Lekárski odborári cez víkend naznačili ústupok. Vláde pripomenuli, že to nie je len o platoch a žiadajú plnenie aj ďalších siedmich požiadaviek. Tie sa týkajú spravodlivého financovania nemocníc, reformy vzdelávania medikov či zvýšenia počtu lekárov, sestier a ostatného zdravotníckeho personálu. Dohodu na uskutočnení týchto požiadaviek chcú zakotviť v memorande.
Vláda chcela ukázať, že jej na dohode s lekármi záleží a narýchlo sa snažila zorganizovať stretnutie. Predseda vlády Eduard Heger pozval zástupcov Lekárskeho odborového združenia (LOZ) na rokovanie v sobotu, prípadne v nedeľu. Odborári z LOZ však jeho ponuku odmietli a potvrdili pôvodne dohodnutý termín. V pondelok tak zástupcovia vlády budú rokovať s lekármi a následne zasadne Ústredný krízový štáb. Jeho nosnou témou bude koordinácia nemocníc a hroziace presuny pacientov v prípade, že sa štát s 2 100 lekármi vo výpovedných lehotách z 31 nemocníc nedohodne.
VIDEO: Kollár tvrdí, že nebude hrobárom zdravotníctva, ale vydierať sa nenecháNemocnice sa pripravujú na najhoršie
Minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nom. OĽaNO) poslal v piatok nemocniciam list, v ktorom varuje, že slovenské zdravotníctvo sa každým dňom približuje k tomu, že bude schopné poskytovať len urgentnú, neodkladnú starostlivosť. Podľa ministra hrozí, že sa podobne ako počas covidu budú rušiť plánované operácie, lebo nebude dosť personálu.
Od 1. decembra môže mať časť nemocníc problém so svojím fungovaním, prípadne im hrozí kolaps a štát bude musieť v pondelok nájsť riešenie, kam v prípade nedohody pacientov presunie. Priznal však, že požiadavkám lekárskych odborov rozumie.
„Som si vedomý, že v Českej republike pracuje v systéme viac kolegov, ktorí sa delia o náročnú prácu lekára, avšak zároveň aj priemerná mzda v hospodárstve je vyššia. Z tohto pohľadu práve vyššou mzdou vám chceme aspoň čiastočne kompenzovať tieto sťažené podmienky, kým nebude viac kolegov aj v slovenských nemocniciach,“ napísal minister.
Čítajte viac Systém je deravý. Zo zdravotníctva odtekajú milióny eur
Premiér Heger sa však schôdzky s odborármi nezúčastní, pretože sa má stretnúť s holandským premiérom Markom Ruttem. „Zahranično-politické aktivity sú potrebné, no predseda vlády Heger je potrebný doma pri riešení aktuálnych konfliktov,“ pripomenul politológ Juraj Marušiak z Ústavu politických vied Slovenskej akadémie vied. Exminister hospodárstva Richard Sulík (SaS) sa čuduje, čo môže byť také dôležité, že sa premiér nezúčastní na rokovaní s lekármi vo výpovedi.
LOZ zatiaľ nepristúpilo na ponuku štátu, no po celoslovenskom stretnutí odborári vyhlásili, že sú ochotní spraviť určité ústupky – namiesto pôvodne požadovaného 2,8-násobku priemernej mzdy pre atestovaného lekára prijímajú návrh vlády na 2,5-násobok priemernej mzdy na Slovensku. LOZ ustúpilo aj od požiadavky na 1,7-násobok priemernej mzdy pre neatestovaného lekára a akceptuje návrh vlády na 1,4-násobok priemerných hrubých zárobkov. Odborári už nepožadujú 0,05-násobok priemernej mzdy za rok praxe, čo je zhruba 60 eur. Pre každého lekára LOZ navrhuje 0,03-násobok priemernej mzdy, čo vychádza na 36 eur. Pre porovnanie, štát ponúka nárast o zhruba 24 eur.
