Trestný právnik Burda: Tresty na Slovensku sú drakonické, na zmenu tu dlho nebola politická odvaha

Na Slovensku sa momentálne rieši rozsiahla novela Trestného zákona z dielne rezortu spravodlivosti. V niektorých prípadoch totiž za gram marihuany, ktorú u vás nájdu, dostanete vyšší trest ako za ťažké ublíženie na zdraví v prípade dohody s orgánmi činnými v trestnom konaní (OČTK). Dekan právnickej fakulty Univerzity Komenského Eduard Burda v rozhovore pre Pravdu hovoril o výške trestov, potrebných zmenách, ale aj o tom, prečo sa Trestný zákon roky nemenil a čo si myslí o návrhu nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu.

15.11.2022 09:00
Eduard Burda, dekan, právnická fakulta Foto:
Dekan Právnickej fakulty Eduard Burda
debata (9)

Aktuálne je na Slovensku debata o novele Trestného zákona. Viacero odborníkov hovorí, že máme nepomer v trestných sadzbách a mali by byť upravené. Napríklad pri vražde či pokuse o vraždu môže byť trest nižší, respektíve neprimeraný v porovnaní s trestným činom podvodu, pri držbe marihuany či niektorých ekonomických trestných činoch. Mali by sa tieto tresty upraviť? Aj v porovnaní s okolitými krajinami sú tie tresty oveľa prísnejšie.

Áno. Na Slovensku máme v Trestnom zákone drakonické sadzby, absolútne neprimerané. Dá sa povedať, že to platí pri väčšine trestných činov, no najviac to vidno pri ekonomickej a majetkovej trestnej činnosti. Bežný páchateľ si môže povedať, že keď má ísť na 10 až 15 rokov do väzenia za nejaký podvod, tak sa mu možno skôr oplatí zlikvidovať svedka a bude mu hroziť 20 až 25 rokov (v prípade dohody s OČTK pri niektorých trestných činoch aj nižší trest až beztrestnosť, pozn. red.), ale to už má v podstate jedno. Existujú také riziká.

Nastalo to po roku 2005. Dovtedy sme tu mali normálne trestné sadzby, ako aj v Českej republike, Nemecku, Rakúsku a iných krajinách, no potom prišiel nový Trestný zákon, ktorý tieto sadzby brutálne zdvihol. Napriek tomu, že väčšia časť odbornej verejnosti na to dlhé roky poukazuje ako na negatívum, z politikov doteraz nemal nikto odvahu s tým niečo robiť. Pokiaľ ide o ekonomickú a majetkovú kriminalitu, dá sa povedať, že všetky okolité štáty majú zastropované tresty odňatia slobody pri najprísnejších skutkových podstatách do desať rokov maximálne. U nás to výrazne presahuje.

Video
Minister Karas pripravuje legislatívu na úpravu práv LGBTI+ menšiny

Čím to je, že žiaden z politikov sa k tomu nemal? Na stole veľká novela Trestného zákona. Upravuje sa viacero bodov vrátane drogových trestných činov, hovorí sa o zavedení alternatívnych trestov atď.

Nebola tu politická odvaha. V politickom boji sa často zneužíva to, keď chce niekto nejakým spôsobom znížiť trestné sadzby alebo preorientovať trestnú politiku z nepodmienečného trestu odňatia slobody, teda z tvrdej basy, na alternatívy, ako je trest domáceho väzenia, výraznejší peňažný trest, trest povinnej práce či podmienečné odsúdenie na výkon trestu odňatia slobody s probačným dohľadom. Páchateľ síce je odsúdený na trest odňatia slobody, ale pokiaľ ďalej riadne žije, do väzenia nastúpiť nemusí. Dôležité je, aby bol pod kontrolou probačných úradníkov.

Je chystaná zmena Trestného zákona postačujúca? Čo by malo byť také gro, čo by sa malo zmeniť ako prvé? Ide o dosť rozsiahlu zmenu, ktorú zrejme nebude možné prijať zo dňa na deň.

Závisí od toho, o ktorej novele sa bavíme. Aktuálne sú na stole dve, možno až tri.

Maroš Žilinka Čítajte viac Žilinka dal preveriť, či sa funkcionári nedopustili pre nelegálnu migráciu trestných činov

Myslím tú ministerskú, ktorú predkladala Mária Kolíková a nový minister spravodlivosti Viliam Karas v nej pokračuje.

Ministerská novela prináša veľa pozitívnych zmien, ale aj veľa nedotiahnutých vecí, ktoré je potrebné ešte upraviť. Stále to je v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Po prvé, trestné sadzby ani za tú majetkovú a ekonomickú trestnú kriminalitu nerieši komplexne, dokonca v niektorých prípadoch ich znižuje, v iných zvyšuje. Toto sa musí riešiť. Treba povedať, že je tam navýšenie výšky škody. Do roku 2005 sme mali výšku škody podľa výšky minimálnej mzdy, a to od roku 2006 nie je. Ak by sme išli podľa minimálnej mzdy, na budúci rok by to malo byť okolo 700 eur.

zväčšiť Minister spravodlivosti Viliam Karas Foto: TASR, Martin Baumann
Viliam Karas, minister spravodlivosti Minister spravodlivosti Viliam Karas

