Termínom, keď musia byť peniaze preinvestované, je rok 2026. Štát má pri výstavbe martinskej nemocnice ambiciózne plány. Prvý pacient by mal do nej vkročiť už o štyri roky, teda začiatkom roku 2026. Na tento termín sú tiež nadviazané európske peniaze, no výstavba nemocnice stále čaká na zazmluvnenie kľúčových dodávateľov. Na porovnanie, finančná skupina Penta začala stavať súkromnú nemocnicu Bory ešte v roku 2018. Jej výstavba má trvať päť rokov a prvého pacienta očakávajú na jar 2023.
Slovensko skúsenosti s výstavbou nemocníc vo svojej samostatnosti nemá. Od 60. do 80. rokov minulého storočia sanedostatočné kapacity lôžok riešili veľkoplošné nemocnice.
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) v prípade odovzdania projektov inej vláde problém nevidí a verí, že výstavba bude pokračovať aj po voľbách. Premiér Eduard Heger (OĽaNO) odmietal debaty o tom, či sa nové nemocnice stihnú postaviť. Hovoril o „maľovaní čertov na stenu“. Heger potvrdil, že Slovensko má vyčlenené peniaze. „Už nás nemôže nič zastaviť,“ dodal. Nová Univerzitná nemocnica v Martine pritom mala byť podľa pôvodných plánov už otvorená.
Šibeničné termíny plánu obnovy však môžu byť podľa riaditeľa inštitútu INEKO Dušana Zachara, kvôli krízam a vojne, posunuté.
Čítajte viac Nové nemocnice v Bratislave a Martine? Peniaze na ne budú, čas nie
Nelichotivá história
Projekt novej martinskej nemocnice sa minulý piatok dočkal poklepania základného kameňa. Trvalo to štyri roky, odkedy vláda výstavbu schválila. Projekt modernej nemocnice dostal zelenú ešte v decembri 2018. Nová nemocnica má byť špičkou nielen na Slovensku, ale aj v celej V4. Vzniknú v nej robotické chirurgie, bude "smart aj ecofriendly”.
Foto: TASR, Erika Ďurčová
Náklady na jej výstavbu si vyžiadajú sumu 330 miliónov eur z plánu obnovy a vznikne v nej 660 lôžok. „Univerzitná nemocnica sv. Martina bude inovatívnou nemocnicou. Okrem súčasných pracovísk v nej bude fungovať aj moderný urgentný príjem druhého typu, centrálne laboratórium či polysonografické centrum,“ priblížil Lengvarský. Podľa riaditeľa nemocnice Dušana Krkošku ide o najväčšiu investíciu do zdravotníctva v Žilinskom samosprávnom kraji. "Spádová oblasť pre túto nemocnicu bude viac ako jeden milión ľudí,“ podotkol Heger.
Čítajte viac Heger s Lengvarským idú stavať nemocnice. Penta ich plánom neverí
Zo starých pavilónov sa v súčasnosti uvažuje o využití pavilónu psychiatrickej kliniky, ktorý by sa mal rekonštruovať pre zvýšenie kapacít a humanizáciu lôžok. „Po vybudovaní novej nemocnice bude tento pavilón slúžiť následnej psychiatrickej starostlivosti pre deti i dospelých. Ďalšie objekty nemocnice sa budú postupne pasportizovať a bude sa zvažovať ich možnosť využitia predovšetkým pre dlhodobú a následnú starostlivosť. Časť areálu by sa mala odpredať,“ priblížila hovorkyňa rezortu zdravotníctva Petra Lániková.
Víťazný návrh novej nemocnice. Autori: Ing. arch. Tomáš Auxt, Ing. arch. Peter Kožuško. Spolupráca: Ing. arch. Mgr. art. Peter Hudač, PhD., Ing.arch. Martin Šimon, Bc. Miloš Diežka, Ing. arch. Pavlína Kolcunová, Bc. Natália Vajdečková, Ing. Lukáš Zachar
Dodala, že nemocnica bola už od začiatku pripravovaná ako univerzitná s dôrazom na vzdelávanie a odbornú prípravu. „Zásadným spôsobom ovplyvní kvalitu vzdelávania lekárov, sestier i ostatných zdravotníckych profesionálov, a to nielen pre-, ale aj postgraduálne,“ spresnila.
Slovensko však skúsenosti s výstavbou nemocníc vo svojej samostatnosti nemá. Najviac sa stavali od 60. do 80. rokov minulého storočia, keď nedostatočné kapacity lôžok vyriešili nové „veľkoplošné" nemocnice. Výstavba sa po zmene režimu zastavila a bývalé pýchy socialistickej výstavby zošediveli.
Najmladšou je Nemocnica sv. Cyrila a Metoda v bratislavskej Petržalke. Práce na nej sa začali v roku 1986, otvorili ju až o 11 rokov neskôr. Postavená je podľa rovnakého návrhu ako Nemocnica sv. Barbory v Rožňave. Jediným projektom od novembra 1989 bola bratislavská Nemocnica sv. Michala. Nemocnica sv. Michala v Bratislave začala fungovať od novembra 2015 pričom výstavba stála 50 miliónov eur.
