„Na Slovensku je dobre. Tu nás ani nebijú,“ začal rozprávanie 26-ročný Ahmed z mesta Qamshli na severovýchode Sýrie na hranici s Tureckom. Pred dokončením strednej školy išiel do armády. Keď Daeš vystupňoval násilie a vládne jednotky začali prehrávať, rozhodol sa z krajiny ujsť.
VIDEO: Migranti v stanovom mestečku v Kútoch.
Rodina v Sýrii všetko predala a vyrazili. Doma však musel nechať mamu, ktorá by cestu nezvládla. Kým jeho bratovi sa podarilo dostať do Nemecka, jeho zadržali v Turecku. V záchytnom tábore tam strávil dlhých šesť rokov.
Na rozdiel od väčšiny ostatných však nie je úplne odlúčený od rodiny. Z Turecka ušiel pred siedmimi mesiacmi spolu so strýkom a s jeho synom, ktorý už ako 5-ročný prišiel o nohu a oko. Väčšina mladých chlapcov, ktorí uviazli v Kútoch, také šťastie nemala a nikoho z rodiny už roky nevidela.
„Najhoršie to bolo medzi Tureckom a Gréckom. Keď nás chytili, vyzliekli nás a vyhnali naspäť do Turecka,“ hovorí Ahmed. Prejsť sa mu podarilo až na tretíkrát. V Grécku potom strávil 35 dní v uzatvorenom tábore, ktorý nazývali väzením.
VIDEO: České drony sledujú migrantov na česko-slovenskej hranici.
Keď im vystavili papiere, pokračovali ďalej. Bulharsko, Severné Macedónsko, Srbsko, Maďarsko a Slovensko. Prechod každej krajiny a hraníc stojí zhruba 1 200 eur. „Peniaze pošleme na účet a vyplatia sa, až keď potvrdíme, že sme sa dostali do dohodnutého cieľa,“ vysvetľuje.
„V Bulharsku na nás posielali psov,“ hovorí a ukazuje na nohu, kde ho pes asi pred troma mesiacmi pohrýzol. „Česi na nás boli tiež zlí. Hranicu som skúšal prejsť už dvakrát. Vždy nás chytili, dali obuškom po zátylku a vyhnali nás po moste ponad rieku naspäť na Slovensko,“ sťažuje sa.
Slovensko si preto pochvaľuje. Je tu už viac ako týždeň. Prvé noci spolu s ďalšími strávil za Kútmi v lese pri hraniciach. V zime tam skupina čakala na noc, aby sa pokúsila o prechod. „Policajti sú tu na nás dobrí. Aj ľudia sú milí a pomáhajú nám,“ hovorí vďačne.
Napriek tomu na Slovensku ostať nemieni, rovnako ako všetci ostatní. Nemôže sa však ani vrátiť. „Do Sýrie sa vrátiť nemôžem. Ako vojaka by ma buď zavreli do väzenia, z ktorého by som sa už živý nedostal, alebo by ma poslali zomrieť v boji. Tak či tak návrat znamená smrť,“ poznamenáva pochmúrne.
„Chcem do Nemecka za bratom. Tam je práca a on mi pomôže. Tu nikoho nepoznám,“ vysvetlil. Ani po opakovanej skúsenosti s tvrdým prístupom českej polície ale nemá podľa vlastných slov na výber a prejsť peši cez hranicu sa pokúsi v najbližších dňoch opäť. „Ak sa mi podarí prejsť, za hranicami počkám na odvoz, ktorý by ma mal dostať až do Nemecka,“ hovorí o plánoch do najbližšej budúcnosti.
Školu kvôli vojne nedokončil a ani posledných sedem rokov sa k žiadnemu vzdelaniu nedostal. Čo bude robiť v Nemecku, keď tam konečne príde? „Hocičo. Nemôžem si vyberať, ale všetko je lepšie, ako umrieť v Sýrii alebo zostať ďalšie roky zavretý v Turecku,“ povedal smutne Ahmed. „Brat mi pomôže,“ dodal.
Čítajte viac V migračnej kríze zostalo Slovensko osamotené