„Na slovenské zdravotníctvo je napojené množstvo finančných pijavíc a práve preto musíme urobiť poriadok vo financovaní, aby sme vedeli kontrolovať, kam majú peniaze ísť,“ zdôraznil Peter Visolajský, šéf Lekárskeho odborového združenia. Upozornil, že bez opravy deravého systému skončia akékoľvek doliate peniaze na účtoch súkromných firiem.
„Potrebujeme najskôr zastaviť tie toky a potom môžeme hovoriť o masívnych investíciách do systému verejného zdravotného poistenia,“ podotkol počas piatkovej mimoriadnej schôdze Národnej rady exminister zdravotníctva Marek Krajčí (OĽaNO).
Deravý systém
V piatok sa konala mimoriadna parlamentná schôdza k zdravotníctvu. Inicioval ju Smer a chcel presadiť uznesenie, ktorým by parlament zaviazal vládu konať a dohodnúť sa s lekármi na prijateľných podmienkach.
Plénum však bolo počas rozpravy prázdne. Koalícia mimoriadnu schôdzu odignorovala, čo nahralo do karát opozícii, ktorá to komentovala slovami, že vláde na zdravotníctve nezáleží. Momentálne problémy v zdravotníctve nemajú podľa bývalého šéfa rezortu zdravia z čias vlády Smeru Richarda Rašiho (nezarad. Hlas), súvis s predchádzajúcimi vládami, ale s pandémiou. „To nie o je tom, že máme investičný dlh a staré nemocnice,“ podotkol. Smer vládu preto vyzýva, aby zabezpečila zdroje v štátnom rozpočte na rok 2023 a dofinancovala sektor zdravotníctva sumou za poistenca štátu v rozsahu štyroch percent priemernej mesačnej mzdy.
Vládne hnutie OĽaNO je však proti. „Smer vygeneroval deravý systém, ktorý spôsobuje odliv v desiatkach či stovkách miliónov eur,“ tvrdí exminister Krajčí. Spomenul, že Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou zistil, že Dôvera v období 2010 a 2020 vykázala po zdanení zisk 700 miliónov eur a do roku 2015 vyplatila mimoriadnu dividendu približne 200 miliónov eur cyperskej schránke Prefto Holding. „Odborári poznajú taktiku biznismenov v zdravotníctve, ktorí využívajú túto situáciu a požadujú, aby sa do zdravotníctva naliali ďalšie stovky miliónov eur. Presne toto navrhuje Smer,“ ozrejmil Krajčí. Zdôraznil, že koncové zdravotníctvo kolabuje.
Ako udržať peniaze v zdravotníctve?
- Parlament navrhol obmedzenie zisku zdravotných poisťovní. Ak sa poisťovni darí, tak by mali namiesto vyplácania zisku peniaze investovať späť do zdravotníctva.
- Najväčšie šetrenie možno podľa Útvaru hodnoty za peniaze dosiahnuť efektívnejším užívaním liekov. Podľa analytikov treba podporiť vstup generík a biosimilárnych liekov na trh a upraviť podmienky uhrádzania liekov na výnimku.
- Úprava systému klasifikačného systému DRG. Slovensko od roku 2013 používa kópiu nemeckého systému, ktorý nereflektuje potreby slovenského zdravotníctva. V nekorektnom využívaní DRG systému je Slovensko podľa Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou jediné v Európskej únii.
- Ušetriť sa dá aj znížením frekvencie návštev špecializovaných ambulancií.
„Nebudeme do deravého systému nalievať peniaze, keď vieme, že nám unikajú,“ dodal Krajčí. Doplnil, že v parlamente je návrh na obmedzenie zisku zdravotných poisťovní. Regulácia zisku v predloženom návrhu spočíva v tom, že v prípade dosiahnutia zisku vyššieho ako je optimálny hospodársky výsledok, bude musieť zdravotná poisťovňa peniaze použiť iba na zabezpečenie zdravotnej starostlivosti pre poistencov. Zdravotné poisťovne už raz mali zakázaný zisk. Presadila to v roku 2007 prvá vláda Roberta Fica (Smer). Zákaz zisku však zrušil Ústavný súd a majitelia zdravotných poisťovní sa odvtedy súdia so Slovenskom o ušlý zisk. „Uvidíme, či poslanci naberú odvahu schváliť niečo také. Nikto na Slovensku nepovie, že je úplne v poriadku, keď za desať rokov cez jednu poisťovňu odtieklo 900 miliónov eur. Jeden plán obnovy,“ uzavrel.
Visolajskému ale takýto návrh nestačí. Podľa šéfa odborov je pre voliča zákaz zisku zdravotných poisťovní „ľúbivý, lenže nerieši dôsledky“. „Krížové vlastníctvo nie je v žiadnej normálnej krajine možné. Ak jedna finančná skupina vlastní viacero segmentov v zdravotníctve, tak jej ťažko zakážete zisk v jednom z nich, pretože by ho mohli len presunúť do ďalšieho. Ak niekto vlastní nemocnice, poisťovňu, laboratóriá, lekárne a obmedzíte zisk v poisťovni, tak si ho môže vytvoriť inde,“ zdôraznil.
Podľa zdravotníkov je najdôležitejšie stanoviť správne ceny za jednotlivé diagnózy, tak, aby sa tento systém dal kontrolovať. „Nemocnice nemôžu byť financované tak, že sa pri zostavovaní rozpočtu dopredu ráta s tým, že sa budú zadlžovať. Splácanie dlhu je oveľa drahšie ako správne nastaviť financovanie štátnych nemocníc, ktoré robia najťažšie výkony,“ priblížil Visolajský.
Šetriť, šetriť, šetriť
Zabezpečenie adekvátnych financií na opravu zdravotníckeho sektora tak napokon nie je len otázkou dolievania peňazí na účty nemocníc či poisťovní. Kľúčové bude aj nastavenie kontroly a riadenia smerovania finančných tokov. Aj podľa Útvaru hodnoty za peniaze je v zdravotníctve potenciál úspor takmer 426 miliónov eur do roku 2030. V budúcom roku by to mohlo byť 127 miliónov eur.
Najväčšie šetrenie možno podľa analytikov dosiahnuť efektívnejším užívaním liekov. Podporiť by sa mal vstup generík a biosimilárnych liekov na trh a upraviť podmienky uhrádzania liekov na výnimku. Usporiť môže systém aj znížením počtu diagnostických vyšetrení. „Ceny za poskytovanie magnetickej rezonancie a počítačovej tomografie sú priemerne vyššie ako v Česku a slovenskí pacienti absolvujú takmer o tretinu viac týchto vyšetrení ako v krajinách V3. Jedným z dôvodov môžu byť duplicitné a opakované vyšetrenia,“ uvádza Útvar hodnoty za peniaze ministerstva financií.
Zníženie frekvencie návštev špecializovaných ambulancií zas môže ušetriť náklady na starostlivosť a znížiť vyťaženie personálu. „Takýto krok je však spojený s implementáciou hodnotových opatrení na podporu všeobecnej ambulantnej starostlivosti,“ píše sa v dokumente.