov parlament schválil, opäť by sa tým len vytvorili podmienky pre konanie referenda o skrátení volebného obdobia Národnej rady SR, skonštatoval Domin. Čo by opäť znamenalo vyzbieranie aspoň 350-tisíc podpisov od občanov.

Nemá zmysel stiahnuť návrhy, má zmysel ich upraviť

SaS vlastný návrh ohľadom predčasných volieb podávať nebude. Ich iniciatívou je len pozmeňovací návrh Márie Kolíkovej, ktorý podali k návrhu Sme rodina. Liberáli doplnili, aby sa mohol parlament prijatím uznesenia, na ktoré by bolo potrebných 90 hlasov, tzv. samorozpustiť. Ak by bol parlament rozpustený, voľby by sa konali do 90 dní a dovtedy by úradoval súčasný parlament.

Šéf hnutia Sme rodina Boris Kollár pred časom hovoril, že OĽaNO plánuje návrh vetovať. „Zatiaľ sa to nestalo a v parlamente tento návrh stále je,“ povedal pre Pravdu Marián Viskupič. Zdá sa, že v koalícii sa ešte nedohodli, keďže OĽaNO odmieta predčasné voľby, Sme rodina s nimi naopak problém nemá a zrejme hľadá riešenie.

Ak by parlament schválil jeden z poslaneckých návrhov na zmenu ústavy, plánované referendum by bolo zbytočné. „Keď pani prezidentka vyhlási referendum, slovenský právny poriadok nepozná spôsob, ako ho stopnúť. Takže môže sa stať, že pokiaľ by bola prijatá nejaká verzia ústavného zákona v parlamente, ktorá bude upravovať možnosť skrátenia volebného obdobia existujúceho parlamentu, referendum by bolo zbytočné. Riešilo by už vyriešený problém,“ zhodnotil šéf finačného výboru.

Podľa Viskupiča nemá význam sťahovať zákon riešiaci skrátenie volebného obdobia. „Má význam rokovať, v druhom čítaní návrh zákona zmysluplne upraviť a schváliť. Väčšina európskych krajín má vo svojom právnom poriadku možnosť, ako sa dá ústavne čisto skrátiť funkčné volebné obdobie existujúceho parlamentu. My túto možnosť nemáme, čo namietal aj Ústavný súd. Návrh Sme rodina, ktorý predložil poslanec Svrček, dáva možnosť tento nedostatok vyriešiť,“ uviedol s tým, že Slovensko takýto zákon potrebuje.

Čítajte viac Ministri a premiér kritizujú poslancov: Ak si to chcú rozdať, nech sa páči, keď sa skončí zima

„Takúto zmenu ústavy treba prijať, lebo referendum samotné tento problém automaticky nevyrieši. Hypoteticky, ak by aj bolo referendum platné, samotné skrátenie volebného obdobia musí odhlasovať Národná rada,“ uviedol. Podľa Viskupiča má skôr význam prijať zákon predtým, než bude referendum vyhlásené. „Aby sa nestalo to, že bude vyhlásené referendum, ktoré by bolo už o prakticky rozhodnutej veci. Bolo by to neefektívne vynaloženie verejných zdrojov, ale aj času a energie úradníkov, členov komisií či samotných občanov. Jednoducho povedané, bolo by to zbytočné,“ dodal.

Volič by mal dostať šancu na reparát, ale v riadnom termíne

Politológ Radoslav Štefančík nepredpokladá, že referendum bude mať úspech a jedným z dôvodov je aj to, že niektoré strany zrejme neodporučia svojim voličom zúčastniť sa referenda. „Pri tomto referende sa nepredpokladá všeobecný konsenzus, čo bude hlavnou prekážkou pre dostatočnú účasť občanov na schválenie alebo odmietnutie navrhovanej otázky,“ povedal pre denník Pravda.

Ani politológ Prešovskej univerzity Michal Cirner si na základe dlhoročných skúseností s celonárodnými referendami nemyslí, že bude platné. „Doteraz bolo úspešné iba jedno referendum, aj to sa spojila celá politická scéna, aj takí nepriatelia ako Dzurinda a Mečiar. Napriek tomu bola účasť len trochu vyššia ako predpísaný limit 50 percent zo všetkých oprávnených voličov,“ zhodnotil.

Čítajte viac Fico nič nepochopil. Platíme za to všetci

Čo sa týka poslaneckých návrhov a súčasného referenda, Štefančík si myslí, že ak by sa dostali do konfliktu, Čaputová by zrejme vyriešila situáciu jedným referendom. V každom prípade je podľa politológa nadbytočné. Mali by vôbec voliči rozhodovať o takejto veci prostredníctvom referenda? „Nie, nemali. Som striktne proti. Parafrázujem Roberta Fica, že skracovanie volebného obdobia je popretím výsledkov demokratických volieb. V tomto mal Robert Fico pravdu a mali by sme sa touto jeho pôvodnou radou aj riadiť,“ uviedol Štefančík s tým, že volič by mal dostať šancu na reparát, ale v rámci riadneho termínu volieb.

„Verme, že zákonodarcovia budú rozumní a schvália taký návrh, ktorý by umožňoval skrátenie volebného obdobia parlamentom a nie referendom, to by bol stav, na základe ktorého sa aj v minulosti konali predčasné voľby,“ dodal na adresu poslaneckých návrhov Cirner.