Prvého decembra totiž vyprší výpovedná lehota takmer 2 200 lekárom, protestujúcim takto proti krízovým podmienkam v zdravotníctve. Lekárski odborári ohlásili na štvrtok 17. 11. protest a nemocnice sa pripravujú na najhoršie. „Realizácia výpovedí je veľmi aktuálna. My ako nemocnice nie sme ani na strane vlády, ani odborov, my sme na strane pacientov. Bez lekárov nezabezpečíme poskytovanie zdravotnej starostlivosti, keď teda k dohode nedôjde, čaká nás veľký problém,” povedal pre Pravdu prezident Asociácie nemocníc Slovenska Marián Petko.
Napriek tomu v sídle rezortu zdravotníctva na bratislavských Kramároch, priamo oproti budove Univerzitnej nemocnice Bratislava, kde napríklad podala výpoveď väčšina anestéziológov, vládne do poslednej chvíle ticho a pokoj. Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) vystúpil pred novinárov s chladnou hlavou. „Situácia, ktorá nám teoreticky od 1. decembra hrozí, bola vyhodnotená. Naďalej je pre nás nanajvýš podstatné, aby k žiadnym výpovediam nedošlo,” vyhlásil na brífingu po pondelňajšom stretnutí so zástupcami nemocníc, ktoré sa týkalo riešenia situácie s výpoveďami lekárov. O detailoch krízových scenárov, pripúšťajúcich výpovede, šéf rezortu hovoriť odmietol.
VIDEO: Heger poprosil lekárov, aby stiahli výpovede: Rozumiem vašej vyčerpanosti.
Priblížil však, že prvýkrát od 19. augusta sa v pondelok kvôli tomu opäť stretáva aj vláda a vo večerných hodinách koaličná rada, na ktorej budú prítomní aj premiér Eduard Heger (OĽaNO) a minister financií Igor Matovič (OĽaNO). Matovič pritom od septembra s lekármi ďalej vyjednávať odmietal. „V tejto dobe je ponuka, ktorú sme lekárom dali, veľmi, veľmi nadštandardná. Je to dramaticky viac, ako sme ponúkli komukoľvek v štátnej správe okrem sestričiek, tie percentuálne by mali mať viac," odkázal im naposledy Matovič.
Vláda sa má teraz dohodnúť na detailoch druhého návrhu memoranda, ktoré ponúkne Lengvarský štrajkujúcim zdravotníkom na výmenu za stiahnutie výpovedí. „Kolegovia z Lekárskeho odborového združenia ho v pondelok odo mňa dostali. Verím, že do konca týždňa sa dohodneme a výpovede budú stiahnuté," povedal. Rokovanie koalície pokračovalo aj po uzávierke novín.
Dohoda sa črtá pomaly
Pôvodne sa v pondelok malo uskutočniť aj rokovanie premiéra a Lengvarského s predstaviteľmi Lekárskeho odborového združenia (LOZ), ktorému predsedá Peter Visolajský. Zástupcovia vlády mali s odborármi rokovať o memorande, ktoré by presvedčilo lekárov stiahnuť výpovede. Rezort však v priebehu dňa informoval, že sa stretnutie odkladá a uskutoční sa v náhradnom termíne.
Čítajte viac Niet inej cesty, než dohoda s lekármi, zhodli sa Cigániková a Krajčí
Visolajský sa však rozprával s expredsedníčkou zdravotníckeho výboru Janou Bittó Cigánikovou (SaS). Tému krízy v zdravotníctve rozoberali napoludnie v diskusnej relácii Braňo Závodský Naživo v Rádiu Expres.
Cigániková požiadavky zdravotníkov podporila. „Na to, aby sa mohli dohodnúť, musia sa stretnúť s ministrom financií a s premiérom. Je to vyslovene o financiách. Ako je možné, že oni nemajú čas?" pýtala sa. Visolajský reagoval kritikou na prvé „memorandum“ z dielne rezortu zdravotníctva, ktorý odborárom predstavil v pondelok 7. novembra, slovami, že Lengvarskému poslal na revanš dokument z roku 2011, ktorý by ministrovi mohol slúžiť ako vzor. Pred 11 rokmi totiž zahodilo plášte 1 100 lekárov z 2,4 tisíca výpovedí. Vtedajšia vláda Ivety Radičovej tri dni po uplynutí lehoty 3. decembra v noci napokon podpísala memorandum s Lekárskym odborovým združením a krízu zažehnali.
„Na výbore som naposledy strávil osem hodín na vysvetlenie našich požiadaviek. Dohoda môže vzniknúť, len ak sa strany porozprávajú. My sa teraz nemáme s kým rozprávať, premiér ani minister sa s nami nebavia," sťažoval sa Visolajský. „Mne nejde len o vyššiu výplatu, ale o dotiahnutie lekárov do nemocníc, pretože odchádzajú do zahraničia," argumentoval.
Podľa odborárov prvý nástrel memoranda nebol presvedčivý a nevideli v ňom ani snahu dohodnúť sa na zlepšení situácie v slovenskom zdravotníctve. „Neprináša reálne riešenia. Tento text sa len tvári ako dohoda, ale nezaväzuje ministerstvo zdravotníctva ani vládu k riešeniam, ktoré žiadame. Ak by sme na takúto dohodu pristúpili, išli by sme sami proti hlavnému zmyslu našich výpovedí, pretože naším cieľom je zachrániť slovenské zdravotníctvo. Žiaľ podmienky, ktoré nám vláda ponúkla, by nikomu, ani nemocniciam, či pacientom, nepomohli," reagoval Visolajský.
