SaS aj strana Borisa Kollára klesajú a Za ľudí je dlhodobo pod piatimi percentami. Najväčším prekvapením však bol prepad hnutia OĽaNO pod hranicu zvoliteľnosti. Kým ľudia vyjadrili svoju nespokojnosť s koalíciou aj liberálmi, extremisti si výrazne polepšili.
VIDEO: Premiér Heger o aktuálnej situácii v koalícii aj v zdravotníctve.
Čítajte viac Odvolanie Bittó Cigánikovej rozvírilo vody. Mikulec sedí na vratkej stoličke, postoj SaS bude kľúčový
Zdravotníctvo a školstvo na Slovensku chátrajú, rozdiely v regiónoch sú obrovské. Študenti sa v testoch zhoršili, životná úroveň klesá, spoločnosť je frustrovaná a čoraz viac sa radikalizuje. Tento stav má na svedomí aj dianie na politickej scéne. Vláda si nedokázala udržať väčšinu, nevie efektívne čerpať eurofondy a aktuálne čelí aj problémom s nelegálnou migráciou na hraniciach, ekonomickým dôsledkom pre vojnu na Ukrajine, nárastu cien energií i hroziacemu odchodu stoviek lekárov. Cieľom nie je ukázať prstom na jednu stranu a povedať, že „oni to robia zle“ a ani ignorovať, čo sa podarilo. Je vinou všetkých politikov, že sme sa dostali z popredných miest na chvost mnohých rebríčkov.
Raz sa bude o ére po roku 2020 hovoriť ako o ére nevyužitých príležitostí, nezvládnutých kríz a chaotického riadenia štátu s vysokou mierou diletantizmu a bombastických rýchlych riešení, ktoré generovali len ďalšie a ďalšie problémy.Michal Cirner, politológ
VIDEO: Martin Klus v Ide o pravdu: Kolegom zo SaS by sa asi uľavilo, keby som vrátil stranícku knižku.
Úpadok politickej komunikácie
Líder OĽaNO Igor Matovič si neodpustil jeden zo svojich štipľavých statusov a Bittó Cigánikovú označil za neschopnú a vulgárnu osobu, hoci pôvodne použil výrazy ako „tepša či zrúda“. Aj keď si na krčmové reči bývalého premiéra a ministra už spoločnosť zvykla, nemala by ich brať ako normu. „Komentáre pána Matoviča raz budú v politologických učebniciach uvádzané ako príklady úpadku politickej komunikácie a politickej kultúry. Prispieva to k ,zvlčeniu‘ spoločnosti a jazyka,“ uviedol pre Pravdu politológ Prešovskej univerzity Michal Cirner.
„Vyjadrenia predsedu OĽaNO sú natoľko vulgárne a dehonestujúce, že sú priam antitézou k snahe o zdržanlivosť a vzájomnú korektnosť,“ skonštatovala politologička Aneta Világi. Minister Matovič v tom však nie je sám a nehodné politika sú aj vyjadrenia z úst viacerých lídrov vrátane Richarda Sulíka, Roberta Fica či Borisa Kollára.
Bittó Cigániková vedela, že jej dni na čele výboru sú zrátané. „Inkvizícia bola úspešná, politicky som s tým rátala,“ povedala na druhý deň na tlačovke. OĽaNO sa voľby nezúčastnilo. Matovičov argument znel jasne – ak by sa voľby nezúčastnili ani liberáli, žiadne odvolanie by sa nekonalo. Inak to však vidia sulíkovci. „Keby naozaj nechceli odvolať Janu Bittó Cigánikovú, tak by išli hlasovať a nehlasovali by za jej odvolanie alebo by sa zdržali, vtedy by nebola odvolaná,“ hovoril Sulík. Neúčasť poslancov oboch klubov na tajnom hlasovaní by nezmenila nič a hlasovanie by sa len presunulo.
OĽaNO sa však pred voľbou snažilo vyjednávať systémom „niečo za niečo“. Vy nám nebudete odvolávať ministrov, my vám nebudeme odvolávať šéfov výborov. Súčasťou návrhu zo strany OĽaNO malo byť aj stretnutie premiéra Eduarda Hegera a šéfa SaS Richarda Sulíka.
