Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) kritizuje postoj českej vlády, za túto situáciu však môže podľa analytika z portálu EurActiv Radovana Geista aj Slovensko. Odmietalo akékoľvek snahy o spoločné riešenie a výsledkom je, že sme dnes na riešenie nášho vlastného migračného problému sami, upozornil.
Na Slovensku od konca septembra do pondelka zachytili 2 675 nelegálnych migrantov a 45 prevádzačov. Jednostranné rozhodnutie Českej republiky o zatvorení hraníc spôsobilo, že utečenci z vojnou postihnutej Sýrie sa po prejdení tzv. balkánskej trasy začínajú hromadiť na slovensko-moravských hraniciach v obci Kúty.
„Problém je priamym dôsledkom toho, že Európska únia nemá spoločné a efektívne mechanizmy na zvládnutie migrácie. Členské krajiny únie zároveň od roku 2015 nijako nepokročili v harmonizácii azylových procedúr. Preto keď počty migrantov narastú, nasleduje dominový efekt zatvárania hraníc po migračnej trase. Stalo sa to v roku 2015, opäť sa to opakuje dnes. V každom prípade, Slovensko by sa malo o týchto ľudí postarať, a nie nechať ich prežívať v šedej zóne dovtedy, pokiaľ sa im nepodarí posunúť ďalej na západ,“ zdôraznil analytik Geist.
Ministerstvo vnútra im už niekoľko dní márne ponúka možnosť núdzového ubytovania v obci Rohovce (okr. Dunajská Streda), Opatovská Nová Ves (okr. Veľký Krtíš) či na oddelení cudzineckej polície na Regrútskej ulici v Bratislave, aj s bezplatnou dopravou. Túto pomoc ministerstvo propaguje aj informačnými plagátmi písanými v arabčine aj v angličtine.
„Nechceli ju prijať z toho dôvodu, že ich cieľom je dostať sa v prvom rade do iných krajín Európy, napríklad do Nemecka. Ľudovo povedané, boja sa vzdialiť od hranice,“ vysvetlila hovorkyňa ministerstva vnútra Zuzana Eliášová. V Nemecku, ale aj v Holandsku či vo Švédsku majú zväčša priateľov a príbuzných.
Chcú Nemecko, nie stany
Pred nadchádzajúcou zimou sa preto rozhodol rezort vnútra zabezpečiť aspoň základnú pomoc priamo v Kútoch. „Vnímame, že sa už dlhšiu dobu zdržiavajú pri železničnej stanici v Kútoch. Rozhodli sme sa preto pristúpiť k vybudovaniu stanového mestečka. Sú tam zabezpečené aj ohrievače, prenosné postele a spacie vaky,“ priblížila Eliášová. Bola im poskytnutá základná zdravotná starostlivosť a po komunikácii s miestnou farou aj strava.
Obyvatelia Kútov sa na utečencov nesťažujú. „Neboli žiadne problémy. Správajú sa slušne. Keď tu starší pán padol z vozíka, hneď mu štyria vyskočili pomôcť,“ priblížil zamestnanec železníc. Rovnako pobyt a správanie sýrskych utečencov hodnotili aj ďalší obyvatelia obce, ktorých sme oslovili.
Potvrdzuje to aj polícia. „Polícia v súčasnosti neeviduje žiadne protiprávne konanie, z ktorého by mali byť podozrivé, resp. ktorého by sa mali dopustiť niektoré z týchto osôb,“ povedala Eliášová.
Utečencov zo Sýrie a z Afganistanu polícia nesmie kvôli ľudským právam a európskej legislatíve zaisťovať proti ich vôli. Tých je prevažná väčšina a sú nevyhostiteľní, lebo v krajinách ich pôvodu je vojna. „O azyl u nás nežiadajú. Zaisťujeme ich len na krátky čas kvôli evidencii v systémoch cudzineckej polície a kvôli odobratiu biometrie. Ak už raz boli evidovaní a majú potvrdenie, môžu sa voľne pohybovať,“ vysvetľuje ministerstvo vnútra.
Česi sa zbavujú zodpovednosti
Rezort má ťažké srdce najmä na partnerov z Českej republiky. Tí sa v snahe vyhovieť Nemecku rozhodli problém s rastúcou migráciou odsunúť mimo vlastného územia. Sami sa takto zbavujú zodpovednosti a problémov s pomocou utečencom a zároveň udržiavajú bezproblémovú priechodnosť česko-nemeckých hraníc. Naopak, na hranici medzi Slovenskom a Českom sa tvoria niekoľkokilometrové kolóny kamiónov.
