Matovič: Na rakúske platy nemáme. Podľa Visolajského je dohoda blízko

Priemerný plat lekára v roku 2023 by mal podľa Matoviča v českých nemocniciach vychádzať aj s príplatkami na 4 179 eur. Po novom by táto suma mala na Slovensku mala predstavovať 4 240 eur. „Jemne prekročíme priemerné české platy v českých nemocniciach,“ spresnil financmajster. „Pevne verím, že lekári zvážia túto ponuku. Je to štedrá ponuka a išli sme až za hranu možného,“ dodal Matovič s tým, že na rakúske platy nemáme.

VIDEO: Matovič hovorí o 4-tisícovom lekárskom plate.

Základný plat v nemocnici bez príplatku pre atestovaného lekára s 20-ročnou praxou v roku 2022 predstavuje 2 606 eur. Ak LOZ pristúpi na najnovšiu ponuku štátu, bude predstavovať 3 512 eur.

„Kolegovia z LOZ sa chcú poradiť a v pondelok dostaneme výstup a verím, že odozva bude pozitívna,“ ozrejmil Lengvarský. Ak sa lekári s vládou nedohodnú, v pondelok o 12.00 hod zasadne Ústredný krízový štáb.

Podľa Matoviča by bola „hlúposť pridávať len lekárom vo výpovediach“, ako to navrhli odborári. Zvýšenie miezd sa tak má týkať všetkých nemocničných lekárov.

VIDEO: Vyhlásenie Hegera, Lengvarského a Matoviča po rokovaní so zástupcami lekárov.

Po sedemhodinovom rokovaní na Úrade vlády predstúpili pred novinárov zástupcovia LOZ. „Rokovania pokračujú, protest zajtra bude,“ povedal stroho šéf LOZ Peter Visolajský. Rokovania boli však podľa jeho slov konštruktívne, no finálna dohoda na ôsmich požiadavkách LOZ nepadla. V rokovaniach sa však podľa zástupcov LOZ „niečo pohlo“.

Predstavitelia vlády údajne konečne pristupujú k riešeniu problému. Podľa Visolajského na nich doľahol fakt, že o 14 dní nastane kolaps nemocníc. „K dohode sa začíname blížiť, ale z našej strany by sme chceli aby prístup vlády bol rýchlejší. Argumenty, žiaľ, nepadli na úrodnú pôdu,“ dodal Visolajský. Ďalšie stretnutie je naplánované na pondelok o 10.00 hod.

VIDEO: Vyhlásenie zástupcov LOZ po rokovaní o platoch lekárov

Visolajského mrzí, že teraz nepadla dohoda ako i to, že sa nedohodnú ani do konca týždňa. Obáva sa, že kríza v zdravotníctve spôsobí aj krízu politickú. Odvoláva sa na situáciu v koalícii, keď Boris Kollár pohrozil odchodom z koalície. Mal tak urobiť na pondelňajšej koaličnej rade. Kollár sa minulý týždeň v Národnej rade osobne stretol so zástupcami LOZ. Tvrdil, že mu na schválení ich požiadaviek „osobne záleží“.

V prípade „nedohody“ podľa Visolajského budú ohrození pacienti, ktorí aktuálne v nemocniciach ležia. „Je to zodpovednosť vlády,“ zdôraznil. Minister Lengvarský podľa neho bude musieť od budúceho týždňa predstaviť ako budú nemocnice bez lekárov fungovať.

Ak štát nepristúpi na osem požiadaviek LOZ, tak 1. decembra viac ako 2,1-tisíc lekárov hodí po ministrovi svoje plášte. Na štvrtok je taktiež naplánované protestné zhromaždenie „za záchranu zdravotníctva“.

„Predstavitelia LOZ sú od samého začiatku plynutia výpovedí pripravení každý deň na konštruktívne rokovania, vláda túto ponúknutú možnosť nevyužila, čo považujeme za hazardovanie so životmi a zdravím slovenských občanov. To bol aj hlavný dôvod na zvolanie protestného zhromaždenia,“ vyhlásil šéf LOZ Visolajský.

Na stredajšom stretnutí mala byť lekárom predstavená konkrétna ponuka platov. Samotný minister zdravotníctva Lengvarský ešte minulý týždeň pripustil, že sa rokuje o viacerých možnostiach úpravy platov.

Argumentuje však, že zvýšením platov pre nemocničných lekárov by „v systéme vzniklo pnutie“. No ak by teda nakoniec minister Matovič uvoľnil peniaze štát by mohol lekárom predstaviť o niečo vyššie platy, ako im doteraz parlament schválil. Údajne sa rokuje aj o postupnom navyšovaní v priebehu rokov. Teda lekári by vyššie platy nedostali hneď, no postupne.

V slovenskom zdravotníctve sa nejedná o prvú nátlakovú akciu zdravotníkov. Boj o vyššie platy, o nezadlžovanie nemocníc, či zlepšenie pracovných a materiálno-technických podmienok sa uskutočnil ako v roku 2006, tak i v roku 2011.

Niekoľkotýždňový štrajk nemocníc v roku 2006 sa týkal štvorice požiadaviek. Jednalo sa o zvýšenie platov zdravotníkov, zastavenie transformácie nemocníc, zabezpečenie dostupnej zdravotnej starostlivosti pre všetkých a dofinancovanie zdravotníctva. Štrajkom sa podarilo zabezpečiť výrazný rast miezd a transformácia sa odložila na neurčito.

Zápas o takmer identické požiadavky ako v roku 2006 sa začal aj v roku 2011. Pred 11 rokmi zhodilo svoje plášte 1 100 lekárov. Pôvodne ich však výpovede podalo 2,4-tisíca. Vtedajšia vláda Ivety Radičovej tri dni po uplynutí lehoty 3. decembra v noci podpísala memorandum s Lekárskym odborovým združením.

V roku 2011 vyhlásila vláda v pondelok 28. novembra núdzový stav. Núdzový stav znamenal pracovnú povinnosť pod hrozbou pokuty a ďalších sankcií. Portál Karmína spomína, že sa týkal sa zamestnancov ústavných zariadení vrátane tých, ktorým mala 1. decembra uplynúť výpovedná lehota. Štát im zároveň obmedzil práva na štrajk. Riaditeľom nemocníc tiež dovoľoval v prípade nevyhnutnosti porušiť Zákonník práce, napríklad v súvislosti s množstvom nadčasovej práce. Tento scenár sa spomína aj tento rok, no podľa slov ministra Lengvarského by situáciu nezvrátil. Núdzový stav môže vyhlásiť vláda na dobu 30 dní, ak parlament následne rozhodne môže sa predĺžiť na celkovo 90 dní.

Ani núdzový stav však lekárov neprinútil k práci. Mnohí ohlásili práceneschopnosť a odmietli riadiť sa príkazmi, ktoré im v niektorých prípadoch doručovali až domov zamestnanci úradov.

Tento rok chceli lekári vládu dotlačiť ku konaniu vypovedaním nadčasových služieb. To však nestačilo a začiatkom apríla vyhlásilo LOZ štrajkovú pohotovosť. Do hromadných výpovedí, ktoré by obmedzili poskytovanie zdravotnej starostlivosti tak zostáva 14 dní.