Poslednou stratou je bývalý štátny tajomník rezortu diplomacie Martin Klus. V parlamentných voľbách oslovila SaS menej voličov ako hnutie Borisa Kollára (Sme rodina) či Mariana Kotlebu (ĽS¤NS). Aktuálne sú liberáli podľa prieskumov treťou najsilnejšou stranou, no odchod z koalície ich oslabil. Konkurenciou by sa teraz mohla stať bývalá dvojka Lucia Ďuriš Nicholsonová.
Čítajte viac Črtá sa veľké spájanie? Generál Macko rokoval s Ďuriš Nicholsonovou aj s Dzurindom
Rokovanie s Mihálom aj s Mackom
Sama rok po voľbách svoju materskú stranu opustila. Liberáli podľa nej už nemajú čo ponúknuť a ich hodnoty sa dávno zmenili. Europoslankyňa aktuálne pracuje na novom projekte, z ktorého by mohla časom vzniknúť strana. „Desiatky ľudí sú priamo v tíme (50 a viac) plus rokujeme o spájaní s ďalšími tímami, ktoré majú tiež zosieťované desiatky ľudí,“ povedala pre Pravdu. SaS podľa nej spočiatku liberálna bola, no časom sa od svojich hodnôt vzdialila. Hovorí, že zo SaS odišli už takmer všetci, ktorí boli nositeľmi iných ako ekonomických liberálnych tém. „Richard Sulík nie je a nikdy nebol etalónom liberálneho politika, úprimne zapáleného za boj za tradičné liberálne témy, ako práva menšín, ľudské práva a podobne,“ zhodnotila.
Foto: TASR, Jakub Kotian
Sulík býval podľa Ďuriš Nicholsonovej výraznou osobnosťou. „Ale na osobnom spore s Igorom Matovičom vyplytval zásoby sily a motivácie pre svoje ďalšie pokračovanie v politike. Potrebuje dlhý oddych na ranči v Austrálii. Už to nevidím ani na reštart, a na čele SaS ho nemá kto nahradiť,“ povedala.
Náhradníkom Sulíka mohol byť bývalý minister zahraničných vecí Ivan Korčok. Podľa našich informácií sa stále rozhoduje medzi politickou a diplomatickou kariérou. No nateraz sa v politike a ani v projekte Ďuriš Nicholsonovej angažovať neplánuje. „Naposledy sme si vymenili zopár správ v lete. Nič, čo by viedlo ku konkrétnej spolupráci,“ ozrejmila. Ďalších saskárov neplánuje osloviť a nerokuje ani s nikým z frakcie okolo Márie Kolíkovej, ktorá po rozkole v Za ľudí zakotvila v poslaneckom klube SaS.
V rozhovore pre HN europoslankyňa uviedla, že z SaS odišiel aj Jozef Mihál a je zatiaľ jediným potvrdeným menom, ktoré je súčasťou nového projektu, čo potvrdil aj pre Pravdu. „Máme dlhodobo výborný vzťah a aktuálne sme sa dohodli na spolupráci. Som v prípravnom tíme, ktorého iniciatíva môže v budúcnosti viesť k založeniu nového politického subjektu,“ povedal. „Ako vidím, tak každý deň sa pridávajú ďalší, ktorí nechcú pasívne sledovať, čo sa na Slovensku deje,“ uviedol Mihál. Ten SaS už raz opustil, keď sa v roku 2017 podieľal s Miroslavom Beblavým na vzniku strany Spolu.
Do SaS sa vrátil po neúspechu koalície PS/Spolu v roku 2020. Koalícia Progresívneho Slovenska (PS) a Spolu totiž vo voľbách pred dvoma rokmi pohorela a nedosiahla sedempercentnú hranicu potrebnú na to, aby sa dostala do parlamentu. PS aktuálne vedie Michal Šimečka, ktorý prevzal žezlo po Irene Bihariovej. V prieskumoch majú okolo desať až jedenásť percent a držia sa v blízkosti SaS. Zároveň ide o jedinú stranu, s ktorou si vie Ďuriš Nicholsonová predstaviť spoluprácu. Odchodom Mihála a Klusa už SaS podľa europoslankyne nemá koho ponúknuť.
