Lepil sa im na päty a vyvolal strach. Nebezpečného stalkera budú stíhať väzobne

Obvinený podal sťažnosť, rozhodovať bude preto aj krajský súd. Psychický stav muža posúdi znalec, informovala Markíza.

Obvinený tvrdil, že nešlo o prenasledovanie, ale že nadväzoval kontakty so známymi osobami v súvislosti s jeho plánovaným biznisom. Údajne si chcel otvoriť nahrávacie štúdio, informuje portál tvnoviny.sk.

Stalker prenasledoval vyše 30 slovenských celebrít. Medzi nimi boli aj herci Branislav Deák a Štefan Martinovič, speváčka Katarína Koščová, moderátor TA3 Rastislav Iliev či fotograf Lukáš Kimlička. Všetci skúsenosť so stalkerom popisujú takmer rovnako. Cítili sa nepríjemne, boli v šoku a báli sa či nevytiahne zbraň, alebo im inak neublíži.

Čítajte viac Martinovič sa cítil ako v psycho trileri, Deák stalkerovi odkázal, nech zavolá mame

Naozaj som sa zľakol

Kimličku prenasledoval až do podzemných garáží. „Vtedy som sa už naozaj zľakol, aj vzhľadom na udalosti, čo sa udiali na Zámockej mi išli v hlave rôzne scenáre… Uvedomil som si, že nemôžem vojsť do garáží, lebo tam sa dvere zavrú a je koniec," povedal pre Pravdu Kimlička.

zväčšiť Foto: Facebook

stalker, celebrity, polícia, FB Mladý muž, ktorý prenasledoval viacero slovenských celebrít, skončil v rukách polície.

„Som rád, že sa tomu venuje pozornosť, aby sa takýmto zážitkom predišlo, a aby sa ľudia mohli bez strachu prechádzať po centre. Pán už bol identifikovaný a ľudia už budú vedieť, o čo ide, keby sa situácia mala opakovať. Bolo to totiž nepríjemné. Ono sa síce v úvodzovkách nič nestalo, ale takmer nám sadol do auta,“ skonštatoval herec Štefan Martinovič.

Mladý muž sledoval viacero celebrít

Mladý muž systematicky neprenasledoval jednu osobu, svoju pozornosť rozdelil medzi viacero „cieľov“. Nebol agresívny, svojim obetiam sa zväčša "len“ lepil na päty. V prípade verejne známych osôb išlo skôr o krátkodobé kontakty. Trestný zákon definuje trestný čin nebezpečného prenasledovania ako dlhodobé správanie.

„Ide o jednu z podmienok tohto trestného činu. Trestný zákon však neurčuje, čo to znamená dlhodobo,“ podotýka Margita Prokeinová, docentka trestného práva z Právnickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave. Ako dodáva, podľa judikatúry ide v prípade tohto trestného činu o pol roka. Názory odborníkov sa však na túto tému rôznia.

Právna úprava opomína intenzitu prenasledovania, teda ako často stalker neželane kontaktuje svoju obeť. „Prenasledovanie by sa malo v nejakom časovom intervale opakovať. Je to v konečnom dôsledku na úvahe súdu. Záleží na výpovediach poškodených, ako to vnímajú a či súd uzná daný časový interval s tým, že je splnená podmienka dlhodobosti,“ poznamenáva Prokeinová.

Meniť legislatívu podľa nej nie je nutné. „Stačila by jednotná judikatúra bez veľkých výkyvov, kde jeden súd posúdi správanie z hľadiska dlhodobosti ako trestný čin a druhý nie," myslí si docentka trestného práva. Dôvod na úpravu legislatívy nevidí ani odborníčka na trestné právo Lucia Kurilovská. „Nebezpečné prenasledovanie je upravené vo všetkých kontextoch toho, aký môže byť prejav prenasledovateľa,“ hovorí.

Policajti sa podľa nej mali čoho chytiť a aj tak urobili. Kurilovská pripustila, že ich mohlo brzdiť práve slovíčko dlhodobo. „Spočiatku sa mohli sústrediť na to, aby mali informácie o viacerých obetiach alebo o tom, že ich muž obťažuje opakovane,“ podotýka. Preto mohli „čakať“ na ďalšie konanie páchateľa. Polícia hovorí, že o obťažovaní sa dozvedela priamo od obetí len nedávno.

V prípade stalkingu musí byť okrem dlhodobosti splnená aj podmienka, že správanie musí vzbudiť dôvodnú obavu o život alebo zdravie obete alebo jej blízkych osôb alebo podstatným spôsobom zhoršiť kvalitu života poškodeného. Prihliada sa pri tom na individuálne prežívanie obete.

Človek môže mať podľa Kurilovskej obavu aj v prípade, že stalker len postáva pred jeho domom. „Tri dni tam môže stáť nepohnute a na štvrtý deň zaútočiť,“ dodáva. Za zhoršenie kvality života sa podľa nej považuje aj zmena dovtedajších návykov. „Človek je určitým spôsobom obmedzený alebo sa musí prispôsobiť nejakým podmienkam, aby sa vyhol stretnutiu s prenasledova­teľom,“ dopĺňa Prokeinová.

Hoci existuje možnosť zákazu priblíženia, obete by ju nemohli využiť ako preventívne opatrenie pred zákrokom polície. Nariadiť takéto opatrenie je podľa Kurilovskej možné v trestnom konaní až po vznesení obvinenia. V tomto prípade by mohlo ísť o náhradu väzby.

Podľa medializovaných informácií má ísť v prípade obvineného muža o psychiatrického pacienta. Podľa klinického psychológa a súdneho znalca Dušana Kešického sa výraz stalker nesprávne používa v oveľa širšom význame. „Stalker je človek, ktorý sa prejavuje prenasledovaním obete a nemá žiadnu významnú psychiatrickú diagnózu, ktorá by bola v popredí,“ vysvetlil.

Muža treba podľa neho najskôr vyšetriť, aby sme vedeli povedať, či je, alebo nie je stalkerom. Niektoré znaky stalkingu síce podľa Kešického spĺňa, otázkou je však jeho motív. Ako príklad uvádza vyspevujúceho človeka na ulici. „Môže byť opitý, manický alebo veselý. Z toho, ako sa človek navonok správa, nevieme povedať, čo mu je. Zistíme to až dôkladnejším skúmaním,“ zdôrazňuje.

Dôležité je podľa neho najmä skúmanie motivácie, prečo človek niekoho prenasleduje. „Treba zistiť, či je normálna, alebo patologická v dôsledku nejakej duševnej choroby,“ objasnil. Duševne chorého človeka by nenazýval stalkerom. Zaradil by sem veľké psychiatrické diagnózy a psychotické stavy. Stalker však môže trpieť nejakou poruchou osobnosti.

Ak by išlo o psychicky chorého človeka, do úvahy môže podľa Prokeinovej prichádzať zmenšená príčetnosť. Vtedy môže byť mimoriadne znížený trest pod dolnú hranicu. „Nepríčetnosť by úplne vylučovala jeho trestnú zodpovednosť,“ dodala. V tom prípade by bolo trestné konanie zastavené.

„Ak jeho rozpoznávacia a ovládacia schopnosť nie je závažným spôsobom narušená, súd mu uloží trest a jeho súčasťou môže byť ochranné opatrenie v podobe ambulantnej alebo ústavnej liečby,“ hovorí Kešický. V prípade človeka, ktorý trpí duševnou chorobou a zároveň je pre svoje okolie nebezpečný, by bol vhodný detenčný ústav, ktorý však na Slovensku ešte stále nefunguje.