Tunel Čebrať prerazili v utorok. S dĺžkou 3,6 kilometra bude tretím najdlhším tunelom na Slovensku. Prvenstvo patrí ešte nedokončenému tunelu Višňové s dĺžkou 7 445 metrov. Druhý je už sprevádzkovaný tunel Branisko, ktorý má takmer päť kilometrov. Čebrať mal mať pôvodne niečo vyše dvoch kilometrov, no pre komplikovaný geologický terén museli projekt meniť.
VIDEO: Tunel Čebrať oficiálne prerazili, čo ďalej?
Dôležitá dopravná tepna
Historický moment na Liptove si nedal ujsť okrem generálneho riaditeľa Národnej diaľničnej spoločnosti (NDS) Vladimíra Jacka ani minister dopravy Andrej Doležal (Sme rodina) a viacerí predstavitelia samospráv. Južnú rúru tunela Čebrať prerazili baníci, pričom prvého z nich, ktorý z podzemia vyšiel, vítala manželka. Postupne sa objavili aj ďalší. Minister ich všetkých pozdravil typickým „Zdar Boh“ a poďakoval sa za vykonanú prácu.
„Razičom, štajgrom, vedúcim odstrelov a všetkým, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom podieľajú na prácach vnútri tunela, ale aj na mostných objektoch,“ povedal Doležal. Uznanie adresoval aj právnikom, obstarávateľom, zhotoviteľovi a vedeniu NDS. „Našli spoločnú reč tak, aby tá stavba mohla napredovať. Veď ešte pred pol rokom sme mali krízovú situáciu, keď sme tú stavbu museli znova naštartovať a vyriešiť isté problémy. O to radšej som, že kolegovia našli cestu, aby to mohlo ďalej postupovať,“ podotkol. Zhotoviteľ ho vraj uistil, že ak nebudú v rámci finančnej oblasti žiadne problémy, pôjde to dobre. Pripomenul, že na celej stavbe sa čulo pracuje, pričom denne je tam minimálne 350 robotníkov.
Jacko pripomenul, že od začiatku výstavby prešiel dlhý čas a prerazenie tunela je dobrou správou celého ružomberského regiónu. „Verím, že do dvoch rokov budeme môcť oznámiť dokončenie celého diela,“ povedal. Spomenul tiež predchádzajúce problémy. „Zásadný bol vo fyzikálnych javoch, lebo v okolí Ružomberka je veľa zosuvov pôdy. Objavilo sa množstvo nepredvídateľných skutočností, ktorými sme sa museli zaoberať. Došlo k pretrasovaniu, pričom pôvodná dĺžka tunela mala dva kilometre,“ objasnil.
Ešte v lete sa hovorilo o tom, že liptovská D1, s dĺžkou takmer 15 kilometrov, by mohla byť kompletne dokončená už na budúci rok v decembri. Teraz sú však odhady posunuté o ďalší rok. Dôvodom sú spomenuté komplikácie. „Čas naplnenia diela je posunutý na december 2024. Suma za celý úsek nie je konečná, stále je predmetom rokovaní. Zatiaľ sme na úrovni nad 300 miliónov eur,“ uzavrel Jacko.
Ružomberský primátor Igor Čombor je rád, že vec sa konečne podarila. „Keď sa do dvoch rokov sprejazdní trasa medzi Hubovou a Ivachnovou, pôjde o vynikajúci čin. Konečne zmiznú zápchy a Ružomberčanom sa uľaví. Negatívna dopravná situácia tu trvá už roky, všetci čakáme na zlepšenie,“ poznamenal Čombor.
Ušetrí šestnásť minút
Zmluvu na výstavbu liptovskej D1 podpísali v novembri 2013, práce odštartovali vo februári 2014. O pár mesiacov nato, v septembri, došlo k oficiálnemu začiatku razenia tunela osadením sošky svätej Barbory pri východnom portáli. Celé sa to však skomplikovalo už v roku 2015. Ako problém sa ukázalo málo únosné podložie tunela, pričom hrozilo riziko zosuvu svahu nad jeho trasou pri západnom portáli – neďaleko obce Hrboltová. Razenie preto už zhruba po 300 metroch pozastavili.
Stavbu diaľnice museli preprojektovať a trasu posunúť severne od zosuvového územia. Došlo tak k omeškaniu odovzdania diela, tiež k predraženiu a predĺženiu tunelových rúr z pôvodných 2 026 na 3 600 metrov. V auguste 2018 raziace práce v tuneli obnovili, no plný rozbeh celého úseku diaľnice skomplikovalo chýbajúce platné stavebné povolenie. Bez neho bolo možné razenie len z východného portálu, a to do maximálnej dĺžky 3 300 metrov.
VIDEO: Prerazenie tunela Čebrať po ôsmich rokoch
Územné rozhodnutie vydali v apríli 2020, potom sa však objavili informácie o spore medzi dodávateľom stavby a zhotoviteľom, ktorý sa týkal financovania. Zmluvná cena postupne stúpla z pôvodných 227 na 307 miliónov eur bez DPH. Celková cena stále nie je „dotiahnutá“. Projekt je hradený zo štátneho rozpočtu a spolufinancovaný je Európskou úniou. V máji tohto roka bola pre problémy s financovaním väčšina prác súvisiacich s výstavbou tunela utlmená. Začiatkom leta sa to však podarilo čiastočne vyriešiť a opäť na stavbe nastal pracovný ruch.
Diaľničný obchvat Ružomberka mal byť pôvodne dokončený v roku 2017. Keďže medzi Hubovou a Ivachnovou denne prejde 20-tisíc áut, pričom vznikajú kolóny s desiatkami minút zdržania, mnohí sa ho nevedia dočkať. Po dobudovaní sa napojí na existujúcu štvorprúdovú diaľnicu smerujúcu do Prešova. Vodičom ušetrí v porovnaní s jazdou po ceste prvej triedy až 16 minút. Zhotoviteľom stavby je združenie stavebných spoločností OHL ŽS a spoločnosť Váhostav.
Fakty o tuneli a liptovskej diaľnici
Tunel cez vrch Čebrať, s výškou 4,8 metra, bude mať dve jednosmerné rúry. V každej z nich budú dva jazdné pruhy so šírkou 3,5 metra. Najvyššia povolená rýchlosť je tam naplánovaná na 100 kilometrov za hodinu. Predpokladá sa, že denne ním prejde 20-tisíc áut, z nich pätinu by mala tvoriť nákladná doprava.
Takmer 15-kilometrový diaľničný ťah D1 Hubová-Ivachnová tvorí celkovo 235 stavebných objektov. Medzi nimi je napríklad 19 mostov, 3 križovatky, jedno odpočívadlo a tunel. Súčasťou sú aj zárubné a oporné múry či 7,5 kilometra protihlukových stien.
Čítajte aj ‘Zakliatu‘ diaľnicu D1 s tunelom Višňové vraj dokončia o dva roky