„My sme tento obchod odmietli. Takéto dohody sa nerobia desať minút pred hlasovaním,“ komentovala šéfka poslaneckého klubu SaS Anna Zemanová. Podľa politológa Cirnera je spomínané odvolávanie politickou pomstou. „Je to boj proti ideologickému nepriateľovi – liberálke,“ povedal. Opomenuté vo svojom vákuu ostalo opäť hnutie Sme rodina, keďže za odvolanie Bittó Cigánikovej muselo hlasovať viac poslancov než len Romana Tabák, ktorá to priznala na sociálnej sieti.
VIDEO: Sulík o Krajčim a Záborskej: Cholera a rakovina.
Nie je to nesúlad, ale premyslený postoj
Matovičov výsmech SaS, že si svoju poslankyňu odvolali sami, prišiel približne v rovnakom čase, keď jeho hnutie komunikovalo o dosť jemnejší postoj. „Aj keď na poste predsedníčky zdravotníckeho výboru urobila mnoho excesov, nebudeme sa mstiť nášmu bývalému koaličnému partnerovi,“ reagoval Michal Šipoš, predseda poslaneckého klubu OĽaNO.
Čítajte viac Politológ: Za rast Republiky môže Matovič aj Kollár. Politická kultúra je v suteréne
Nesúlad vo vyjadrovaní i v postojoch nielen medzi lídrom hnutia a poslancami, ale aj v rámci klubu, badať v OĽaNO dlhodobo. Hnutie je postavené najmä na osobe Igora Matoviča. Podľa politologičky Világi nejde o rozkol v názoroch, ale o premyslený postoj a snahu využiť situáciu v prospech zlepšenia vlastného imidžu. „Nemyslím si, že by v tomto dochádzalo k dvojkoľajnosti poslaneckého klubu OĽaNO a Matoviča ako lídra, skôr ide o premyslený postoj hnutia v duchu hry na „zlého a dobrého policajta“,“ uviedla.
Okrem toho sa niektorí členovia Matovičovho hnutia vyjadrili, že toto „gesto dobrej vôle“ by mohlo pomôcť udržať Romana Mikulca v kresle ministra vnútra. Liberáli sa však hlasovania o odvolaní Mikulca zúčastniť neplánujú, viacerí poslanci majú na mimoriadnej schôdzi chýbať. SaS preto vyzvala aj zvyšok opozície, aby sa schôdze nezúčastnili a odložili ju. „SaS sa konečne musí správať ako opozičná strana a nielen kritizovať prešľapy vlády, ale aj konať, a teda hlasovať za odvolanie nekompetentných členov vlády,“ skonštatoval Cirner.
OĽaNO a vláda s fašistami, Kollár režíruje
Nakoniec sa egá dvoch lídrov stali dôvodom rozpadu koaličného štvorlístka. Matovič a Sulík boli v spore prakticky od začiatku ich vládnutia, vrcholom prvej krízy bol výmena na poste premiéra a ministra zdravotníctva. Výsledkom druhej krízy bol odchod liberálov z koalície, čím sa dostali do menšiny. Začať s ústavnou väčšinou a končiť aj bez tej absolútnej, je umenie. Taká je politická realita, v ktorej sa Slovensko po prvotnom úspechu a nádeji na „vládu zmeny“ ocitlo. Po odchode liberálov bolo jasné, že sa bude musieť vláda spoliehať na podporu nielen bývalých koaličných poslancov vrátane SaS a niektorých odídencov zo Za ľudí či z OĽaNO, ale aj na extrémistov a nezaradených poslancov okolo Tomáša Tarabu.
Napríklad Juraj Šeliga (Za ľudí) alebo minister životného prostredia Ján Budaj (OĽaNO) sa vyjadrili, že ak bude menšinová vláda visieť na ich hlasoch, je to pre nich červená čiara. „Hlasuje sa tu s fašistami pri významných zákonoch a oni riešia Janku Bittó Cigánikovú. Kde sú ich červené čiary?“ pýtal sa Sulík. Nedostatok a vrtkavosť hlasov sa dali čakať, keďže ešte pred SaS odišlo z koalície viacero poslancov, ktorí kritikou na adresu vlády nešetrili.