Čítajte viac Začiatok konca Richarda Sulíka?
S Ďuriš Nicholsonovou rokoval aj generál vo výslužbe Pavel Macko, ktorý je šéfom strany ODS. Subjektom, s ktorými rokuje, dal aj ponuku na spoluprácu s ODS alebo vstup do strany. Cieľom je vytvoriť silný demokratický blok. Hovoril však aj s bývalým premiérom Mikulášom Dzurindom. „Konzultovali sme aj s pánom Dzurindom a nič nezatvárame ani neotvárame,“ povedal pre Pravdu. S europoslankyňou sa rozprávala aj Jana Kiššová, bývalá členka SaS, líderka Demokratickej strany (DS) a exporadkyňa Sulíka na ministerstve hospodárstva. Na spoluprácu to však zatiaľ nevyzerá. „Spolu s manželom sa venujem nášmu biznisu a okrem toho akciovým trhom. Návrat do politiky síce neplánujem, no ak by som ho ešte niekedy zvažovala, bola by to SaS,“ uviedla pre Pravdu.
Vlna odchodov
V prípade Klusa či Mihála to nie je to prvýkrát, čo sa zo strany SaS rozhodlo odísť zvučné meno. História personálnych zemetrasení v strane siaha niekoľko rokov dozadu a ťahá sa s ňou prakticky od jej vzniku. Na druhom sneme bol Sulíkovým protikandidátom Jozef Kollár, ktorý mu vyčítal nepopularitu a to, že nie je tímový hráč. Naopak, Sulík mal obavy, že s Kollárom na čele sa nedostanú do parlamentu. Za Sulíkom vtedy stáli Ľubomír Galko či Ďuriš Nicholsonová, za Kollárom Juraj Miškov či Daniel Krajcer.
Na kongrese SaS zvíťazil Sulík. Jeho oponent Kollár odmietol miesto podpredsedu a spory sa im nepodarilo prekonať. Kollár napokon opustil SaS spolu s Miškovom, ktorý neskôr s odídencami z SaS založil stranu Slovenská občianska koalícia (SKOK!) Do parlamentu sa jej nikdy nepodarilo dostať.
Foto: TASR, Martin Baumann
Ďalšie veľké otrasy s podobným scenárom sa udiali tesne pred parlamentnými voľbami 2020. Skupinka okolo Galka, vrátane Natálie Blahovej, Jany Kiššovej a Jozefa Rajtára, sa rozhodla odísť a založila platformu Demokratické jadro SaS. Predchádzala tomu kritika zo strany galkovcov a opäť aj kongres, na ktorom si Sulík potvrdil svoje prvenstvo. „Strana SaS sa zmenila. Stratila morálny kompas,“ uviedli vtedy odídenci.
Galko a spol. potom vstúpili do Demokratickej strany (DS). Kampaň síce bola dravá, urážok padlo mnoho, no DS presvedčila len niečo vyše štyritisíc ľudí. Netreba zabúdať ani na to, že súčasťou poslaneckého klubu SaS bol aj Igor Matovič a ďalší traja členovia občianskeho združenia Obyčajní ľudia, ktorí sa v roku 2010 cez liberálov prekrúžkovali do parlamentu. Toto malé krídlo sa od strany odtrhlo v novembri 2011 a do ďalších volieb išlo samostatne už ako hnutie OĽaNO.