Sedem nemocníc
Keď premiér 1. júla oznamoval výstavbu dvoch nemocníc, priznal plány na sedem projektov. O výstavbu nemocníc z projektu obnovy v Humennom a Rimavskej Sobote mala záujem finančná skupina Penta. Výzva na ich výstavbu však do dnešného dňa nebola. Ďalšie tri projekty nemocníc v Trnave, Prešove a Košiciach neboli podľa Hegera dostatočne pripravené. Premiér však sľúbil, že sa k nim vráti. Financovať by ich chcel z eurofondov a štátneho rozpočtu.
„Kľúčové v zmysle naplnenia míľnikov plánu obnovy bude zazmluvnenie dodávateľov do začiatku roka 2024 a realizácia všetkých stanovených opatrení do roku 2026,“ priblížila pred časom Barbora Belovická, vedúca komunikačného oddelenia Národnej implementačnej a koordinačnej autority na Úrade vlády.
No ak sa na Slovensku rozbehne v najbližších rokoch nevídaná výstavba, je otázne, kto a z čoho bude nakoniec stavať. Problémy môžu nastať pri dodávkach ocele, železa, betónu či dreva. Prezident Zväzu stavebných podnikateľov Slovenska Pavol Kováčik upozorňuje, že dnes od dodávateľa stavebnej ocele nie je možné dostať ponuku na väčšie množstvo ako päťdesiat ton naraz.
Aké nemocnice chce vláda postaviť?
Univerzitná nemocnica v Bratislave
- Počet lôžok: 653
- Miesto: Bratislava, Lamač, lokalita Rázsochy
- Rozloha: 119 774 m2
- Koľko bude stáť: 281 miliónov eur bez DPH
- Cena lôžka: 430-tisíc eur bez DPH
Univerzitná nemocnica svätého Martina v Martine
- Počet lôžok: 660
- Počet operačných sál: 19
- Obdobie realizácie: jún 2022 – jún 2026
- Koľko bude stáť nemocnica: 330 miliónov eur bez DPH
- Stavebné náklady: 235 miliónov eur bez DPH
- Medicínske technológie a vnútorné vybavenie: 81 miliónov bez DPH
ZDROJ: MZ SR
Na novú nemocnicu od roku 1989 čaká aj Bratislava. Projekt legendárnych Rázsoch sa spomína aj v programovom vyhlásení vlády. „Verejné obstarávanie takého veľkého projektu, ako je nemocnica, má kopec potenciálnych úzkych hrdiel. Napríklad manažérska kontinuita, zosúladenie predstáv viacerých zainteresovaných hráčov, legálne prekážky ako perfektné dodržanie procesov, ktoré si neúspešní uchádzači budú starostlivo strážiť, až po kontinuitu finančnú,“ podotkol zdravotnícky analytik INESS Martin Vlachynský. Doplnil, že martinská nemocnica je projektovo ďalej ako bratislavské Rázsochy a podľa Vlachynského ju sprevádza aj menej kontroverzií. „Dávam jej preto väčšie šance,“ dodal.
Krízy môžu pomôcť
Ak sa projekty martinskej nemocnice a Rázsoch stihnú dokončiť tak, ako je naplánované, tak do roku 2026 na Slovensku pribudne aspoň 1 313 moderných lôžok. Do martinskej nemocnice budú prichádzať prví pacienti a rezort zdravotníctva bude obstarávať materiálno-technické vybavenie do Rázsoch prostredníctvom eurofondov.
Každá nová nemocnica, ktorá je postavená na základe aktuálneho medicínsko-ekonomického poznania, má podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO) Dušana Zachara potenciál poskytnúť pacientom kvalitnejšiu, bezpečnejšiu a komfortnejšiu zdravotnú starostlivosť a súvisiace služby. „Verím, že nová martinská nemocnica nebude výnimkou,“ podotkol Zachar.
Zdôraznil, že aj relatívne nízky počet výpovedí lekárov z Univerzitnej nemocnice Martin naznačuje, „že zdravotnícki pracovníci dôverujú projektu výstavby a tešia sa na nové a výrazne lepšie podmienky pre ich prácu, a preto chcú v Martine zostať pracovať“. Podľa hovorkyne martinskej nemocnice Kataríny Kapustovej doteraz podalo výpovede sedem lekárov z pracovísk, ktoré bezprostredne neohrozia chod nemocnice. „Aktuálne máme v pracovnom pomere 566 lekárov,“ uviedla hovorkyňa nemocnice.
Na porovnanie, v susednej Fakultnej nemocnici s poliklinikou v Žiline je v dvojmesačnej výpovednej lehote v súvislosti s hromadnými výpoveďami 43 lekárov z ôsmich oddelení, pričom ide prevažne o nechirurgické oddelenia.
Podľa analytika Zachara bolo už na začiatku projektu zrejmé, že pôjde o šibeničný dátum a aby sa stihol, musí všetko do seba zapadať – od povolení v rámci územného a stavebného konania cez verejné obstarávanie zhotoviteľa stavby a samotnú výstavbu, vybavenie až po jej kolaudáciu.
„Nebude to určite med lízať a každý zo zainteresovaných si v kútiku duše želá vyrokovanie nejakého predĺženia termínu alebo benevolentnejších kritérií s Európskou komisiou,“ priznal Zachar. Vojna na Ukrajine, energetická a inflačná kríza budú v tomto smere podľa neho určitým nechceným „pomocníkom“.