Kolíková podľa svojich slov nevie prijať požiadavky sudcov, ktorí sa nechcú podrobiť previerkam. Súčasťou odkladu reformy je podľa nej to, že sa vytvára skupina sudcov, ktorá prejde z krajských súdov na správne súdy bez sudcovskej spôsobilosti. Považuje to za veľký problém a odporuje to podľa nej aj programovému vyhláseniu vlády. Spustenie previerok je podľa nej výnimočné pri nových súdnych inštitúciách, pričom ak sa sudca hlási na odvolací súd, nedostane sa naň bez previerky.
Exministerka tvrdí, že bola pripravená implementovať reformu bez odkladu a naplno by spustila nové správne súdy. Staré spisy chcela nechať na starých súdoch, aby nové správne súdy nemali taký „stres“, že musia na seba prebrať od 1. januára staré aj nové spisy. „Keď vidíme, že sa tam noví sudcovia nehrnú, nechajme im tam tie spisy, kým sa nám nerozbehnú nové správne súdy,“ povedala.
Nepovažuje až za také problematické, že sa reforma posúva „o nejaký ten mesiac“. Nevie však prijať, že sa nebude využívať „ojedinelá“ možnosť vyžadovania sudcovskej spôsobilosti. Nevie sa stotožniť s ministrom spravodlivosti Viliamom Karasom, že každý sudca v systéme sudcovskú spôsobilosť má. Túto spôsobilosť podľa nej odobruje Súdna rada SR, ktorá vie od polície či Slovenskej informačnej služby získať informácie, vyhodnotiť ich a zobrať do úvahy.
Čítajte aj Nová súdna mapa sa odkladá. Vláda schválila posun účinnosti
Karas reagoval, že ak sudcovia z krajských súdov odmietnu prestúpiť na novozriadené správne súdy, stratíme inštitucionálnu pamäť. Poslanec Ondrej Dostál (SaS) mu odpovedal, že nevie, ako sa bije zachovanie inštitucionálnej pamäte s preverovaním sudcovskej spôsobilosti.
Ako minister tvrdí, podsúva sa argument o tom, že spochybňuje legitimitu správnych súdov. Problematika previerok sa podľa neho týka niekoľkých sudcov, ktorých krajina potrebuje, aby prejavili vôľu preloženia na správne súdy. Tí môžu byť kedykoľvek podrobení previerke. Nemyslí si, že téma previerok by mala byť dôvodom, pre ktorý by mal byť návrh posunu účinnosti spochybnený.
Odklad účinnosti reformy je v druhom čítaní
Spustenie reformy súdnej mapy by sa malo posunúť o päť mesiacov, teda z 1. januára na 1. júna 2023. Predpokladá to novela zákona v súvislosti s novými sídlami a obvodmi súdov, ktorú poslanci NR SR v stredu posunuli do druhého čítania. O návrhu rokujú v skrátenom legislatívnom konaní.
„V záujme riadneho zabezpečenia personálnych a organizačno-technických príprav sa javí ako nevyhnutné vytvorenie dodatočného časového priestoru na implementáciu reformy súdnej mapy v trvaní piatich mesiacov,“ uviedlo ministerstvo spravodlivosti.
Návrhom sa podľa rezortu vykonávajú aj korekcie schválenej právnej úpravy. Zameriavajú sa na vytvorenie lepších predpokladov na funkčnosť súdov dotknutých reformou súdnej mapy z hľadiska ich personálneho obsadenia, a to najmä vo vzťahu k správnym súdom.
Čítajte aj Kolíkovej bublina spľasla
Ministerstvo tvrdí, že návrh bol podrobne prekonzultovaný aj v súvislosti so záväzkami Slovenska vo vzťahu k plánu obnovy. Dodalo, že vďaka dodatočnému časovému priestoru na implementáciu reformy budú môcť byť záväzky riadne a včas splnené.
Cieľom reformy súdnej mapy je okrem iného zvýšenie efektivity výkonu súdnej moci a zabezpečenie špecializácie sudcov na hlavné agendy. Reforma počíta so vznikom mestských súdov v Bratislave a Košiciach či s novými správnymi súdmi. Tiež s úpravou niektorých obvodov okresných súdov a agend, ktorými sa majú zaoberať krajské súdy.