Sýrčan Ahmed, ktorý uviazol v Kútoch: Bulhari na nás štvali psov, Česi nás bijú

Vojna v Sýrii už trvá viac ako desať rokov a z krajiny za ten čas vyhnala milióny ľudí. Medzi nimi aj 26-ročného Ahmeda, ktorý sa po siedmich rokoch na úteku ocitol na Slovensku. Pre Pravdu priblížil svoju cestu zo Sýrie, roky v zadržiavacom tureckom tábore a aj strastiplnú cestu Balkánom.

03.11.2022 05:20
Migrant / Migrácia / Ahmed / Foto: ,
26-ročný Ahmed (vľavo) v stanovom mestečku v Kútoch
debata (92)

„Na Slovensku je dobre. Tu nás ani nebijú,“ začal rozprávanie 26-ročný Ahmed z mesta Qamshli na severovýchode Sýrie na hranici s Tureckom. Pred dokončením strednej školy išiel do armády. Keď Daeš vystupňoval násilie a vládne jednotky začali prehrávať, rozhodol sa z krajiny ujsť.

VIDEO: Migranti v stanovom mestečku v Kútoch.

Video

Rodina v Sýrii všetko predala a vyrazili. Doma však musel nechať mamu, ktorá by cestu nezvládla. Kým jeho bratovi sa podarilo dostať do Nemecka, jeho zadržali v Turecku. V záchytnom tábore tam strávil dlhých šesť rokov.

Na rozdiel od väčšiny ostatných však nie je úplne odlúčený od rodiny. Z Turecka ušiel pred siedmimi mesiacmi spolu so strýkom a s jeho synom, ktorý už ako 5-ročný prišiel o nohu a oko. Väčšina mladých chlapcov, ktorí uviazli v Kútoch, také šťastie nemala a nikoho z rodiny už roky nevidela.

„Najhoršie to bolo medzi Tureckom a Gréckom. Keď nás chytili, vyzliekli nás a vyhnali naspäť do Turecka,“ hovorí Ahmed. Prejsť sa mu podarilo až na tretíkrát. V Grécku potom strávil 35 dní v uzatvorenom tábore, ktorý nazývali väzením.

VIDEO: České drony sledujú migrantov na česko-slovenskej hranici.

Video

Keď im vystavili papiere, pokračovali ďalej. Bulharsko, Severné Macedónsko, Srbsko, Maďarsko a Slovensko. Prechod každej krajiny a hraníc stojí zhruba 1 200 eur. „Peniaze pošleme na účet a vyplatia sa, až keď potvrdíme, že sme sa dostali do dohodnutého cieľa,“ vysvetľuje.

„V Bulharsku na nás posielali psov,“ hovorí a ukazuje na nohu, kde ho pes asi pred troma mesiacmi pohrýzol. „Česi na nás boli tiež zlí. Hranicu som skúšal prejsť už dvakrát. Vždy nás chytili, dali obuškom po zátylku a vyhnali nás po moste ponad rieku naspäť na Slovensko,“ sťažuje sa.

Slovensko si preto pochvaľuje. Je tu už viac ako týždeň. Prvé noci spolu s ďalšími strávil za Kútmi v lese pri hraniciach. V zime tam skupina čakala na noc, aby sa pokúsila o prechod. „Policajti sú tu na nás dobrí. Aj ľudia sú milí a pomáhajú nám,“ hovorí vďačne.

Migranti v stanovom mestečku v Kútoch
Železničná stanica v obci Kúty
+5Migranti v stanovom mestečku v Kútoch

Napriek tomu na Slovensku ostať nemieni, rovnako ako všetci ostatní. Nemôže sa však ani vrátiť. „Do Sýrie sa vrátiť nemôžem. Ako vojaka by ma buď zavreli do väzenia, z ktorého by som sa už živý nedostal, alebo by ma poslali zomrieť v boji. Tak či tak návrat znamená smrť,“ poznamenáva pochmúrne.

„Chcem do Nemecka za bratom. Tam je práca a on mi pomôže. Tu nikoho nepoznám,“ vysvetlil. Ani po opakovanej skúsenosti s tvrdým prístupom českej polície ale nemá podľa vlastných slov na výber a prejsť peši cez hranicu sa pokúsi v najbližších dňoch opäť. „Ak sa mi podarí prejsť, za hranicami počkám na odvoz, ktorý by ma mal dostať až do Nemecka,“ hovorí o plánoch do najbližšej budúcnosti.

Školu kvôli vojne nedokončil a ani posledných sedem rokov sa k žiadnemu vzdelaniu nedostal. Čo bude robiť v Nemecku, keď tam konečne príde? „Hocičo. Nemôžem si vyberať, ale všetko je lepšie, ako umrieť v Sýrii alebo zostať ďalšie roky zavretý v Turecku,“ povedal smutne Ahmed. „Brat mi pomôže,“ dodal.

Kúty / Migrant / Migrácia / Čítajte viac V migračnej kríze zostalo Slovensko osamotené

© Autorské práva vyhradené

92 debata chyba
Viac na túto tému: #migrácia