Po krachu dohody o platoch štát naženie lekárov do nemocníc núdzovým stavom

Odchod 2 200 lekárov zo slovenských nemocníc k 1. decembru tohto roka môže v poslednej chvíli štát oddialiť zatiahnutím ručnej brzdy v podobe núdzového stavu. Pre lekárov, aj tých, čo podali výpoveď, by to znamenalo povinne sa hlásiť na pracovisku. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) však stále verí, že sa do troch týždňov podarí nájsť dohodu a scenár hromadných výpovedí nemocničných lekárov sa nenaplní.

11.11.2022 12:53
Vladimír Lengvarský Foto: ,
Minister Vladimír Lengvarský síce považuje otázku platov za vybavenú, no spoločné riešenie sa bude hľadať v pondelok na stretnutí s premiérom Eduardom Hegerom.
debata (212)

„K hospodárskej mobilizácii by som nerád pristúpil, lebo sme videli jej efekt pri covide,“ priznal Lengvarský. Zároveň dodal, že je veľa alternatív, ako sa dá mobilizácii vyhnúť. Rezort nechce ísť „takýmto silovým smerom“. Počas pandémie mobilizovali zdravotníkov napríklad aj policajti. Za nevykonanie príkazu hospodárskej mobilizácie hrozí pokuta do 33-tisíc eur.

Koho by sa dotkol núdzový stav a mobilizácia?

  • Štát môže uložiť pracovnú povinnosť zamestnancom na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti u poskytovateľov ústavnej zdravotnej starostlivosti a na zabezpečenie výkonu zdravotnej starostlivosti.
  • Takéto opatrenie sa týka aj ošetrovateľskej starostlivosti v pobytových zariadeniach sociálnych služieb, ktorými sú zariadenia pre seniorov, zariadenia opatrovateľskej služby, domovy sociálnych služieb, špecializované zariadenia, v zariadeniach sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, ktorými sú centrá pre deti a rodiny.
  • Štát môže zároveň zakázať uplatňovanie práva na štrajk pre tých, ktorým bola uložená pracovná povinnosť.

Lekárske odborové združenie (LOZ) predložilo vláde celkovo osem požiadaviek. Týkajú sa vzdelávania medikov aj financovania nemocníc. Z ministrovej perspektívy spočíva nezhoda medzi štátom a štrajkujúcimi lekármi v požiadavke zvýšenia ich platov, čo si štát podľa neho momentálne nemôže dovoliť. Lengvarský síce považuje otázku platov za vybavenú, no spoločné riešenie sa bude hľadať v pondelok na stretnutí s premiérom Eduardom Hegerom (OĽaNO). Peter Visolajský, šéf LOZ, odmieta tento pohľad a štátu odkázal, že doposiaľ splnil iba jednu ich požiadavku z ôsmich.

Z nemocníc je tak pripravená odísť približne štvrtina lekárov, ktorí pracujú v štátnych zdravotníckych zariadeniach. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií v slovenských nemocniciach pracovalo 7 675 lekárov. Ako by „fungovalo“ zdravotníctvo, najlepšie ilustruje Univerzitná nemocnica Bratislava. V nej podala výpoveď väčšina anestéziológov. Bez nich by nemal kto uspávať pacientov a muselo by sa pristúpiť k scenáru, keď by operovali len ľudí v ohrození života.

Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský Čítajte viac Štát hľadá pre zdravotníctvo lacnejšie riešenia. Miesto vyšších platov majú pribudnúť mladí medici

Zrušili by sa tak všetky plánované operácie a zdravotný stav čakajúcich pacientov by sa stále zhoršoval. Problémy by boli aj pri pôrodoch. Ženy by si nemohli viac vybrať, kde budú rodiť, museli by ísť tam, kde by bolo voľno, a pôrodom by ich sprevádzali tí lekári, ktorí zostali.

Absurdná kritika bývalých vlád

Opozičný Smer aj mimoparlamentný Hlas tento týždeň skritizovali vládu za nečinnosť v súvislosti s hromadnými výpoveďami lekárov. Smer zvolal mimoriadnu schôdze Národnej rady k situácii v zdravotníctve. Hlas vyzval premiéra na konkrétne riešenia.

Zvolávanie mimoriadnej schôdze Smerom a tlačových konferencií Hlasu k situácii v zdravotníctve je podľa premiéra Eduarda Hegera (OĽaNO) rovnako absurdné, ako keby vyhlásili boj s korupciou. „Počas ich vládneho obdobia mali jedinečnú príležitosť priebežne budovať kvalitnú zdravotnú starostlivosť. Namiesto toho sme sa dočkali káuz, rozkrádania, chátrania nemocníc a stupňujúcej sa frustrácie pacientov aj personálu,“ skonštatoval predseda vlády.

Heger dodal, že podľa neho súčasná vláda okrem iného zvýšila platy zdravotníkom, presadila viaceré reformy a začala s výstavbou dvoch nových nemocníc. „Páni Fico a Pellegrini, ako bývalí premiéri ste pre zdravotníctvo neurobili v porovnaní s nami takmer nič. Ste symbolom neschopnosti a tragédie slovenského zdravotníctva,“ do­dal.

Vágne a nekonkrétne

Rezort zdravotníctva minulý týždeň pripravil tzv. „memorandum spoločného postupu k zlepšeniu systému poskytovania zdravotnej starostlivosti“. Ministerstvo následne rátalo s tým, že lekári stiahnu svoje hromadné výpovede.