Ústupky z podmienok
To, že lekári žiadajú viac a vyhrážajú sa kolabovaním nemocníc, je podľa ministra financií Igora Matoviča (OĽaNO) neľudské a „v rozpore s Hippokratovou prísahou“. Dodal, že za ponukou stojí aj hnutie Sme rodina, ktoré ju rovnako považuje za definitívnu.
„Naozaj sa chceme pozrieť rovno do očí aj ostatným 470-tisíc zamestnancom, nie len tým desiatkam tisíc iných zdravotníkov, a preto naša ponuka zo strany vlády je konečná,“ povedal Matovič. Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) zopakoval, že v prípade rozvratu zdravotníctva platí jeho vyhrážka na odchod z vlády. Napriek tomu je rád, že financmajster Matovič sa snaží o kompromis. Tvrdí, že chápe lekárov, no vyhlásil, že ak budú aj naďalej trvať na svojich podmienkach a nebudú ochotní ustúpiť, tak to považuje za vydieranie.
Čítajte viac Neurológ Cimerman: Núdzový stav nás v práci neudrží, nefungovalo to ani predtým
Podľa riaditeľa Inštitútu pre ekonomické a sociálne reformy Dušana Zachara je nesporné, že navrhované zvýšenie pre skúsených atestovaných lekárov je „z pohľadu dnešného nie príliš optimistického stavu verejných financií na Slovensku skutočne veľkorysé“. „Otázne však zostane, či sa toto zvýšenie odrazí aj v skvalitňovaní zdravotnej starostlivosti pre pacientov a zlepšovaní výsledkov slovenského zdravotníctva, ktoré výrazne zaostávajú za českými,“ zdôraznil.
Vyšší plat? Len s nadčasmi
Do redakcie denníka Pravda sa po predstavení nateraz finálneho návrhu ozvali nemocniční lekári, ktorí namietajú, že výpočty platov, ktoré prezentoval financmajster Igor Matovič, nie sú založené na realite. Šéf Inštitútu zdravotných analýz Matej Mišík pre denník Pravda však ozrejmil, že pri výpočtoch ako na Slovensku, tak v Česku bola použitá rovnaká metodika.
„V oboch prípadoch je to priemer nemocničných lekárov, ich celková hrubá mzda, ktorá zohľadňuje všetky príplatky. Preto hovoríme väčšinou o zákonných minimálnych nárokoch, ale aj legitímne porovnávame to, čo je zaplatené,“ priblížil Mišík.
Priznal však, že v Česku je zhruba o 10 alebo 15 percent viac lekárov v nemocniciach na tisíc obyvateľov. Z toho vyplýva, že majú menej nadčasov. „Zároveň ale treba aj povedať, že priemerný plat v národnom hospodárstve Česka je o zhruba 22 percent vyšší. Podotkol, že Česi majú nižšie zákonom stanovené základy, no majú vyššie odmeny nad rámec. „Vo finále predpokladáme, že s tou ponukou, čo prišla vláda, sa nominálne vyrovná priemer slovenských a českých zárobkov,“ dodal.
V stredu 16. novembra hodinu pred polnocou sa skončilo posledné rokovanie zástupcov vlády a lekárov. LOZ najskôr odmietlo ponuku štátu, no aj napriek tomu sa teraz rozhodli spraviť zopár ústupkov. „Tieto naše ústupky, čo sa týka miezd lekárov, sú zásadné a robíme ich preto, aby vláda začala riešiť ostatných sedem požiadaviek,“ vyhlásil šéf LOZ Peter Visolajský. Zdôraznil, že pri zvyšných siedmich požiadavkách odborári neustúpia. „Kompromis navrhujeme s tromi podmienkami,“ povedal Visolajský.
Prvou je to, že vláda prijme všetkých ostatných sedem požiadaviek LOZ v spoločnom memorande, teda v písomnom záväzku. Druhou podmienkou LOZ je, aby všetky potrebné návrhy zákonov parlament schválil do dvoch týždňov. Kabinet má tiež zabezpečiť, aby pracovné podmienky lekárov, vrátane podmienok práce nadčas či pracovnej pohotovosti a všetky mzdové podmienky lekárov, ktorí podali výpovede, boli súčasťou ich pracovných zmlúv.