Čítajte viac Systém je deravý. Zo zdravotníctva odtekajú milióny eur
Lekárske odborové združenie (LOZ) predložilo vláde celkovo osem požiadaviek. Týkajú sa vzdelávania medikov aj financovania nemocníc. Z perspektívy Lengvarského spočíva nezhoda medzi štátom a štrajkujúcimi lekármi v požiadavke zvýšenia ich platov, čo si štát podľa neho momentálne nemôže dovoliť. Na platy zdravotníkov celkovo pôjde takmer pol miliardy eur ročne. Len na lekárov pripadá zhruba 250 miliónov eur. Ak by však štát pristúpil na požiadavky LOZ, suma by sa vyšplhala na 750 miliónov eur. Lekár so špecializáciou a 40-ročnou praxou by mal základný plat, teda bez príplatkov za nadčasy, služby cez víkendy a sviatky, 5 812,80 eura. Oproti súčasnosti to predstavuje nárast o 3 206,90 eura.
Vypínanie oddelení a škrty v operáciách
Z nemocníc je pripravená odísť približne štvrtina lekárov, ktorí pracujú v 31 štátnych zdravotníckych zariadeniach. Podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií v slovenských nemocniciach pracovalo v roku 2020 dokopy 7 675 lekárov.
Ako by mohlo „fungovať“ zdravotníctvo po 1. decembri, ilustruje napríklad spomínaná Univerzitná nemocnica Bratislava. Bez prítomných anestéziológov v službe by totiž od decembra nemal kto uspávať pacientov a muselo by sa preto pristúpiť k scenáru, keď by operovali len ľudí v akútnom ohrození života.
Čítajte viac Visolajský tvrdí, že o vyššiu výplatu mu nejde. Cigániková: Zdravotníkom prajem, no moje pravicové srdce nepustí
Prakticky zo dňa na deň by sa tak zrušili všetky plánované operácie a zdravotný stav čakajúcich pacientov by sa pre odklady postupne zhoršoval. Podľa Lengvarského zatiaľ nemocnice o možnom odklade operácií pacientov informovať nemusia. „Predoperačná príprava pred elektívnymi výkonmi operácií trvá maximálne sedem dní, takže to ešte nie je na programe dňa," povedal v pondelok.
Problémy by boli aj pri pôrodoch. Ženy by si nemohli viac vybrať, kde budú rodiť, museli by ísť tam, kde by bolo voľno, a pôrodom by ich sprevádzali tí lekári, ktorí zostali.
„Dnes sme s ministrom rokovali, čakáme do piatku, či dôjde k dohode. Ak sa to nestane, teda lekári odídu, už neostane žiaden plán B. V nemocniciach, kde z 8 lekárov odíde 7, či už pôrodníkov, chirurgov, či anesteziológov, budeme musieť zatvoriť, lebo pracoviská ostanú nefunkčné,” povedal Petko. Najviac výpovedí evidujú v Bratislave a veľkých fakultných nemocniciach v Košiciach či Prešove. A panika môže začať podľa Petka nastupovať už budúci týždeň, ak bude jasné, že k dohode nedošlo. „V riziku kritického odkladu operácií a vyšetrení sú ambulancie aj špecialisti. Všetky okolité krajiny priznávajú, že na to, aby sa po pandémii dostali do pôvodného stavu a dobehli zameškané, potrebujú dva roky. My tu máme hromadné výpovede, ktoré to ešte viac komplikujú,” pridala sa aj prezidentka Asociácie na ochranu práv pacientov Mária Lévyová.
Návrat núdzového stavu
Viacerí lekári, ktorí podali výpovede, majú navyše množstvo nevyčerpanej dovolenky. „Zatiaľ sme ich nezačali čerpať, lebo oddelenia by nefungovali,“ vysvetlil minulý týždeň Visolajský s tým, že aj náklady pri preplácaní dovoleniek budú obrovské. „Riešenia, ktoré ponúkame, sú najlacnejšie,“ skonštatoval.
Čítajte viac Lekárski odborári zvolávajú protest za záchranu zdravotníctva. Memorandum vlády je plné fráz, tvrdia
Ak by však napokon 2 200 lekárov výpovede k 1. decembru nestiahlo, štát má na zvrátenie totálneho kolapsu ešte jednu páku. V poslednej chvíli môže zatiahnuť ručnú brzdu a vyhlásiť núdzový stav, podobne, ako to bolo počas pandémie. Pre lekárov, aj tých, čo podali výpoveď, by to znamenalo povinne sa hlásiť na pracovisku. Štát môže zároveň zakázať uplatňovanie práva na štrajk pre tých, ktorým bola uložená pracovná povinnosť. Za nevykonanie príkazu hospodárskej mobilizácie hrozí pokuta do 33-tisíc eur.
„K hospodárskej mobilizácii by som nerád pristúpil, lebo sme videli jej efekt pri covide,“ priznal minulý týždeň Lengvarský s tým, že je veľa alternatív, ako sa dá mobilizácii vyhnúť. Počas pandémie mobilizovali zdravotníkov napríklad aj policajti.