Sulík vo svojich vyjadreniach pritvrdil a označil sasku za jedinú protikorupčnú stranu, lebo OĽaNO sa na boj s korupciou podľa neho vykašľalo. „Je to detinské a smiešne. Zatiaľ čo reálne tu vládnu oni (OĽaNO, pozn. red.) s fašistami a celé to režíruje Boris Kollár,“ povedal. „Menšinová vláda sa spája s kdekým, hľadá hlasy aj v ,temných‘ vodách. Keď voliči vidia, že sú extrémisti akceptovaní, prečo by ich nevolili, a ak vidia nádej, že majú koaličný potenciál,“ skonštatoval politológ Cirner.
Éra nevyužitých príležitostí
Potvrdzuje to aj piatkový prieskum agentúry Median SK pre RTVS, ktorý prekvapil aj šokoval. Treťou najsilnejšou stranou sa po Hlase a Smere stalo hnutie Republika. Naopak, SaS dosiahla len 6,5 percenta a OĽaNO skončilo s necelými štyrmi percentami pred bránami parlamentu. Pre liberálov je to daň za to, že si podľa Sulíka zachovali svoju tvár. No pre stranu, ktorá dosiahla vo voľbách vyše 25 percent, je to obrovský prepad.
Nedeľný prieskum agentúry Focus pre reláciu TV Markíza Na telo bol o niečo prívetivejší napríklad ukázal, že ak by sa voľby do Národnej rady konali v novembri, vyhrala by strana Hlas-SD so ziskom 19,4 percenta hlasov. Druhý v poradí by skončil Smer-SD s 15,6 percentom, nasledovali by Progresívne Slovensko (10,2 percenta) a SaS (8,1 percenta). Vládne strany by sa umiestnili až za nimi: OĽANO so 7 percentami a Sme rodina s 6,6, Za ľudí by ostali pred bránami parlamentu.
Zatiaľ to nemôžeme označovať za trend, no je to prvý silný signál. Pred kedysi najsilnejším protikorupčným hnutím bojujúcim proti systému „našich ľudí“, ktorý sa v našej spoločnosti hlboko zakorenil za vlád Roberta Fica, ľudia uprednostnili nebezpečnú rétoriku extrémistov. Čo teda aktuálna situácia o Slovensku vypovedá?
„Raz sa bude o ére po roku 2020 hovoriť ako o ére nevyužitých príležitostí, nezvládnutých kríz a chaotického riadenia štátu s vysokou mierou diletantizmu a bombastických rýchlych riešení, ktoré generovali len ďalšie a ďalšie problémy,“ zhodnotil Cirner. Politické strany totiž podľa sociológa Michala Vašečku často uviaznu vo vzájomných ideologických, koncepčných a bohužiaľ aj osobných sporoch. „Je to pre parlamentnú demokraciu typické všade vo svete. Problém nastáva vtedy, keď ani v čase kumulovania rôznych kríz nevedia politici identifikovať kľúčové témy, ktorých by sa politické spory netýkali a riešili by ich v súlade s nejakým elementárne dosiahnutým kompromisom,“ povedal pre Pravdu.
Problémom je teda odtrhnutosť straníckeho života od života spoločnosti, ktorá je dôsledkom najmä troch faktorov. „Po prvé, čoraz menej politických strán má podobu klasických politických strán – veľkosťou, štruktúrou, reprezentáciou záujmov konkrétnych skupín či konkrétnych ideí,“ skonštatoval sociológ. Druhým dôvodom je podľa neho minimálna kontrola politických strán, ktorá sa obmedzuje na parlamentné voľby. Do tretice, keďže politické strany čoraz menej chápu svoju činnosť ako službu verejnosti, sústreďujú sa, pochopiteľne, predovšetkým na seba. „A tak to, čo vyzerá ako ich zlyhanie, je v skutočnosti naplnením ich cieľov v politike,“ dodal Vašečka pre Pravdu.