„Ponuka LOZ vláde je podmienečná a obmedzená do 30. novembra, vrátane realizácie jej plnenia formou podpisu spoločnej dohody,“ povedal predseda LOZ. Lekári sa chcú podľa neho vyhnúť tomu, čo nastane pri neprijatí ich ponuky k 1. decembru. „Ak sa vláda rozhodne, že lekárov nepotrebuje a dohodu neuzavrie, lekári budú trvať na svojich pôvodných požiadavkách a táto naša dnešná ponuka na kompromis vláde padá,“ povedal.
Čítajte viac Kollár pre Pravdu: Nebudem hrobárom zdravotníctva, ale vydierať sa nenechám
Skoro ako v Česku
Analytik Zachar upozorňuje, že financovanie obrovských objemov verejných prostriedkov na personálne náklady nemocníc zapríčiní, že nezostane dostatok zdrojov na ďalšie motivovanie pracovitých a kvalitných pracovníkov, na zlepšovanie infraštruktúry a podmienok pre prácu zdravotníkov, ktoré lekárski odborári žiadajú. „Je to paradox a určitá pasca, do ktorej sa rútime,“ ozrejmil. Zachar ilustruje, že podľa údajov Českého štatistického úradu zarábal lekár v českých veľkých štátnych a krajských nemocniciach za minulý rok 4 100 eur vrátane všetkých príplatkov a nadčasov, čo predstavuje 2,8-násobok českej priemernej mzdy v hospodárstve.
„Naproti tomu slovenský lekár v porovnateľnom type nemocníc zarobil v minulom roku podľa údajov Národného centra zdravotníckych informácií v priemere so všetkými príplatkami v hrubom takmer 3 500 eur, čo však predstavuje až 2,9-násobok slovenskej priemernej mzdy,“ spresnil. Ak prejde návrh ministerstva financií, tak zvýšené platy atestovaných slovenských lekárov budú podľa Zachara v porovnaní s Českou republikou vysoko konkurencieschopné.
Obáva sa však, že skokové navýšenie platov bude mať dosah na predlžovanie zadlžovania slovenských štátnych nemocníc. „Nepredpokladám, že politici z tohto titulu zvýšia dane a zdravotné odvody občanov. Budú mať vôbec čo robiť, aby každoročne vyčlenili dostatok peňazí zo štátneho rozpočtu na zvyšujúce sa mzdové nároky zdravotníckych pracovníkov, pričom na rozvoj a odstraňovanie investičného dlhu zostane asi menej peňazí, ak odhliadneme od európskych zdrojov,“ spresnil.
Preto predpokladá, že ak zároveň nebudú v zdravotníctve prijaté reformy, ktoré by prispeli k udržateľnosti systému, bude Slovensko najneskôr o ďalších 10 rokov opätovne čeliť hromadným výpovediam lekárov. „O desať rokov síce budú zarábať relatívne slušne, ale budú pracovať v rozpadnutých nemocniciach, so zle nastavenými procesmi a dusnou atmosférou na pracovisku,“ uzavrel.
Nateraz je podľa zdravotníckeho analytika Inštitútu ekonomických a spoločenských analýz Martina Vlachynského kľúčové, aby zvýšenie miezd bolo spojené aj so zvýšením rozpočtu zdravotníctva. „Zvýšenie miezd lekárom bude argument aj pre ďalších zdravotníkov, aby požadovali ďalšie zvýšenie miezd,“ priblížil Vlachynský. Štát podľa neho môže vyplácať aj desaťnásobok dnešných miezd, pretože má v rozpočte desiatky miliárd.
„Ale vždy to je na úkor osekania výdavkov v iných oblastiach alebo zvyšovania daní. Nakoniec je to vždy o rozpočtových prioritách – nedá sa pridať aj zdravotníkom, aj učiteľom, aj dôchodcom, aj vyplácať tehotenské, aj budovať diaľnice, aj dotovať energie,“ dodal.