V návrhu sa hovorí o 500 eurách. Tento posun je pozitívny. Keď si to zoberiete, teraz je výška škody pre vznik trestnej zodpovednosti pri mnohých trestných činoch 266 eur a jeden cent. Čo ste si za túto sumu kúpili vtedy, keď vošiel Trestný zákon do účinnosti, a čo teraz? Sedemnásť rokov sa rok od roka zvyšovala kriminalizácia majetkových a ekonomických trestných činov, a to prostredníctvom inflácie. Bolo by dobré, keby táto novela prešla širším kolom odbornej diskusie, aby sa stala novelou, ktorá by pomohla bojovať proti majetkovej a hospodárskej kriminalite primeranými prostriedkami. Páchatelia by mali byť potrestaní skôr alternatívnym trestom, ak nejde o príliš závažne trestné činy alebo o recidivistov, osoby opakujúce trestnú činnosť. Výkon alteranatívneho trestu je aj pre štát menej nákladný ako výkon trestu odňatia slobody vo väzniciach. Zároveň však musí zabezpečiť to, aby to páchateľov odradilo od trestného činu.

V parlamente je aktuálne aj návrh nezaradeného poslanca Tomáša Tarabu, ktorý bol verejnosťou prijatý s rezervou, keďže sa skôr podobal na návrh z dielne rezortu spravodlivosti. Ako ho hodnotíte? Taraba napríklad navrhuje, že by sa mohli väzeniu vyhnúť politici alebo kriminálnici, ktorí legalizovali špinavé peniaze, navrhuje upraviť podmienky spolupráce s kajúcnikmi atď.

Za legalizáciu príjmov z trestnej činnosti je v Českej republike maximálna výška trestu za najprísnejší prípad desať rokov, na Slovensku 20 rokov. Samo osebe je to šialené. Myslím si, že v Tarabovej novele je, ak to poviem zjednodušene, desať percent vecí absolútne neakceptovateľných, desať percent je na diskusiu a z 80 percent ide o dobré návrhy, s ktorými sa dá ďalej pracovať. Z odborného hľadiska, odhliadnuc od politického, ak by sa jeho novela v druhom čítaní upravila a odstránili sa nezmysly ako účinná ľútosť za podvodné trestné činy, v takom prípade by bola odborne použiteľná a pomohla by trochu viac nastoliť na Slovensku spravodlivosť. Spravodlivosť totiž neznamená, že každého na dlhé roky zavriem do väzenia. Spravodlivosť znamená, že každý je potrestaný za to, čo urobil, primerane. Zároveň má byť trest nastavený tak, aby zbytočne nezaťažoval spoločnosť nákladmi a aby sa človek mohol napraviť a mohol ďalej do spoločnosti prispievať, napríklad aj svojimi daňami.

Čím to je, že s takýmto návrhom neprišla bývalá ministerka alebo minister Karas? Je minimálne neštandardné, že s ním prichádza radový, ani nie koaličný, poslanec.

Dal by som ministrovi Karasovi čas, aby sa s Kolíkovej návrhom vyrovnal aj na základe odborných pripomienok a diskusií. Čo sa týka toho Tarabovho návrhu, poslanci majú právo navrhovať zákony vrátane návrhov noviel. Je to na nich. Môžu navrhnúť niečo iné ako minister. Ťažko sa odpovedá na to, prečo s tým neprišiel minister, ale poslanec. Myslím si, že minister Karas má rozumný pohľad na nastavenie trestnej politiky, že by vedel prísť s návrhom novely, ktorý by vyvažoval a odstránil niektoré až prílišné snahy o dekriminalizáciu v Tarabovom návrhu, ale zároveň, aby z neho vzal čo najviac pozitívnych prvkov. Minister potenciál má, ale otázka je, či mu to bude politicky umožnené. Taraba je navyše oficiálne opozičný politik, takže neviem, či mu tento zákon prejde.

V Českej republike existuje aj inštitút tzv. prvotrestaného. Mal by sa zaviesť aj u nás?

Je to otázka spojená s recidívou. Ak je niekto recidivista a opakuje trestnú činnosť, mal by byť potrestaný zásadnejšie. Myslím si, že za väčšinu trestných činov, s výnimkou trestných činov, ako sú vraždy, znásilnenia, obchodovanie s ľuďmi, ktoré patria k najzásadnejším trestným činom, by mali byť prvotrestané osoby postihované len iným trestom ako nepodmienečným trestom odňatia slobody. Práve z tohto dôvodu je veľmi dôležité, aby sa na Slovensku zásadne posilnili probační úradníci, ktorí pracujú na resocializácii páchateľov, na ich náprave a užitočnom začlenení do spoločnosti.

Na začiatku to síce možno prinesie trocha zvýšené náklady, ale o niekoľko rokov, keď sa prejaví pokles väzenskej populácie, na tom štát ušetrí. Samozrejme, je tu aj otázka závažného organizovaného zločinu, pri ktorom by aj prvotrestané osoby mali byť zväčša postihované nepodmienečným trestom odňatia slobody. Tam treba posúdiť, či ide o zločineckú skupinu, ktorá reálne zvyšuje závažnosť trestného činu. U nás si žiaľ aj veľa ľudí v praxi myslí, že ak sa tri osoby podieľajú na páchaní trestnej činnosti a vzájomne o tom komunikujú, ide automaticky o zločineckú skupinu, čo tak ani zďaleka nie je. Tento pojem začína byť nadužívaný.

© Autorské práva vyhradené

9 debata chyba
Viac na túto tému: #Trestný zákon #novela #Eduard Burda