Foto: TASR, Oliver Ondráš
V posledných parlamentných voľbách sa SaS, podobne ako ostatné liberálne a pravicové strany, cítila silná a poháňaná vpred slovami o veľkej zmene. Súčasťou koalície sa liberáli stali, no získali len niečo vyše šesť percent. Už od začiatku mal Sulík spor s Matovičom, ktorý bol v tom čase premiérom. Zo šarvátok SaS preferenčne vyťažila a pomohol jej aj postoj počas koronakrízy. Hádky nakoniec vyústili v neriešiteľný spor a SaS z koalície odišla. Prišla však aj o časť voličov. Čoraz viac začala SaS tlačiť na predčasné voľby, čo bolo aj dôvodom odchodu Martina Klusa z poslaneckého klubu a z pozície podpredsedu a tímlídra. „Martinovi Klusovi prajem všetko dobré,“ vyjadril sa stručne Sulík.
Viaceré vzostupy aj pády zažila s SaS tiež Ďuriš Nicholsonová. Členkou bola od jej vzniku. V roku 2019 si pozastavila členstvo kvôli interným záležitostiam. O rok neskôr sa do SaS vrátila veľkolepo ako dvojka na kandidátke do parlamentných volieb. S liberálmi sa definitívne rozlúčila po eurofondovom konflikte s Veronikou Remišovou. Liberáli tak časom načrtli obraz strany, z ktorej odchádzajú silné osobnosti, no Richard Sulík ostáva. SaS sa aj podľa politológa Radoslava Štefančíka dlho prezentovala ako strana odborníkov, hoci išlo od začiatku o dosť uzavretý subjekt. „Problém je v tom, že odborníci sa pomaly vytrácajú a teraz sa už len čaká, kedy posledný zhasne svetlo. Vyzerá to tak, bude to na začiatku aj na konci len a len Richard Sulík,“ skonštatoval pre Pravdu.
Bez potenciálu 20 percent strana nevznikne
Otázkou ostáva aj to, či by mala hypotetická strana potenciál osloviť voličov, respektíve nevoličov či tých, ktorí sa nevedia rozhodnúť. Už v minulosti totiž bolo Slovensko svedkom viacerých projektov, ktoré stroskotali. Výnimkou nie je ani spomínaná koalícia PS/Spolu, ale ani strana exprezidenta Andreja Kisku Za ľudí, ktorá v preferenciách dosahuje okolo troch percent.
Podľa Ďuriš Nicholsonovej tieto projekty stroskotali na nedostatku politickej pokory a na tom, že nepracovali s dátami. Práve preto neplánuje nechať nič na náhodu a všetko chce merať v podrobných prieskumoch. „Ak nám čísla ukážu, že nemáme potenciál 20 percent, ale len ďalšieho politického planktónu, žiadna strana nevznikne. Urobíme všetko pre to, aby sme sa stali alternatívou ako pre nevoličov, tak aj pre frustrovaných a znechutených voličov, ktorí odchádzajú od SaS, OĽaNO a ďalších,“ dodala.
Podľa Štefančíka mala europoslankyňa ťah na bránu v roku 2020, keď získala druhý najväčší počet preferenčných hlasov, čo znamenalo istý potenciál. „Problém je však v tom, že pani Nicholsonová sa niekedy javí ako keby odtrhnutá od slovenskej reality, čo jej môže byť viac na škodu. Vrcholom jej mentálneho sveta je úvaha o tom, že Veľká noc je prejavom rodového násilia,“ uviedol. „Pani Ďuriš Nicholsonová je práve prípad tej kategórie politikov, ktorí na jednej strane majú potenciál pritiahnuť veľký počet voličov, ale na druhej strane môže ešte väčšiu skupinu potenciálnych voličov odradiť,“ zhodnotil s tým, že nie je reálne, aby dosiahli volebný potenciál 20 percent.
Aké bude zameranie strany, to je v tejto chvíli predčasné povedať, keďže nie je istý ani jej vznik. „Diskutujeme, ja napríklad prinášam pohľad na to, ako má vyzerať kvalitný sociálny systém na Slovensku. Sme len skupina slušných a vzdelaných ľudí, nespokojných s tým, kam krajina smeruje. Nechceme len sedieť a kritizovať, ale chceme sa aktívne podieľať na zmene,“ dodal Mihál.