Riešením nie sú skenery. Nechcem zo škôl väznice, hovorí odborník na bezpečnosť

Čo vám prvé napadlo, keď ste to počuli?

Napadlo mi, že tých útokov v poslednej dobe geometrickým radom pribúda a ukazuje sa istý zlom v páchateľoch útokov.

Je to len na Slovensku? Aj v Česku sa zhoršuje situácia?

U nás sa situácia tiež zhoršuje. Niektoré prípady ako útok mačetou, ktorý sa skončil smrťou učiteľa, sú následne medializované. My ako asociácia v rámci bezpečnostných auditov a analýz, ktoré pre školy robíme, máme zmapované aj útoky, ktoré, našťastie, neboli medializované, ale školy ich musia riešiť.

Hovoríte našťastie. Prečo?

Akákoľvek medializácia útokov je schopná povzbudiť ďalších potenciálnych útočníkov. Preto, že sa vec medializuje, objavia sa mená útočníkov, tak ďalší následne nachádzajú odvahu spáchať niečo podobné.

Čítajte viac Útok v škole sekerou: Každý páchateľ pred činom vysiela varovné signály. Učitelia ich musia vedieť rozoznať

Z útokov sekerou na Slovensku sa stáva nejaký fenomén. Prečo sekery? Inšpirujú sa páchatelia?

Vnímame to tak, že sa inšpirujú. Zvláštny fenomén opísaných útokov, či už v Česku, alebo na Slovensku, je spravidla taký, že išlo o bezproblémového žiaka. Keď sa však prípady a príbehy tohto typu začnú rozkrývať, tak je spravidla vidieť, že tým žiak riešil nejaký problém a nešlo o nejaký emočný útok. V tomto prípade (v Novákoch – pozn. red.) o to nešlo, lebo on si tú sekeru musel do školy doniesť. To znamená, že o útoku premýšľal a nejakým spôsobom musel uvažovať, čo urobí. V článku, ktorý som čítal, ma zaráža veta, že išlo o bezproblémového žiaka. My s kolegami s Asociácie učíme pedagógov vnímať varovné signály. Teraz o tomto prípade viac neviem, ako bolo uvedené v medializovanom článku, ale pedagógovia v škole neboli schopní včas vnímať varovné signály. Každý ich vysiela a bezpochyby každý útok je sprevádzaný varovnými signálmi.

Škola v Novákoch po útoku mladíka sekerou

Fotogaléria 10 fotiek

+7

Aké sú to?

Pedagóg by mal veľmi dobre poznať svojich študentov. Išlo o študenta prvého ročníka. Nejaké dva mesiace už do školy chodil. Keď bol bezproblémový, tak pravidelne. V danú chvíľu mal nejaké rysy správania, ktoré boli pre neho normálne. Otázka znie, či sa z týchto rysov správania začal nejakým spôsobom vymykať. Zmena vizáže, komunikácie, prejavy na sociálnych sieťach. Vo chvíli, keď sa objaví nejaká skupina alebo množina signálov pohromade, tak je potrebné im venovať pozornosť.

Čítajte viac Gangy aj jednotlivci. Prehľad 8 prípadov detských útokov z minulosti

Majú sa teraz pedagógovia, spolužiaci obávať tichých spolužiakov, ktorí sú sociálne vylúčení z triedy?

Na to by asi lepšie odpovedal psychológ. To, že je niekto tichý, ešte neznamená, že je bezpečnostným rizikom. Ale to, že má niekto veľký zlom vo svojom správaní, teda je to komunikatívny a naraz je tichý, má zmenu vizáže, má iných kamarátov, tak to je signál, ktorý je potrebné brať vážne. V rámci Asociácie sa snažíme školiť pedagógov, aby vedeli s varovnými signálmi lepšie pracovať a tiež vyhodnotiť, do akej miery ich môžu brať vážne. Vidíme to ako veľmi dôležité, lebo všetky útoky, ktoré sa spätne zmapujú, niesli so sebou varovné signály. Len sme ich nevedeli vyhodnotiť.

Zanedbáva sa to v školskom systéme?

Ak je to na Slovensku rovnaké ako v Česku, tak školy majú perfektne nastavené vzdelávanie, bezpečnosť a ochranu zdravia pri práci, majú pomerne reštriktívne nastavené vzdelávania v požiarnej ochrane, ale žiadnym systematickým spôsobom sa v školách nerobí vzdelávanie k tomuto typu bezpečnosti.

Na väčšine škôl sa rodičia nedostanú ďalej ako na vrátnicu. Čo ak by sme rozmýšľali nad skenermi, detektormi kovov pri vstupe?

Tá istá otázka oscilovala v Česku po útoku v Prahe, či nedáme skenery na vstupy. Odpoveď za nás bola pomerne razantná. Toto nie je riešenie. Neexistuje škola, ktorá by mala len jeden vstup. Väčšina škôl, tak ako ich bezpečnostne auditujeme, má pomerne veľké množstvo vstupov. Vo chvíli, keď je útok premyslený do detailu, že niekde na vstupe je rám s detekciou kovov a žiak naozaj bude chcieť útočiť, nie je problém dostať zbraň v rámci areálu do školy iným spôsobom. Bavme sa o tom, že tie rámy detekujú kov, nedetekujú žiadnu inú zbraň – bejzbalovú pálku, ktorá je drevená. To je model, ktorý je aj ekonomicky nereálny.

Psychologický efekt na deti by asi nebol priaznivý z dôvodu takýchto kontrol.

Nechcem zo škôl robiť väznice. Niečo také by už tomu trošku nahrávalo. Otázka znie, ako by to pôsobilo na psychiku detí. Fakt je, že človek si pomerne skoro zvykne, že prechádza nejakým skenerom. Ale nie je to účinný nástroj.

Niektoré školy majú na chodbách kamery, ktoré majú slúžiť ako prevencia proti šikanovaniu a násiliu. Aké sú skúsenosti z praxe?

Pokiaľ sa budeme baviť o kamerách, ktoré vysielajú obraz a niekde sedí operátor, tak v tej chvíli kamera plní len funkciu spätného vyhodnotenia situácie. Žiadnu inú funkciu nemá. Nie ste schopný dlhodobo sledovať na monitore veľké množstvo kamier. Pre nás kamery nie sú zlá vec, ale z nášho pohľadu kamera nie je primárny bezpečnostný prvok. Dnes sú múdre kamery, ktoré sú schopné analyzovať niektoré situácie, upozorniť na ne operátora a minimalizovať rozsah potenciálne spôsobenej škody. To sú však kamery, na ktoré väčšina škôl ekonomicky nemá.