„Ministerstvo vnútra nepovažuje za korektný spôsob, akým sa k nelegálnej migrácii postavila Česká republika. Slovenský rezort vnútra už niekoľkokrát poslal českej strane notifikáciu, aby dodržiavala pravidlá. Uzavretie vnútorných hraníc Schengenu má byť až poslednou možnosťou,“ upozornila Eliášová.
Kým napríklad na slovensko-českej hranici zachytí polícia stovky migrantov denne, na maďarsko-srbskej ide o tisícky. Riešenie preto podľa rezortu vnútra treba hľadať spoločne, a najmä na vonkajšej hranici schengenského priestoru.
„V praxi by reálne pomohlo, keby kolegovia z Česka ukončili kontroly na hraniciach s našou krajinou a presunuli svoje sily na maďarské územie. Na plnenie úloh na vonkajšej hranici Maďarska so Srbskom sme pred pár dňami vyslali 40 policajtov, plánujeme vyslať aj ďalších do 30 policajtov do oblasti západného Balkánu v rámci agentúry Frontex,“ zdôraznila hovorkyňa.
Polícii pomôže aj armáda. Vláda schválila mandát vyčlenenia do 100 tzv. tabuľkových miest profesionálnych vojakov na asistenčné úlohy Policajného zboru. Keďže sa vojaci budú striedať po 12 hodinách, v praxi tak bude nasadených okolo 200 príslušníkov ozbrojených síl.
Slovensko dostalo vlastnú medicínu
Minister vnútra Roman Mikulec (OĽaNO) napriek všetkému čelí kritike za to, že aj Slovensko podľa vzoru Česka svoje hranice pre migrantov neuzavrelo. Analytik Geist však upozorňuje, že „zavretie hranice“ s Maďarskom nie je triviálnou vecou.
„V prvom rade je na také niečo nedostatočná infraštruktúra. Obmedzenie pohybu do niekoľkých miest by skomplikovalo život ľuďom, ktorí dnes dochádzajú cez hranice za prácou. Problémom môžu byť aj kapacity na stráženie celej hranice, aj mimo oficiálnych priechodov,“ povedal pre Pravdu Geist.
Podobne ako Mikulec aj on volá po európskom riešení. „Od roku 2015 sme sa zameriavali najmä na posilnenie ochrany vonkajších hraníc, dohody s krajinami, cez ktoré migranti na územie únie prichádzali, resp. repatriačné dohody. Inak povedané, sústredili sme sa na to, ako udržať migrantov mimo hraníc EÚ či Schengenu, nech už utekajú z akýchkoľvek dôvodov. Nijako sme však nepokročili v tom, čo s migrantmi, ktorí sa do EÚ dostanú a z rôznych dôvodov ich nevieme či nemôžeme vrátiť späť. Keďže južná hranica únie je morská, bude ich vždy značné, v krízových dobách veľmi veľké množstvo,“ pripomína analytik.
„Európska migračná politika nebude kompletná a účinná, ak nevytvoríme mechanizmus, ktorý spravodlivejšie prerozdelí zodpovednosť za migrantov, resp. žiadateľov o azyl. Slovensko od roku 2015 akékoľvek snahy o vytvorenie relokačného mechanizmu odmieta, dôsledkom tohto spolitizovaného a nekooperatívneho postoja je, že sme dnes na riešenie nášho vlastného migračného problému sami,“ upozornil Geist.
Ani v najbližšej budúcnosti podľa neho nie je dôvod na optimizmus. „Čo môžeme a mali by sme urobiť, je poskytovať účinnejšiu hospodársku, administratívnu a inú pomoc hraničným krajinám, ako je Grécko. No ani od nich nemôžeme čakať, že sa stanú pre zvyšok Európy utečeneckým táborom, nárazníkovou zónou. Nateraz v Európe nevidím reálnu politickú vôľu vytvoriť spoločnú, efektívnu migračnú politiku – ktorej súčasťou musí byť aj funkčný relokačný mechanizmus a harmonizácia azylových pravidiel a procedúr,“ uzavrel analytik.