Samotné memorandum hovorí o štyroch cieľoch, ktoré by sa mali napĺňať. „Konštrukcia memoranda nekopíruje presne všetkých osem požiadaviek, pretože niektoré sa prelínajú, niektoré považujeme za splnené,“ povedal minister zdravotníctva. Lekárski odborári memorandum odmietli ako celok s tým, že nerieši požiadavky zdravotníkov. Je vágne a nekonkrétne.

Naďalej nesúhlasia so zvýšením platov, ktoré prijal parlament. „Požiadavkou lekárov bolo zabezpečiť, aby Slovensko bolo pri mzdách lekárov konkurencieschopné voči okolitým štátom ako Česko, Maďarsko či Poľsko a aby vláda rešpektovala základné ekonomické zákony a trhovú cenu práce. Vláda týmto návrhom necháva slovenských pacientov v nemocniciach s predlžujúcimi sa čakacími dobami a rizikom ohrozenia zdravia,“ uviedli odborári.

Nejde len o lekárov

Na platy zdravotníkov celkovo pôjde takmer pol miliardy eur ročne. Len na lekárov pripadá zhruba 250 miliónov eur. Ak by štát pristúpil na požiadavky LOZ, suma by sa vyšplhala na 750 miliónov eur. „Požiadavky Petra Visolajského obsahujú nárasty platov až o 216,4 percenta pri lekároch bez špecializácie,“ zdôraznil komunikačný odbor rezortu zdravotníctva. Ďalej uviedol, že lekár so špecializáciou a 40-ročnou praxou by mal základný plat, teda bez príplatkov za nadčasy, služby cez víkendy a sviatky, 5 812,80 eura. Oproti súčasnosti to predstavuje nárast o 3 206,90 eura.

„Nebavme sa len o platoch lekárov. My musíme riešiť aj platy sestier a iného personálu. Potrebujeme aj ďalšie zdravotnícke povolania, laborantov,či fyzioterapeutov. Ďalšie skokové zvýšenie platov by vyvolalo pnutie v systéme, máme aj sestry, máme aj pôrodné asistentky, laborantov. Musíme túto záležitosť riešiť komplexne,“ vyhlásil Lengvarský.

V rámci prvého cieľa memoranda sa vláda zaviazala, že nemocnice budú dostávať také platby, ktoré im pokryjú všetky náklady. Slúžiť na to má DRG systém, ktorý by sa mal naostro spustiť od roku 2024. Okrem toho vláda prisľúbila, že urobí všetky kroky, aby balík peňazí na zdravotnú starostlivosť v budúcom roku vzrástol o 0,3 percentu­álneho bodu HDP.

Čo je DRG systém?

DRG (Diagnoses Related Groups) je klasifikačný systém. Tridsať rokov sa používa aj ako úhradový mechanizmus v nemocniciach. V skratke slúži na výpočet finančnej náročnosti liečby pacienta. Umožňuje zaradiť liečbu pacienta podľa demografických, diagnostických a terapeutických charakteristík. V tomto systéme je výška úhrady závislá od diagnózy pacienta. Špeciálne je vytvorený pre nemocnice a zdravotné poisťovne, ktoré by mali podľa neho vedieť, koľko liečba jednotlivého pacienta stojí. Slovensko od roku 2013 používa kópiu nemeckého systému, ktorý nereflektuje potreby slovenského zdravotníctva. V nekorektnom využívaní DRG systému je Slovensko podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jediné v Európskej únii.

„Platy budeme mať porovnateľné s Českom. Stále sa aj tak rozpráva, že Česi sú na tom lepšie. Áno, sú, pretože investovali do zdravotníctva viac, nekradlo sa tam, urobili zmeny v systéme DRG, ktoré kopírujú vývoj cien. Nemocnice si zo svojho môžu dovoliť lepšie platiť personál. K tomu sa chceme dostať aj my,“ ozrejmil Lengvarský.

Šéf rezortu zdravotníctva aj naďalej verí, že v prípade platov dôjde k dohode, pretože Visolajský bol o nich rokovať s ministrom financií Igorom Matovičom (OĽaNO). „K dohode nedošlo, pripravujú sa nejaké ďalšie varianty, tak uvidíme, aký bude postoj ministerstva financií,“ poznamenal Lengvarský.

Kedy je čas na paniku?

„Polovicu výpovednej doby máme za sebou, ale riešenia zo strany vlády neprišli žiadne,“ skonštatoval šéf lekárskych odborov Visolajský. Podotkol, že nerozumie, prečo vláda situáciu podceňuje a nekoná. Dodal, že sú aj naďalej ochotní dohodnúť sa, no potrebná je aj druhá strana. Pripomenul, že posledné stretnutie s premiérom sa uskutočnilo koncom augusta.

Visolajský zdôraznil, že viacerí lekári, ktorí podali výpovede, majú množstvo nevyčerpanej dovolenky. „Zatiaľ sme ju nezačali čerpať, lebo oddelenia by nefungovali,“ vysvetlil Visolajský s tým, že aj náklady pri uhrádzaní dovoleniek budú obrovské. „Riešenia, ktoré ponúkame, sú najlacnejšie,“ skonštatoval.

Ak by sa do decembra štát s nemocničnými lekármi nedohodol, zopakovala by sa situácia z roku 2011. Pred 11 rokmi zhodilo svoje plášte 1 100 lekárov. Pôvodne ich však výpovede podalo 2,4-tisíca. Vtedajšia vláda Ivety Radičovej tri dni po uplynutí lehoty 3. decembra v noci podpísala memorandum s Lekárskym odborovým združením.

© Autorské práva vyhradené

212 debata chyba
Viac na túto tému: #núdzový stav #Lekárske odborové združenie #hromadné výpovede